RetroMánia

Ktoré slovenské či české socialistické dieťa by nepoznalo animovanú rozprávku

Kremienka a Chocholúšika (Křemílka a Vochumůrku)?  Veselo spolu hospodária a pritom stíhajú kopec zábavných a užitočných vecí. Patrili k najobľúbenejším hrdinom večerníčkov. Rozkošné príbehy kamarátov, ktorí žijú v chalúpke z pňa, majú svoje nezabudnuteľné čaro. Pre slovenské deti sa stala rozprávka nezabudnuteľnou pre úžasný dabing Jozefa Krónera, kým českú verziu narozprávala herečka Jiřina Bohdalová.

Kde bolo tam bolo, bola raz jeden autobus ...

... tak začína takmer každá rozprávka. Celkom sa však tento úvod hodí k prípadu nové kĺbového autobusu, ktorý bol vyvinutý v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v národnom podniku Karosa Vysoké Mýto. Hoci predbehol dobu, nezostalo po ňom nič. Kĺbový autobus ŠM 16,5 bol na svoju dobu unikát. Moderný, priestranný, pohodlný, ekonomický. Mohol byť používaný v mestskej doprave nielen u nás, ale aj v iných krajinách. Bol to autobus, ktorý spĺňal všetky požiadavky pre mestskú dopravu. Tí, ktorí sa na jeho vývoji podieľali, dúfali, že sa o neho budú doslova prať všetky mestské dopravné podniky. Doba a politická situácia mu ale nepriali ...

Kiná v Československu boli veľmi obľúbené

Filmy za veľa nestáli, počítačové hry neboli a televízia sa veľmi pozerať nedala. Bratislava mala 27 kín. Lístok stál 2,50 Kčs.  Kino bolo obľúbeným miestom záškolákov. Bola tam tma a teplo a tak sa dalo komfortne blicovať. Údajne príslušníci ZNB (zbor národnej bezpečnosti - dnes im hovoríme polícia) robili v kinách doobeda záťahy na záškolákov. Nachytali ich kopec. A nie len detí. Filmy boli zväčša sovietske a nepozerateľné. Premietali však aj západné. Tie mali oveľa vyššiu navštevovanosť. Boli tak obľúbené, že podnikavé typy ľudí lístky nakúpili popredu a predávali ich za vyššiu cenu. Medi najnavštevovanejším filmom bol bezpochyby Winnetou. Ja si ešte pamätámna časy,eďmalimoji rodičia vo svojej spálni v skrini celú sadu pohľadníc,ktoré bolo v tej dobe možné zakúpiť le na kolotočoch.

Bol to rozšírený a obľúbený biznis. Pred každým filmom premietali filmový týždenník Žurnál. Bol zameraný politicky, komunistickej propagácie nebolo nikdy dosť. Potom ešte premietali týždenník sovietsky. Niektorý teda chodili do kina až po týchto “obľúbených“ žurnáloch.  Zvláštnou postavou kín 60. Rokov boli tzv. Uvádzačky. Stáli pri dverách aj na to, aby kontrolovali mládež zvedavú na neprístupné filmy. Vyrábali sa aj falošné preukazy, jednoducho sa robilo všetko pre šťastie mládeže ale vraj bola hrozná hanba ak niekoho nechytali...

Prvý človek vo vesmíre Jurij Alexejevič Gagarin

A po ňom nasledovali ďalší a ďalší kozmonauti a astronauti. Jurij Gagarin oznamoval ľuďom v riadiacom stredisku, že štart do vesmíru prebieha bez ťažkostí: "Všetko prebieha normálne. Cítim sa výborne. Nálada dobrá, všetko v poriadku ...". Bola streda ráno 12. apríla 1961. Pred necelým mesiacom oslávil nadporučík dvadsiate piate narodeniny. A pred niekoľkými dňami ho velitelia vybrali k tomuto historickému letu. Keď už sedel pred štartom v uzavretej kabíne, signalizovala kontrolné žiarovka závadu a technici museli znovu otvoriť dvere, aby urobili ešte drobnú kontrolu - jeho to však z pokoja nevyviedlo.

Gagarin štartoval z kozmodrómu Bajkonur. Sedel v kabíne na špici rakety R-7 vysokej 38 metrov. Kabína kozmickej lodi Vostok 1 mala tvar gule s priemerom 230 cm a hmotnosti 2,4 tony, spolu s ďalšími časťami vážila celkovo 4,7 tony. Kozmonaut sa tiesnil v tak malom priestore, ako vtedajší vodič osobného auta.

JAWA 250 motorka pre veľkých chlapcov

Aspoň tak si hovorievali chalani z čias socialistického Československa, kde na Pionieroch o 50 cm kubických sa preháňali hore chotárom len pubertiaci. Vyššia šlachta vlastnila motocykle JAWA 250. Boli to tej dobe  (na sklonku  šesťdesiatych rokov) červení baróni. Jednoducho nebolo nad nich. Kto mal JAWU 250 bol postrach ciest. A teraz trošku histórie. Názov pochádza zo spojenia Janeček - Wanderer. Jej registrácia je datovaná 17. augusta 1929. Český majiteľ zbrojovky, podnikateľ a vynálezca František Janeček,  hľadal svoj nový výrobný program. Kúpil práva na motocykel nemeckej značky Wanderer, čo bol jednoválec s rozvodom OHV so zdvihovým objemom 500 ccm, hriadeľovým pohonom a rámom z oceľových profilov. Ľudovo nazývaný „Rumpál“, bol nedostatočne vyvinutý a pre množstvo detských chorôb sa mohol iba s čiastočným úspechom usadiť na trhu (firma Wanderer končila predovšetkým v dôsledku technických problémov s týmto motocyklom výrobu, možno práve preto sa mohli nazdávať Janečkovi ponúknuté podmienky ako výhodné). Predstavený bol na Pražskom autosalóne 23. októbra 1929. V tejto branži neskúsenej firme vytiahol tŕň z päty anglický motocyklový pretekár a konštruktér George William Patchett, ktorý začal konštruovať úspešný pretekársky stroj a roku 1932 bol uvedený na trh nový motocykel s motorom Villiers 175ccm. Patchett navrhol pre Jawu i dva cestné stroje so zdvihovým objemom 350ccm, verziu SV a OHV, potom však už prišli návrhy Ing. Josefa Jozífa, najprv dvojtaktný 100ccm. Po druhej svetovej vojne bola Jawa znárodnená a jadrom jej produkcie sa stali dvojtaktné stroje,  jednoválce 125 a 175 ccm, jedno, alebo dvojvalec 250ccm a dvojvalec 350ccm.

Mesto Humenné v roku 1960

Stereofonie, zkráceně stereo, je vícekanálový záznam přenos a reprodukce zvuku

 která má v posluchačích vyvolat prostorový dojem. Původní systémy záznamu a přenosu zvuku nepoužívaly stereo efektu, ale byly pouze monofonní - jednokanálové. Po mnoha desítkách let experimentů se vícekanálový zvuk prosadil ve spotřební elektronice v šedesátých letech dvacátého století.

Stereo signál není možné přenášet amplitudovou modulací (AM) při zachování zpětné kompatibility. Využívá se proto pouze při frekvenční modulaci (FM). Ve vysílači je frekvencí 38kHz přepínán levý a pravý signál elektronickým přepínačem. Takto vytvoříme signál kde je složka M (součet levého a pravého kanálu) a složka S (rozdíl levého a pravého kanálu). Složka M je v kmitočtovém rozsahu 30 Hz - 15 kHz a složka S v rozsahu 23 kHz - 37,97 kHz (což je pro člověka neslyšitelné pásmo a proto je tento signál zpětně kompatiblní s mono signálem). K těmto složkám je ještě přidán tzv. pilotní signál s frekvencí rovnou polovině přepínácího signálu, čili 19 kHz. Ten umožňuje dekódování a zpětné vytvoření stereofonního signálu.

Fantomas film nakrútený v roku 1964 kde Jean Marais a Louis de Funès si zahrali hlavné úlohy

Film sa v kinách premietal v bývalom Československu hádam v každom aj vidieckom kine a stal sa už prvopočiatku veľmi populárny. Pamätám si, že ako dieťa som chodil aj na dve predstavenia za sebou, ako náhle som zistil, že sa to bude premietať. Kino bolo malé, záujem veľký a v tej dobe som si vždy vychutnal takmer každý záber. V tedy neboli videorekordéry, alebo DVD prehrávače či domáce kiná, kde si človek môže danú scénu zastaviť, pretočiť a znova si ju spustiť. V tej dobe bolo potrebné ísť na film znova a znova a znova. Ale bolo to pekné.Celkovo sa natočila celá trilógia filmov o Fantomasovi. Filmovú popularitu nemožno poprieť, pretože okrem Československa sa film stal veľmi úspešný v Európe a Sovietskom zväze a našiel si úspech aj v Spojených štátoch a Japonsku.Ale pravdepodobne málo kto v tej dobe v Československu asi vedel, že Fantomas to nie len vymyslený filmový hrdina, ale že ide o románovú postavu vytvorenú francúzskymi spisovateľmi Marcel Allain (1885-1969) a Pierre Souvestre (1874-1914).

Šeťdesiate roky boli prevratom v myslení ľudí. Československý spisovatelia neboli obľúbení, čítali sa zahraničné knihy.

Väčšina novín a časopisov bola čiernobiela a tak všetko farebné bola vzácnosť. Preto zbieranie obalov od žuvačiek bolo také populárne. Pre mladých ľudí bolo nemecké Bravo o hudbe a živote. Kapitalistický časopis o móde bol Burda a časopis o ženskej kráse Eva. Medzi mládežou boli obľúbené hlavne zahraničné časopisy o hudbe. New musical expres, Melody Maker, record Mirror. Dostať sa k nim bola drina. Jednej z mála časopisom bez politiky bol PAS, Príroda a spoločnosť. Pre mladých bígbiťákov tu bola Panoráma. Vydávali sa aj vojenské časopisy – Československý vojak a Zápisník. Umelcom bola určená Mladá tvorba. Jedným z najčítanejších bol Kultúrny život. Predávali aj Technické noviny. Kutili v 60. Rokoch si tiež prišli na svoje pri časopise Urob si sám. Svet socializmu bol typickým časopisom. O športe bol Štart. Časopisom bolo neúrekom, no články neboli vždy čitateľné. I tak sa čítalo ostošesť.

Chuligánstvo, záškoláctvo a vyhýbanie sa práci bola častou témou výchovno vzdelávacích činností doby socialistického realizmu.

Veľa vecí bolo za socializmu pritiahnutých za vlasy, keď to tak poviem, pretože sa stačilo cez školské prázdniny len trocha viac odviazať a už z nás boli chuligáni. Pamätáte sa na to ešte? Naháňali nás po všetkých chotároch, dávali zväzácke pokarhania, jaj boli že to zlaté časy. No v skutočnosti sme nič  také hrozné neurobili. Len sme liezli po strechách budov a už sme boli zlodeji zlodejskí, (dnes tomu hovoria leparkour a ešte ich za to aj obdivujú) a keď sme spievali, ako teda bolo možné nazvať spevom večer pri táboráku na Zemplínskej šírave, tak nám druhým hlasom pravidelne prispievali všetky psy v najbližšom okolí rekreačného strediska Kamenec a priľahlej dedinky. Aj vám sa to stalo? Že to boli krásne časy. A nie raz nás dôchodcovia kárali, že bože bože čo z vás vyrastie. Chuligáni!  A ako to vy vidíte dnes? Aj z vás vyrástli chuligáni? nepriatelia spoločnosti? Ako sa prejavuje chuligánstvo vo vašom okolí v čase totálnej demokracie?