RetroMánia

Napredovanie socialistickej spoločnosti je zákonité

"Nič ju nemôže zastaviť. Intenzívny budovateľský ruch, lepší a krajší život charakterizujú celé územie našej vlasti. Výsledky toho sú aj výsledky vo štvrtom obvode Bratislavy. Na bratislavskej západnej a juhozápadnej strane z bývalých predmestí okrajových obcí na močaristej pôde a málo úrodných stráňach vzniká najnovšia časť mesta, štvrtý obvod. Socialistická spoločnosť realizuje tie najveľkolepejšie plány ... " toľko na úvod z filmového dobového pohľadu na socialistické premeny mesta. Podľa realizačných plánov mala mať Petržalka v priebehu 80. rokov približne 150 tisíc obyvateľov. A aké boli megalománske plány rozvinutej socialistickej spoločnosti pri výstavbe najväčšieho sídliska v dejinách SSR? Pozrite si nasledovnú dobovú filmovú ukážku. Pamätníkom určite veľa napovie.

K skupine SLADE

som sa po prvý krát dostal na mojich štúdiách na gymnáziu (VG SNP) v Banskej Bystrici, keď náš spolužiak odniekaľ "tajne" prišiel ku kazete s nahrávkou albumu Till Deaf Do Us Part. Ako študáci tej doby sme o zahraničných skupinách skoro ani nechyrovali - teda okrem skupín socialistického bloku, ako boli napríklad Die Puhdys, Elektra, Amiga Blues Band, KARAT. Mať kazetu emgeton so zahraničnou skupinou na čierno bolo terno v tej dobe. Čo sa nenachádzalo oficiálne na pultoch Supraphonu, alebo Opusu bolo tabu.

Poznáte automobil Škoda 720?

Nie? Ani nemôžete. V dobách reálneho socializmu existoval, ako prototyp. Do sériovej výroby sa však nikdy nedostal. A prečo? Možno preto, že jeho technická úroveň v tej dobe by predčil autá sovietskych značiek. S vývojom Škody 720 sa začalo v roku 1967 a vývoj trval približne do roku 1971 kedy bol vývoj ukončený. Škoda 720 bolo vozidlo klasickej koncepcie na pomerne vysokej technologickej úrovni, ohlasy niektorých ľudí ho dokonca prirovnávali k vozidlám BMW tej doby. Išlo o ucelenú modelovú radu v ktorej boli zastúpené sedan, kombi, hatchback a pre priaznivcov športovej jazdy kupé. Na tvorbe karosérií sa podieľali českí dizajnéri Žáček a Brokeš, ale aj taliansky designer Giugiaro pre ktorého to bola prvá veľká objednávka v jeho živote. Vozidlo bolo v základnej verzii vybavené motormi s objemom 1250 a 1500 cm3 OHC.Motor bol od začiatku riešený ako skladačka, bol dostatočne veľký takže ľahko vznikli jeho modifikácie s objemom 1600, 1800 a 2000cm3.

Osobný automobil ŠKODA 120 bol priamym pokračovateľom vozidiel typovej rady ŠKODA 105. Vozidlo bolo vyrábané v rokoch 1976 - 1988. Celkovo bolo vyrobených impozantných  na československé pomery 1.070693 kusov. Od roku 1983 boli vozidlá podrobené modernizácii (reflektory, zadné svetelné zostavy ...). Jednotlivé série vozidla ŠKODA 120 L, LS a GLS sa od seba líšili výkonom i vybavením vozidla, preto sa môžu líšiť i niektoré údaje.  Cena vozidla ŠKODA 120 L bola v roku 1977 - 58.000,- Kčs. Úžitkovosť : osobný automobil - štvordverový - 5 miestny - typ karosérie sedan.

Vo vtedajšom socialistickom Československu to bol dizajnérsky a technický zázrak.

Športová škodovka 110 R Coupé sa začala vyrábať v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia a nevyrobilo sa ich veľa a do dnešných dní sa zachovalo možno niekoľko desiatok kusov. Nám sa však podarilo nájsť unikátny kus v perfektnom a úplne pôvodnom stave. Toto auto vyzerá, akoby práve vyšlo z výrobnej linky. V závode Kvasiny ju začali vyrábať v roku 1970 a posledná séria vyšla z výrobnej linky v roku 1980. Za vyše desať rokov sa vyrobilo 56 702 kusov. Škodovkárske „kupécko“ bolo imidžovou záležitosťou, dvojdverové športové auto vyzeralo ako tie zo západu. Koženkové sedadlá, ostrekovač okien, výkonný motor s objemom 1,1 litra a výkonom 62 koní, auto mohlo ísť až 145 km/hod. Asi aj preto väčšina išla na vývoz do Holandska či Anglicka. Dostať sa k nemu v období reálneho socializmu nebolo vôbec ľahké. Veď auto stálo v tej dobe 78 000 korún, teda o 22 000 viac ako bežná Škoda 100.

Silvester na želanie

Niekoľko nezabudnuteľných humoresiek.

Seriál Sandokan

si na sklonku sedemdesiatych rokov v bývalom Československu našiel veľkú skupinu fanúšikov. Taký dobrodružný seriál v tej dobe a na televíznych obrazovkách znamenalo malý zázrak, pretože sa na Sandokana netešili nie len deti, ale aj rodičia i prarodičia (teda hlavne tí, ktorí mali televízor. Lebo boli aj takí čo ho v tej dobe ešte nemali). Eufória made in Sandokan prešla až do takej polohy, že v tedy známy humoristický časopis Roháč zverejnil kreslenú paródiu Sandokan  verzus Juraj Jánošík. Pamätáte si to? No nebolo to nádherné?
Mojim cieľom nie je popisovať vznik seriálu (mimochodom natočili ho v koprodukcii Taliani, Nemci a Francúzi v sedemdesiatomšiestom) a herecké obsadenie, ale pripomenúť si nostalgicky chvíle, keď ste možno aj vy ako ja sedeli už 10 minút pred začatím seriálu, aby som nebodaj nepremeškal ani sekundu  a  "čučal" som  spolu s mojou mladšou sestrou do nášho čiernobieleho televízora značky Aurora  a  nedočkavo čakal kedy to konečne vypukne.

Martin Kukučín

predbehol svoju dobu pretože mentalita Slovákov sa za tie roky skutočne nezmenila. Ani v dnešných časoch. Je skutočne až pozoruhodné, že tak málo nám Slovákom stačí, aby sme sa rozkmotrili. Niektorí majetkovo, poniektorí politicky, iní zas nábožensky a takto by sa dalo hádam pokračovať do nekonečna. A i večná téma - muž verzus jeho žena. Chlap zarába peniaze, žena ich míňa. No len v tomto príbehu je to na dnešné pomery, akosi naopak. Slovenský muž zväčša aj tak všetko preleje dolu hrdlom. A práve toto ma primälo, aby som si túto skutočnosť pripomenul malo retro ukážkou z rovnomenného filmu Rysavá jalovica. Adam Krt so svojou ženou Evou nažívajú v svornosti, nebyť škriepnych susedov Trnkovcov, s ktorými sa povadia pre kozu a hydinu. A tu začína filmový príbeh. Martin Kukučín, vlastným menom  Matej Bencúr sa narodil v Jasenovej na Orave. Študoval v Revúcej a Martine na gymnáziu, neskôr na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Sprvu pôsobil ako učiteľ, vyštudoval medicínu v Prahe a ako lekár pôsobil v Selciach na ostrove Brač. Medzi jeho najznámejšie diela patria: Dies Irae, Dom v stráni, Mať volá, pred skúškou, Do školy, Mladé letá.

Rubikova kocka

podpultový tovar, ktorý sa zháňal veľmi ťažko a kto mal Rubikovu kocku tak ten sa pokladal za poloboha. Pamätáte si to? Šialenstvo okolo farebnej kocky,  na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia, bolo neuveriteľné. A aj keď sa niekomu pošťastilo danú kocku vlastniť, aj tak ju nevedel zložiť a ja si pamätám, že počas môjho gymnaziálneho štúdia sme ňou boli tak opantaný, že sme si ju navzájom požičiavali a bol presne stanovený hodinový poradovník, ktorý fungoval aj v noci. Taký bol záujem o to farebné čudo. Prvý návod, ktorý sme objavili bol vo  vtedajšom mládežníckom časopise Elektrón a priznám sa, nič som sa tak rýchlo nenaučil, ako zložiť Rubikovu kocku. Iné učivo na gymnáziu mi nie a nie vliezť do hlavy, ale čuduj sa svete návod na zloženie kocky môj mozog spracoval prekvapujúco rýchlo. Ba i dnes, keď sa občas u niekoho na návšteve dostanem k tomuto prevratnému vynálezu a predstavte si, zložím ju. Ale už z pozície inteligencie, ale z pozície cvičenej opice. Tak hlboko sa mi na dlhé roky daný návod vryl do pamäte. A  čo vy? Mali ste aj vy svoju Rubikovu kocku?

Hotel na Štrbskom plese bol postavený v roku 1976 v nadmorskej výške 1355m nad morom

Jeho výstavba započala v roku 1969 pod autorskou taktovkou štátneho projektového ústavu obchodu Brno, Zdeněk Řihák. Hotel patril k najexkluzívnejším hotelovým zariadeniam v ČSSR. Bol zaradený do kategórie A*. Mal 136 dvoj posteľových izieb a 15 apartmánov.Už v tej dobe bol na každej izbe televízne prijímače a chladničky. Hotel mal viacero reštaurácií. Reštaurácia, ktorá bola rozdelená na 4 časti - stredná mala 26 miest, južná 64 miest, východná 36 miest a galéria mala 20 miest. Ďalej tu bola luxusná vináreň zaradená do I. cenovej skupiny s kapacitou 91 miest. Interiér vinárne bol ladený v symbole ohňa, bol tam kozub so žulovými balvanmi. Tanečný parket mal výhľad do prírody. Vináreň bola otvorená okrem pondelka vždy od 20:00 do 03:00 hod.