RetroMánia

JE ŽENATÝ a má dve deti. Práve stavia rodinný domček. Jeho koníčkom sú knihy a technika. No predovšetkým malý traktor, v ktorom sa vraj stále „babre". Keď pred dvoma rokmi skončil Strednú priemyselnú školu strojnícku v Kysuckom Novom Meste, prihlásil sa na vysokú školu. A prišiel prvý neúspech — neprijali ho. „No nič to", hovori, „aj tak každú voľnú chvíľku strávim pri knihe o technike." Alojz Kubica teda po skončení strednej školy nastúpil do závodu TATRA v Čadci, n. p., Kopřivnice. dôverovali mu hneď pri príchode. Zverili mu náročnú úlohu mechanika v skúšobni motorov. A nesklamali sa, pretože Alojz Kubica patri v súčastnosti k najlepším mladým tatrovákom. O jeho prístupe k práci svedčí i to, že keď treba, pracuje v sobotu i v nedeľu.

Na dnes som pre vás vybral niekoľko úryvkov z časopisu Roháč z roku 1993:

• Pravda vraj vyjde na povrch! Ale možno až potom. čo príde potopa.
• Najoduševnenejšie sa ťahá za jeden povraz vtedy, ak presne vieme, kto visí na jeho konci.
• Keď sa to tak vezme, alkoholik sa pozerá na svet cez okno.

NA DOVOLENKE

• Tak ako si sa mal pri mori? čo ťa stálo najviac peňazí? — Príliv a odliv. — Aj za to sa platí? — Nie, ale zabudol som si na brehu peňaženku.
• Je to pravda, že vám cestou z dovolenky ukradli vo vlaku tisíc korún? — Nedajte sa vysmiať. Videli ste už Slováka, ktorý by sa vracal z dovolenky a mal ešte tisíc korún?
• V campingu rodina márne bojuje proti komárom. Keď sa zotmelo, priletelo niekoľko svätojánskych mušiek. — Poďme odtiaľto preč! — kričí matka. — Tie potvory nás už hľadajú s lampášmi!
• Aká bola dovolenka? — Dážď', dážď, dážď... — Nechápem, ved' si pekný, hnedý... — Hrdza, hrdza, hrdza...

INTENZÍVNY ZÁUJEM o podstatu inteligencie začali v minulom storočí prejavovať najmä biológovia a psychológovia. Slávni vedci Ch. Darwin a H. Spencer vo svojich prácach dokazovali, že evolúciou sa popri vývoji mozgu súčasne zvyšuje aktivita organizmu, objavujú sa zložitejšie formy správania. U nižšie organizovaných živočíchov je možné pozorovať jednoduché, vrodené reakcie na podnety z prostredia. Tieto mechanizmy uľahčujú prispôsobovanie sa organizmu novým podmienkam. Na druhej strane vyššie živočíchy a človek sa podstatne ľahšie prispôsobujú novému prostrediu a dokážu vytvoriť zložitejšie formy správania. Obaja spomenutí vedci považovali inteligenciu za všeobecnú vrodenú vlastnosť, vďaka ktorej organizmus využíva predošlé skúsenosti, dokáže sa dostatočne prispôsobiť prostrediu a prejavuje schopnosť učiť sa. Avšak po čase vysvitlo, že ľudská inteligencia má zložitejšiu podstatu. Roky 1904 sa stali známe práce francúzskeho psychológa Alfréda Bineta, ktorý bol menovaný do funkcie člena komisie francúzskeho ministerstva osvety pre skúmanie duševných schopnosti deti, zaraďovaných do špeciálnych škôl. Binet vedel, že komisia nedosiahne úspech, pokiaľ sa všeobecné úvahy o inteligencii nedoplnia konkrétnymi meraniami. V rokoch 1905 až 1911 so svojim spolupracovníkom lekárom Simonom zostavil niekoľko skúšok na zisťovanie úrovne rozumových schopnosti, ako sú napr. pamäť, chápanie slov, usudzovanie. Takto bolo možné rozlíšiť normálnych jednotlivcov od duševne zaostalých.

V Sebehrabliach založili družstvo. Tejto udalosti sa začudovali blízki susedia i úrady v ďalekých mestách. To nie je možné! Nechcú tomu veriť. Pred niekoľkými rokmi sa Sebehrabliania sprisahali, že veru sa skôr jalová kobyla otelí, ako sa u nich založí družstvo. A zrazu, tu ho máš! V Sebehrabliach je väčšinové družstvo. Aj gazdovia zo susedného Smejkova sa prestali posmievať „trochárom" zo Sebehrabľov a len hlúpo pokyvujú hlavami. V ten slávnostný deň, keď volili družstevné predstavenstvo, hostili sa bravčovinou, darovanou od susedného družstva, o ktorej o týždeň vysvitlo, že bolo vlastne požičané, vtedy (naozaj len vtedy) sa dozvedeli, že budú o niekoľko týždňov sústreďovať dobytok, kone o ošípané do spoločných maštalí. Na druhý deň v dedine (vlastne v domácnostiach a vo dvoroch) začalo byť rušno. U predsedu Janka Liesku to vyzeralo ako u konského kupca alebo u pašeráka s koňmi. Že od neho v noci šikujú kone, tomu by sa človek ani tak nečudoval. Ale že za tisíc korún predá dobrého koňa, tomu sa čuduje aj mestský súkromný povozník. — Radšej tisíc korún, ako nič, — teší sám seba Janko Liesko a spokojne si šúcha ruky. U Števa Koniarika, člena správy, je zabíjačka. Len na kýho paroma zabil odrazu dve svine, barana, teľa, ba ešte aj husi. Inokedy by im to bolo stačilo na rok. — Však sme v družstve, nuž žime si po pansky, — vzájomne sa posmeľujú. Rudo Komenčok chystá hody. Pečienka z desať týždňových prasiat je výborná. Ale odrazu z piatich? Vzácny hosť musí čakať...

URČITE NIELEN vy, ste náročnými poslucháčmi rozhlasového vysielania. Preto vás dnes chceme upozorniť na možnosť nezáväznej prehliadky a dobrého nákupu nového rozhlasového prijímača v špeciálnych predajniach ELEKTRO, podniku Domáce potreby. Ak napríklad pri práci vnímate rozhlasové vysielanie len ako zvukovú kulisu, potom svojmu aparátu všeličo odpustite. Ale aspoň občas chcete niektorú reláciu dokonale vychutnať. A v takom prípade by sa zišiel moderný a kvalitný rozhlasový prijímač. Takéto pre vás pripravili v špeciálnych predajniach ELEKTRO. Prv ako si ich prídete sami vypočuť, dovoľte nám o nich aspoň stručne niečo povedať. Všetky prístroje, ktoré vám dnes predstavíme, sú moderné stolové celo tranzistorové rozhlasové prijímače. Každý z nich má prípojku pre vonkajšiu anténu, gramofón, alebo magnetofón. Odporúčame do vašej pozornosti štyri monofónne a dva stereofónne rozhlasové prijímače. Ak sa rodinná rada rozhodne pre monofónny pristroj, pozrite si prijímač Šlazak. Šlazak má 6 tranzistorov, 7 diód a lepené obvody, zabudovanú anténu a tónovú clonu. Skrinka z ušľachtilých drevín ie lakovaná trvalým náterom. Slazak má hmotnosť asi 3 kg a má stredné, dlhé, krátke i veľmi krátke vlny. Stoji 1250,- Kčs. Všimnite si aj prijímač Euridika II — 441 A-3. Má štyri vlnové rozsahy, pričom VKV sú delené do dvoch pásiem pre normu OIRT i CCIR, 9 tranzistorov, 10 diód, feritovú anténu a prípojku pre ďalší reproduktor. Euridika II má hmotnosť asi 2,5 kg a stoji 1450,- Kčs. Rovnaké vlnové rozsahy i delenie VKV do dvoch pásiem, rovnako početné tranzistorové a diódové osadenie má aj ďalší monofónny pristroj Eminent 441 A-4. Pekný pristroj Eminent 441 A-4 dostať za 1500,- Kčs. Nechajte si predviesť prijímač s tlačidlovou voľbou vlnových rozsahov Spirituál 442 A. Ten vám umožni počúvať vysielanie na VKV, na dvoch KV pásmach, SV a DV. Spiritual má pre rozsah VKV zabudovanú vnútornú anténu, feritovú anténu pre rozsahy DV, SV, KV I a KV II, AFC a plynulú reguláciu výšok a hĺbok. Možno k nemu pripojiť vonkajší reproduktor. Spirituál s ôsmimi ladenými obvodmi stoji 1780,- Kčs.

Len čo SÚR PO SZM spolu s národnými podnikmi zberné suroviny v Bratislave, v Žiline a v Prešove a s národným podnikom Kovošrot v Bratislave vyhlásili každoročnú súťaž v zbere železného šrotu, pustili sa pionieri do práce. A výsledok? Výsledky zberu od 1. 1. - 31. 12. 1978

V špeciálnych predajniach ELEKTRO, podnikov Domáce potreby vám ich ponúknu i bez hotovosti na účelovú pôžičku. A to znamená bez dlhého šetrenia použivať magnetofón okamžite. V prijateľných mesačných splátkach potom rodičia prístroj splatia. Všetky magnetofóny, ktoré vám dnes predstavíme, sú cievkové prístroje, určené na vstupné napätie 220 V a s možnosťou použiť cievky s maximálnym priemerom 18 cm. Skôr, než sa vám predstaví svojim zvukom, dovoľte nám, aby sme vám magnetofóny predstavili aspoň slovom. Veľmi pekným „kúskom" medzi stereofónnymi magnetofónmi je pristroj s krátkym označením B 73 Hi-Fi. Označenie špičkových reprodukčných zariadení nesie naozaj oprávnene. Je to pristroj stolný, štvorstopový s trojhlavovým systémom a moinosťou používať ho vo vodorovnej i zvislej polohe. Umožni vám počúvanie záznamového programu tzv. kontroly „pred páskou" alebo odpočúvanie nahrávky záznamu tzv. kontrola „za páskou". Pri tvorbe vlastných monofónnych nahrávok využijete množstvo trikových zariadení ako je napriklad synchrónny záznam alebo prepis zo stopy na stopu. Pri prístroji B 73 Hi-Fi stereo budete mať možnosť vypnúť motorček a použiť ho ako výkonový zosilňovač. Oceníte tiež koncové vypínanie posuvu pásky, a to i pri rýchlom behu. Nahrávať i reprodukovať možno mono alebo stereo, a to rýchlosťami 9,53 a 19,05 cm/s. Výstupný výkon 2 X 10 W/4 Ohm, hmotnosť asi 13 kg a cena 5330,- Kčs. Tento pristroj však nie je jediným stereofónnym magnetofónom, ktorý u nás uvidíte i počujete. Pozrite sa tiež na stereofónny magnetofón stolný B 101, ktorý vám umožni mono alebo stereonahrávky a reprodukciu pri rýchlosti 9,53 cm/s. Má vodorovnú prevádzkovú polohu, možnosť počúvania zaznamenávaného programu a samočinné odpojenie kontrolného reproduktora pripojením vonkajších reproduktorov alebo slúchadiel. B 101 stereo má výstupný výkon 2 X 3,5 W/4 Ohm, hmotnosť cca 10 kg a dostanete ho za 3320,- Kčs.

Z TOVÁRENSKEJ HALY VYSOKOMÝTSKEJ KAROSY vyšiel 21. júla posledný autobus radu Š 11 (celkom ich vyrobili 26 669) a od toho času prebiehala intenzívna prestavba výrobnej linky, na ktorej sa podieľali pracovníci stavebnej údržby, generálnych opráv a elektroúdržby. Vďaka dobrej organizácii a pripravenosti práce sa podarilo výmenu základného vybavenia — zvarovacích liniek, lakovne a montážnej podkovy — zvládnuť presne do mesiaca. V súčasnosti produkujú plné plánované množstvo — 14 autobusov radu 730 denne. Vozidlá typu 730 majú spoločnú súčiastkovú a skupinovú základňu. Táto široká unifikácia je výhodná pre výrobcu a z hľadiska údržby, servisu a náhradných dielov, pochopiteľne, aj pre používateľa. Funkčné vzorky a prototypy autobusov podrobili náročným životnostným a funkčne prevádzkovým skúškam. Vykonali jazdné testy na špeciálnej polygónovej dráhe a cestnom okruhu. Vozidlá počas overovania najazdili niekoľko sto tisíc kilometrov a ukázali veľmi dobré výsledky. V niektorých prípadoch docielili až polovičnú poruchovosť oproti minulým typom. Základný interval údržby sa predĺžil na dvojnásobok (7500 km). Spotreba paliva je o 5 až 8 0/o nižšia, ročná úspora nafty je 1430 až 1800 litrov na jeden autobus. Pritom dosahujú vyššiu rýchlosť než pri predchádzajúcom rade Š 11.

NIEKTORÍ Z VÁS sa snáď môžu pochváliť tým, že po dlhom tréningu dokážu rozlíšiť rukou teplotu vody alebo okolia s presnosťou na niekoľko stupňov. Musíme vás však sklamať, pretože v porovnaní so živočíchmi nie je to nejaký mimoriadny výkon. Vel'kému množstvu živočíchov takáto „presnosť" nestačí a bola by na úkor zachovania ich existencie. Priam obdivuhodne presné sú termoreceptory hmyzu, ktoré napádajil teplokrvné živočíchy. Nie veľmi slávnu popularitu nimi získali ploštice, napríklad obyčajná ploštica posteľná. Pri vyhľadávaní svojej koristi ako zdroja krvi zisťuje pomocou tykadiel s presnosťou niekoľko centimetrov polohu spiaceho človeka. Potom sa spusti priamo na obnažené miesto, hoci i z výšky niekoľkých metrov. Zaujímavé však je, že živé tepelné detektory na tykadlách neregistrujú sálavé teplo zdroja, ale rozdiely v teplote vzdušných prúdov šíriacich sa od neho. Živočíšni fyziológovia zistili, že samička komára má schopnosť registrovať a rozlišovať dokonca i teplotu 0,05 °C na vzdialenosť jedného centimetra. Preto si i za úplnej tmy nájde vhodné miesto na tele človeka alebo zvieraťa na „ukojenie" svojich „krvilačných chúťok". Podobne i voš šatná, alebo hlavová má veľmi dobre vyvinutý zmysel pre rozlišovanie a registráciu teploty, čo je nevyhnutné pre jej spôsob života.

TOHTO ROKU je to už 140 rokov, čo mladý stolársky pomocník Vojtech Scheinost začal vo svojom rodisku Sušici spolu so svojou ženou Máriou vyrábať zápalky. Vtedajšia výroba ešte nemala s továrenskou nič spoločné. Drievka na zápalky vyrábali pomocou špeciálnych hoblíkov, škatuľky zlepovali v sušických domácnostiach a zápalnú hmotu mleli na ručných mlynčekoch. Dielne sa postupne rozširovali až sa spojili do továrne, ktorá v roku 1845 zamestnávala už 300 ľudí. Sušické zápalky boli výborné, dostali medaily na svetových výstavách v Dubline, Paríži, Londýne i Viedni. V roku 1903 vznikla akciová spoločnosť SOLO so sídlom vo Viedni a odvtedy zdobí táto značka škatuľky sušických zápaliek. Pôvabné šumavské mestečko sa vďaka tejto výrobe preslávilo po celom svete. Viete, ako zápalky vôbec vznikli? Ich predchodcom bol tzv. ponorný namáčací zaparovač, ktorý vynašli v Pariži v roku 1805. Skladal sa z drievka, ktoré malo na jednom konci zmes chlorečnanu draselného, síru a arabskú gumu. Druhú čast tvorila „zaparovacia fľaštička" obsahujúca azbest nasýtený koncentrovanou kyselinou sírovou. Keď sa drievko Ponorilo do fľaštičky s kyselinou sírovou, zapálilo sa. Nepríjemnosti spojené s používaním koncentrovanej kyseliny sírovej však viedli k hra-daniu nových, dokonalejších zapaľovadiel. Potom prišla éra trecích zápaliek, ktoré sa zaparovali trením o rôzne upravenú alebo neupravenú plochu. Prvé takéto zápalky vyrobili v r. 1827 v Anglicku. Na jednom konci mali zápalnú zmes z jedného dielu chlorečnanu draselného, dvoch dielov sírnika anumonitého s použitím arabskej gumy ako pojidla. Zaparovali sa šúchaním medzi šmirgľovým papierom. Zaparovali sa však ťažko, zápalná zmes sa stierala, a preto do nej začali pridávať biely fosfor.