RetroMánia

Reklamu v Československu od roku 1954 určovali takzvané Reklamné podniky. Na začiatku 70. rokov sa dostáva do povedomia obyvateľov najmä podnik Merkúr, neskôr k Merkúru pribudol  ERPO. K Merkúru a Erpu sa následne priradila Optima (propagácia Brnenských veľtrhoch a výstavách) a Rapid. Na propagáciu zahraničných výrobkov na území Československa zas slúžila agentúra s názvom Made in publicity, ktorá bola agentúrou Československej tlačovej kancelárie.

Rýchly rozvoj zaznamenali aj jednotlivé typy médií a okrem tlačených periodík sa reklamný priestor čoraz viac dostával do rozhlasu a televízie. Od roku 1966 pracujú v jednotlivých televíznych štúdiách samostatné reklamné oddelenia, ktorých úlohou je práve vytváranie televíznych reklamných spotov. A televízia sa pomaly stáva médiom číslo jedna, aj keď vlastniť v tej dobe televízny prijímač nebolo až tak ekonomicky únosné a tých televíznych prijímačov zas nebolo medzi obyvateľstvom až tak veľa. Najmä pre mladé rodiny to znamenalo, kúpiť takýto prijímač len na pôžičku. V roku 1967 sa prvýkrát na československých televíznych obrazovkách objavila jednoduchá animácia figúrky vajcovitého tvaru omamujúce reklamný blok Československej televízie.

Obdržal som novinársky príspevok od tzv. "Humoristický kanál Československej televízie"na tému : Zo života v socializme S01E02 - Hrdinstvo je povinné". Aj keď to nie je vyslovene šálka kávy tohoto portálu, každá dobrá vec sa počíta a preto som sa rozhodol podeliť sa s Vami aj o takýto humorný pohľad na obdobie socializmu okorenený satirou z 21. storočia.

Humoristický kanál Československá televízia a jeho filmový štáb si to tentokrát namieril aj do okolia elektrárne Jaslovské Bohunice, kde natočil krátku scénku, v ktorej satiricky poňal skutočné historické udalosti spojené s vedomým pálením či vylievaním rádioaktívnych odpadových látok do okolitej riečky Manivier. Scénka s názvom „XYZ becquerelov“ je súčasťou pätice scénok druhej epizódy komediálneho web-seriálu Zo života v socializme. Tento hraný seriál ukazuje peripetie súdruhov a súdružiek v tých najbizarnejších situáciach v dobe socialistického Československa. Natáčali sme tajne na skutočných lokáciach v okolí Jaslovských Bohuníc a práve v povodí riečky Manivier. V druhej epizóde seriálu s podtitulom „Hrdinstvo je povinné“ sa taktiež predstavia skečové scénky o ukradnutí Trabanta a pochybení príslušníkov Verejnej bezpečnosti či paródia na teleshoppingové relácie. Úvodná scénka „Babička u doktora“ predstaví známého stand-up komika Jakuba Gulíka (zo zoskupenia Silné reči) v kontroverznej úlohe pochybného odborného lekára Dr. Bukokotského.

TESLA Liptovský Hrádok

Znárodnením priemyslu v októbri 1945 sa šesť výrobcov slaboprúdovej techniky zlúčilo do národného podniku TESLA s podnikovým riaditeľstvom v Prahe. V rámci industrializácie Slovenska dňa 31. augusta 1947 za prítomnosti pracovníkov podnikového riaditeľstva TESLA a obyvateľstva Liptovského Hrádku slávnostne položili základný kameň k výstavbe nového elektrotechnického závodu. Nový závod bol oficiálne odovzdaný do prevádzky skromnou slávnosťou v nedeľu 7. mája 1950. Následne sa tu začali vyrábať analógové telefónne prístroje a jedny z prvých plne elektronických ústrední.

Neskôr sa začala budovať aj vlastná vývojová konštrukcia, ktorá sa zamerala okrem iného aj na vývoj telefónnych koncových zariadení, ktoré neskôr tvorili nosný výrobný program podniku a začali si tak vo výrobe uplatňovať vlastnú programovú technicko-ekonomickú politiku. V nasledujúcich rokoch bol výrobný program TESLA Liptovský Hrádok rozšírený o malé pobočkové ústredne, linkový dispečing a manuálne prepojovače. Boli vyvinuté verejné telefónne ústredne PK 21 (PK 22), pobočkové ústredne typových radov USR, UK 10, UK 11 a podnikové ústredne UK 10 P a UK 11 P. Ďalšia fáza výroby telefónnych ústrední bola veľmi úzko spätá s rozvojom integrovaných komponentov, ktoré československý elektronický priemysel postupne začal zavádzať do výroby.

ANI VY SI URČITE NEVIETE PREDSTAVIŤ modernú domácnosť bez moderných účinných pomocníkov. A práve také vyrába a do špeciálnych predajni ELEKTRO, podnikov Domáce potreby, dodáva ETA — národný podnik Elektro-Praga Hlinsko, ktorý patrí k najväčším československým výrobcom rotačných a tepelných elektro spotrebičov pre domácnosť. Okrem týchto dvoch miliónov spotrebičov, ktoré sú určené pre vnútorný trh, vyrobia závody v Hlinsku, Miloticiach nad Bečvou a v Jablunkove ešte ďalšiu časť určenú pre zahraničné trhy. Treba poznamenať, že o výrobky je záujem nielen doma, ale i na zahraničných trhoch. A to preto, že ide o moderné a kvalitné výrobky. Už totiž dávno sa stal štítok s obchodnou značkou ETA zárukou kvality a spoľahlivosti. Ale ani to, že väčšinu výrobkov zaradili po prísnych skúškach v štátnej skúšobni do prvej akostnej skupiny, nie je pre podnik dôvodom k zaspaniu na vavrínoch. Naopak, je venovaná maximálna pozornosť pravidelnej inovácii sortimentu v súlade so súčasnými svetovými trendmi s prihliadnutím na zvyšovanie kvality výrobkov, zlepšovanie úžitkových vlastnosti, technickú a estetickú úroveň a na zdokonaľovanie celkovej vybavenosti. Okrem toho vlastná vývojová a konštrukčná základňa musí dbať na to, aby súčasne so zvyšovaním výkonu a účinnosti sa znižovala energetická náročnosť prevádzky ich výrobkov. Nie je preto náhoda, že mnohé elektrické spotrebiče značky ETA získali v súťaži o najlepší výrobok na medzinárodných veľtrhoch spotrebného tovaru v Brne niekoľko zlatých medailí. To je len stručná charakteristika moderného podniku, ktorý vyrástol v uplynulých desaťročiach z malej firmy v Hlinsku založenej v roku 1943.

NA NAŠEJ CESTE ZA KOZMETIKOU sme navštívili v starom závode v Rači riaditeľa závodu Kozmetika Bratislava Arnošta Horníka, ktorý sa už-už chystá do nových priestorov, kam sa „kozmetici" sťahujú. Od neho sme sa dozvedeli, že vo výrobnom programe majú 130 výrobkov v 15 skupinách — pleťové krémy, krémy na opaľovanie, krémy a peny na holenie, krémy na ruky, obklady a masky na tvár, kolínske a aerosolové prípravky, pleťové vody, voňavky, laky na vlasy, zubné pasty, dezodory, darčekové kazety, depilačné prostriedky, pleťové mlieka a prostriedky na ošetrovanie nôh. V nich má jedno z dominujúcich postavení obrúbená už pomaly tridsaťročná značka AB (vraj odvodená od istého nežného gréckeho mena). O popularite AB svedči aj ten fakt, že v ZSSR, konkrétne v Moskve, zriadili patronátnu predajňu VLASTA, v ktorej s úspechom predávajú iba výrobky tejto značky. Kvalitu výrobkov výrazne ovplyvňuje aj spolupráca s lekármi, ktorí základné suroviny testujú dva roky, s Ústavom lekárskej kozmetiky v Prahe (pretože pleť musí byť nielen pekná, ale predovšetkým zdravá), s pracovníkmi Chemicko-technologickej fakulty SVŠT, ktorí hľadajú možnosti náhrady za dovážané suroviny z nesocialistických štátov a samozrejme aj s ostatnými odborníkmi...

Máte radi albumy so starými i novšími fotografiami? S napätím obraciate stránky v časopisoch a zaostrujete svoj zrak ak sa objaví pekný obrázok? Už od malička ste si zvykli vidieť v knižkách, časopisoch a denne v novinách fotografie. A čo takto. Neuvažovali ste o tom, nielen sa na fotografie pozerať, ale taktiež pre vlastné potešenie sa do toho pustiť a fotografovať? Keď budete fotografovať sami, budete mat možnosť voľby takého záberu, ktorý by sa vám nielen páčil, ale tiež vám po rokoch všeličo pripomenul, čim skôr začnete, tým lepšie pre vás. Nazhromaždite si väčšie množstvo spomienok na svoju mladosť, na kamarátov a všetky tváre, ktoré ste vo vašej mladosti videli. Už tohto roku si môžete priniesť zo zimných výletov množstvo snímok, ak sa pustite s chuťou do toho. Pre fotografa totiž neexistuje len letná sezóna. Práve v zimnom období sa dá urobiť množstvo neobvyklých záberov zo zasnežených hôr a rovín. Nemusí vás trápiť ani to, že ste pod stromčekom nenašli vytúžený fotoaparát. To sa dá totiž veľmi ľahko napraviť, pretože v špeciálnych predajniach FOTO- KINO, podnikov Drogérie práve teraz pripravili pre vás pekný výber. Dnes vám chceme aspoň v stručnosti predstaviť tri kino filmové aparáty, ktoré vám zaručia pekné snímky. Sú to prístroje s ktorými si budete môcť robiť snímky podľa vlastného želania v čiernobielom, alebo farebnom podaní. Ak ste ešte nikdy nestlačili spúšť fotoaparátu, bude lepšie, keď si na začiatku urobíte niekoľko čiernobielych filmov, aby ste sa so svojim novým priateľom dokonale zoznámili a aby sa stal skutočne vašim predlženým a všetko zaznamenávajúcim okom. Pretože u každého pristroja je nutné, aby vám dokonale ,.sadol" do ruky. Veľmi dobre sa vám bude pracovať so Zorkijom 4, nech už bude vyzbrojený objektívom Industar 3, 5, alebo Jupiterom o svetelnosti 2. Z jednej náplne kinofilmu urobíte 36 snímok o rozmeroch negatívu 24 x 36 mm. Zorkij 4 má štrbinový uzáver s osvitovými časmi od 1 sekundy do i /1000 sek. a B. Budete môcť fotografovať tiež sami seba pretože má samočinnú spúšť. Všetky vaše obrázky budú ostré ako britva, pretože nebudete musieť odhadovať vzdialenosť fotografovaného predmetu alebo osôb. Zorkij 4 má priehradový hľadáčik s diaľkomerom. Fotografovanie vám nebude robiť problémy i keď nosíte okuliare. Môžete zaostriť i fotografovať bez nich, pretože okulár hľadáčiku sa dá prispôsobiť podľa dioptrii. Tomuto prístroju nechýba ani prípojka pre bleskové osvetlenie. Zorkij 4 dostanete s objektívom Juoiter za 1100, — Kčs.

Vážnym problémom zdravého vývinu ľudského organizmu nie je iba liečba vrodených a získaných ochorení, ale predovšetkým spôsob a metodika preventívnej starostlivosti. Celý rad preventívnych opatrení uplatňovaný v zdravotnej politike štátu a spoločnosti vychádza zo snahy zachovať človeka zdravého po stránke telesnej i duševnej. I ba takýto zdravý človek môže mat radosť zo života, môže rozvíjať svoje tvorivé schopnosti k vlastnému prospechu, i k prospechu spoločnosti. Potrebu širokej aplikácie preventívnych opatrení v zdravotníctve vyzdvihujú i závery XIV. zjazdu KSČ a uznesenia vlády ČSSR. Jednou z preventívnych metód zachovania zdravé-ho chrupu je i fluorizácia pitnej vody a niektorých potravin. Fluorizácia pitnej vody je totiž účinná metóda, ktorú široko aplikujú na území ľudovodemokratických štátov. Napríklad v ZSSR túto metódu uplatňujú v oblasti, v ktorej žije viac ako 25 miliónov obyvateľov.

Výzva Ing. Jaromira Maršálka zo Závodu SNP v Žiari nad Hronom, ušetriť ročne nášmu národnému hospodárstvu stotisíc korún, je dnes už veľmi známa. Má ohlas v celej republike a odpovedali na ňu stovky inžinierov a technikov. Pojem „stotisickár" zdomácnel na stránkach našej tlače, takmer denne ho počujeme z rozhlasu i z televizie. Bola som pri tom, ako inžiniera Maršálka „spovedali" niekoľkí novinári. Jeden chcel vedieť, ako vlastne prišiel na ten stotisícový nápad, iného zasa zaujímalo, či sa autor výzvy teší ohlasu, aký mala a ďalší chcel dokonca vedieť nejaké priemerné cifry úspor v rámci závodu, ba i celej republiky. Inžiniera Maršálka otázky nepriviedli do pomykova. Odpovedal na ne svojim hanáckym dialektom, bez zbytočných fráz, vecne. Aj keď sa jeho meno stalo známe ozaj v celej našej vlasti, vidno na tom, že sa ani na chvíľu nevžíva do role slávneho človeka. O sebe toho povedal iba veľmi málo. Pochádza z Hané, od Prostějova, je absolventom Vysokej školy banskej, smer strojnícky, a v Závode SNP v Žiari n/Hronom pracuje už 18 rokov. Začínal tu ako konštruktér, potom robil mechanizátora, vedúceho vývojovej dielne, vedúceho úseku generálnych opráv a teraz už vyše 10 rokov pracuje ako vedúci prevádzky opravy a údržby. Čo ho viedlo k vyhláseniu výzvy, adresovanej technikom ? — Bolo to na okresnej konferencii strany, — hovorí Ing. Maršálek. — Vychádzal som z toho, že v krízovom období rokov 1968-69 došlo k poklesu zlepšovateľského hnutia a úprimne som si želal, aby sa naši technici v tomto smere opäť „rozhýbal". A tak som na konferencii vystúpil a povedal som od srdca, čo som cítil. Asi v tom zmysle, že naša spoločnosť mi dala možnosť vyštudovať na vysokej škole a že ako komunista cítim morálny záväzok vrátiť spoločnosti aspoň niečo z toho, čo do mňa investovala. Výzvu som pôvodne adresoval inžinierom a technikom v našom závode a zďaleka som neočakával, že bude mať taký ohlas.

Na chodbách Krajského domu pionierov a mládeže v Banskej Bystrici som si pozeral malý skanzen lietadiel, lodi, autíčiek a výšiviek. Prekvapilo ma, že tak mladi chlapci a dievčatá dokážu spraviť také zložité veci. Dlho som neváhal a vstúpil do oddelenia techniky. Aj tu, po stenách a vo vitríne samé lode. „To je Barrakuda" — začal menovať názvy lodi vedúci oddelenia techniky František Gybre. „Ja mám totiž na starosti krúžok lodných modelárov", dodal na vysvetlenie. Krúžok lodných modelárov pracuje v pionierskom dome od roku 1969. Vtedy sa dalo dokopy pár chlapcov a začali majstrovať vo svojej mini lodenici. Dnes ich pracuje už 17 a z toho traja, ktorí ostali verní od začiatku sú už juniormi. Každoročne prijímajú do svojich radov 10 nových členov, ktorí začínajú s jednoduchými stavebnicami. Ti pokročilejší si trúfajú aj na vlastné konštrukcie. V malej dielničke kreslia, počítajú, lepia, strúhajú. To je ich kráľovstvo. Desiatky lodných kostier a medzi ním „Tiger Shark", ich 180 cm dlhá loď. Najčastejšie stavajú bojovú loď BR — 503, Mloka a Barrakudu. S tými chodia aj na súťaže. Sú majstri okresu a na majstrovstvách kraja získali v celkovej súťaži jedno druhé a v jazdnej skúške jedno prvé miesto.

Kaviareň UFO na bratislavskom moste SNP

Pravdaže, zatiaľ' môžeme isť na kávu do kaviarne na pylóne nového bratislavského Mosta SNP iba vo svojej fantázii. Avšak stavbári z Doprastavu pokročili v stavbe kaviarne natoľko, že si budúcu návštevu v nej človek môže celkom dobre predstaviť. Mimochodom, keď sme sa vyberali s kolegom fotoreportérom hore, na vrcholec pylónu, už vopred som sa v duchu tešila na to, ako sa blysnem pred známymi, keď v debate len tak mimochodom poznamenám: „Ozaj, viete, aký nádherný výhľad je z tej kaviarne na moste? Bude to tam úplná rozprávka!" Potom sme ale nastúpili na výťah, lepšie povedané na drevenú plošinku o rozmeroch cca 1 x 1,5 m, ktorá mala z dvoch strán zábradlie z tenkej železnej tyčky. Liezlo to s nami pomaličky hore, do výšky približne 75 metrov. Patrím k typom, ktorým sa krúti hlava, keď sa pozrú dolu čo len z tretieho poschodia no, škoda reči. Budúci návštevník kaviarne taký strach určite nezažije. Onen budúci návštevník, teda nepochybne i vy, prejde popri veľkom parkovisku do vstupnej haly a počká si pekne na rýchlovýťah. (Pre tých, čo pri pohľade na šikmé nohy pylónu uvažovali nad tým, či aj výťah bude mat šikmé steny, treba povedať, že výťah pre 10 osôb bude mat celkom obvyklý tvar a to, že sa pohybuje šikmo, cestujúci vôbec nepocíti.) Výšku cca 75 metrov zdolá rýchlovýťah za pár okamihov a vy vystúpite priamo v jednom z najexkluzívnejších a najatraktívnejších bratislavských podnikov. Ako to tam bude asi vyzerať ? Keďže výťah bude v ľavej nohe pylónu (ak sa dívame z bratislavského brehu), bude mať hosť, ktorý z neho vystúpi, hneď po pravej ruke (čiže z petržalskej strany) šatňu. Približne v strede kruhovej miestnosti je kuchyňa a schodíky do príručného skladu, ktorý sa nachádza v dolnej časti „Šošovky„ pod dlážkou kaviarne. Z „bratislavskej strany je veľký polkruhový barový pult a pri oknách, presnejšie pri zasklených obvodových stenách stolíky so stoličkami. Všetko nesériové, atypické, vyrobené „na koberce, nábytok, svietidlá. Vykurovanie vzduchotechnikou, klimatizácia. Keby bolo náhodou v kaviarni momentálne všetko obsadené (čo znamená, ze by tam bolo 120 návštevníkov), prejdete z jednej nohy pylónu do druhej a vyjdete schodišťom celkom hore, na vyhliadkovú plošinu. Výhrad je skutočne nádherný. Aj keď ľudia trpiaci závratmi budú mat nepochybne čudný pocit vo chvíli, keď dole po moste pôjde ťažšie vozidlo a plošina sa im pod nohami začne mierne pohupovať.