TOHTO ROKU je to už 140 rokov, čo mladý stolársky pomocník Vojtech Scheinost začal vo svojom rodisku Sušici spolu so svojou ženou Máriou vyrábať zápalky. Vtedajšia výroba ešte nemala s továrenskou nič spoločné. Drievka na zápalky vyrábali pomocou špeciálnych hoblíkov, škatuľky zlepovali v sušických domácnostiach a zápalnú hmotu mleli na ručných mlynčekoch. Dielne sa postupne rozširovali až sa spojili do továrne, ktorá v roku 1845 zamestnávala už 300 ľudí. Sušické zápalky boli výborné, dostali medaily na svetových výstavách v Dubline, Paríži, Londýne i Viedni. V roku 1903 vznikla akciová spoločnosť SOLO so sídlom vo Viedni a odvtedy zdobí táto značka škatuľky sušických zápaliek. Pôvabné šumavské mestečko sa vďaka tejto výrobe preslávilo po celom svete. Viete, ako zápalky vôbec vznikli? Ich predchodcom bol tzv. ponorný namáčací zaparovač, ktorý vynašli v Pariži v roku 1805. Skladal sa z drievka, ktoré malo na jednom konci zmes chlorečnanu draselného, síru a arabskú gumu. Druhú čast tvorila „zaparovacia fľaštička" obsahujúca azbest nasýtený koncentrovanou kyselinou sírovou. Keď sa drievko Ponorilo do fľaštičky s kyselinou sírovou, zapálilo sa. Nepríjemnosti spojené s používaním koncentrovanej kyseliny sírovej však viedli k hra-daniu nových, dokonalejších zapaľovadiel. Potom prišla éra trecích zápaliek, ktoré sa zaparovali trením o rôzne upravenú alebo neupravenú plochu. Prvé takéto zápalky vyrobili v r. 1827 v Anglicku. Na jednom konci mali zápalnú zmes z jedného dielu chlorečnanu draselného, dvoch dielov sírnika anumonitého s použitím arabskej gumy ako pojidla. Zaparovali sa šúchaním medzi šmirgľovým papierom. Zaparovali sa však ťažko, zápalná zmes sa stierala, a preto do nej začali pridávať biely fosfor.