RetroMánia

Velorex v Česku ľudovo nazývaný Hadrák

na Slovensku jednoducho Velorex. V tomto článku nazrieme do histórie tohoto ľudového vozítka bratov Stránskych, ktorý za socializmu bol určený pre invalidov. Zvláštne, že práve pre invalidov. Mám z toho čudný pocit, že pri bezpečnosti, ktorá bola neporovnateľná z bezpečnosťou napríklad pri čelnej zrážke v "plechovom" aute si komunisti hádam mysleli, že čo už. Invalid je aj tak "postihnutým človekom" a takéto lacné autíčko je preň, ako stvorené - čo tam po bezpečnosti. Hlavne že dokáže odviesť.  A čuduj sa svete - jazdilo to po vtedajších cestách s espéžetkou. Ale musím priznať, že to malo niečo do seba.  Dnes by som takéto vozítko prijal i ja. Ideálne na letné horúce dni v putovaní za krásami na území bývalého Československa.

Československá automobilka Škoda vystupujúca pod obchodným názvom Automobilové Závody Národní Podnik

dostala na sklonku päťdesiatych rokov za úlohu postaviť vozidlo pre ľudové masy. Znamenalo to okrem iného zvýšiť produkciu automobilov a znížiť ich výrobné náklady. V roku 1955 vtedajšie ministerstvo všeobecného strojárstva stanovilo predpoklady pre nový automobil. Malo sa jednať o minimálne štvormiestny automobil s pohotovostnou hmotnosťou približne 700 kg a spotrebou paliva od 6 do 7 litrov na 100km.Po niekoľkých prototypových skúškach sa ukázalo, že v Škodovke zaužívaná koncepcia s ktorou mali veľké skúsenosti je nevhodná, pretože neúmerne zvyšuje hmotnosť a teda i cenu vozidla. Rozhodovanie medzi predným náhonom a zadným náhonom ukončilo nariadenie, že automobilka pre výrobu vozidla nesmie žiadne diely dovážať, všetky sa musia vyrobiť v ČSSR. Pre konštrukciu prednej hnanej nápravy boli potrebné kĺbové hriadele, ktoré v ČSSR nedokázal nikto vyrobiť, teda bolo nutné zakúpiť licenciu, dovážať ich, alebo podstúpiť náročný a nákladný vývoj.

Radošínske naivné divadlo slovenský profesionálny divadelný súbor, sídliaci v Bratislave, za založený 25. decembra 1963 v Radošine Stanislavom Štepkom

Patrí k najúspešnejším divadlám na Slovensku. Stanislav Štepka začal písať prvé diela ktoré sa považovali za dosť odvážnu. Niektoré boli aj zakázané, aby neskazili morálku socialistického štátu, pretože v nich bolo častokrát vidieť posmech a kritiku reálneho socializmu. Vzhľadom na krátky časový úsek v Stanislav Štepka písal a aj píše, vyšlo pod jeho menom už zopár skvelých humorných diel, ako napríklad: Tata, Včela v zime, Svadba, Človečina, Ako som vstúpil do seba a mnoho ďalších. Ale hádam najlepším dielom tej doby bol Jááánošííík. Ide o nadčasový humor, ktorý je u Stanislava Štepku typický. Stanislav Štepka, vzhľadom na to, že sa narodil na dedine, konkrétne v Radošine, vie humor podať širokému okruhu poslucháčov od intelektuálov až po jednoduchých ľudí, ktorí sa chcú zabaviť na jednoduchosti a kráse.

Retro - Škoda Felícia a Škoda Spartak

boli autá na ktorých jazdilo veľa motoristov v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Asi najobľúbenejšou bola známa Škoda Felícia, ktorá bola vyrábaná i vo vyhotovení kabriolet. Aj keď nešlo o masasovo nakupovaný automobil (pretože takýto automobil nebol vôbec lacnou záležitosťou) našiel si svoje miesto v srdciach socialistického motoristu. Ono zaobstarať si auto pre obyčajnú robotnícku rodinu nebolo vôbec jednoduché. Síce všetkého bolo za socializmu dostatok, len tých peňazí nie a automobil sa pokladal, za prepychový tovar, takže ho v podstate vlastnilo ako sa zvykne hovoriť "horných desať tisíc". Škoda Felicia bol model vyrábaný automobilkou Automobilové Závody Mladá Boleslav n.p v rokoch 1959-1964. Vznikol na platforme vozidla Škoda 440 Spartak.

Zvolen patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku

Je okresným sídlom so spoločenským centrom regiónu, centrom vzdelania, vedy s komplexnou sieťou škôl a širokou sieťou vedecko výskumných pracovísk. Za čias socializmu bol Zvolen v povedomí zväčša prítomnosťou sovietskych vojsk, ktoré mali svoju posádku a výcvikový priestor na území vojenského obvodu Lesť. Zvolen je dnes moderným priemyselným mestom, ale ako vyzeral v polovici 60. rokov 20. storočia si môžete pozrieť v nasledovnej filmovej ukážke.

Prvá striptízová tanečnica v Československu

Šesťdesiate roky boli určite výnimočné a to nie len z pohľadu okupácie Československa, ale čuduj sa svete v čase pred príchodom normalizácie vtedajšej socialistickej spoločnosti sa po prvý krát v Prahe na verejnosti objavila prvá striptízová tanečnica. Jej meno sa mi nepodarilo zistiť, ale to v podstate nie ani tak dôležité, ako skutočnosť s ktorou sa striptérka vyspovedala zo svojich striptízových aktivít do spravodajskej kamery "Týždeň vo filme".

O Pražskej jari v roku 1968 som vždy počul iba z rozprávania

Napriek tomu boli asi nielen pre mňa počas dospievania prelomové roky 1968-69 magickými. Bol to prísľub slobody a nádeje, že má zmysel brať život vážne, pokúšať sa hľadať a žiť pravdu a slobodu. Bol to pre mňa priamo nezažitý svet, sprostredkovaný iba spomienkami, starými novinami a občasnými správami Slobodnej Európy, ale aj tak bol mojím skutočným svetom, ktorý má živil svojou odvahou. Možno iba náhodou som sa stal súčasťou spoločnej pamäte na obdobie, keď ľudia prebudili v sebe nádej a vieru, že môžu a sú schopní byť spoluautormi svojich osobných aj národných dejín. Keď pocítili, čo je to nadšenie zo slobody.

Břetislav Pojar - séria grotesiek s dvoma "vypečenými" medveďmi - Potkali se u Kolína

Narodený 07.10.1923, Bábkár, animátor a režisér krátkych a hraných filmov.

Najväčší popularitu na domácej pôde zožala jeho séria grotesiek s dvoma "vypečenými" medveďmi, začatá filmom Potkali se u Kolína. Malých i veľkých divákov si toto poňatie filmového humoru veľmi rýchlo získalo. Vtipné texty v podaní Rudolfa Deyla mladšieho, neskôr Františka Filipovského vás určite nenechajú v spomienkach na tie časy chladnými.
Hlavní hrdinovia sú plyšové hračky, konkrétne dva medvede. Ten väčší a múdrejší si hovorí Veľký Medveď, a ten menší a roztomilejší sa volá Malý Medveď. Vystupujú tu aj iné postavičky a všetky majú tú schopnosť, že sa dokážu premeniť od auta cez semafor až po loptu alebo "houkací Kačenku". Koho že naši dvaja plyšové medvede na ceste stretli? Ak sa mám priznať tak z môjho pohľadu nádherné spomienky na moje detstvo.

Nový most cez Dunaj postavený v rokoch 1967-1972

známy, ako most Slovenského národného povstania (SNP), získal označenie najcharakteristickejšia stavba mesta. Autori projektu J. Lacko a A. Tesár ho riešili ako zavesený oceľový most na jednom pylóne. Na vrchole pylónu sa vo výške 80 m nachádza reštaurácia, ktorá je v jednom ramene pylónu spojená so samotným mostom šikmým rýchlovýťahom a v druhom ramene sa nachádza núdzové schodište so 430 schodmi. Most je 431,8 m dlhý a 21 m široký. Celková váha oceľovej konštrukcie vrátane pylónu je 7537 ton. Je to jediný most v Bratislave, ktorý nemá žiadny pilier v prúde rieky Dunaj, čím je to bratislavský most s najväčším hlavným rozpätím a tým vo všeobecnosti klasifikovaný ako najväčší v Bratislave. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby. Most patrí do asociácie World Federation of Great Towers, pričom je to 28. a najnižšia stavba tejto asociácie a súčasne jediná stavba tejto asociácie, ktorá slúži ako pylón mosta.