RetroMánia

Malá retro spomienka na jeden z najmodernejších zdravotníckych ústavov bývalého Československa.

Sanatórium Helios sa nachádza v pohľadovo menej exponovanej polohe Štrbského Plesa, východne od pešieho ťahu do Areálu snov. Kedysi pýcha československých klimatických ústavov je dnes chátrajúcou stavbou v srdci Štrbského Plesa. Sanatórium slúžilo pre liečbu dospelých a detských pacientov, ktorý sa budoval od roku 1967 a bol otvorený až po takmer trojročnom prerušení jeho stavby z dôvodu výstavby iných objektov (pre Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 1970).

Po otvorení sanatória Helios (1976) sa jeho prvým vedúcim lekárom, stal MUDr. Lukáč . Helios patril v čase svojho vybudovania nielen medzi najlepšie vybavené liečebné ústavy v republike, ale i v celej strednej Európe. V nadmorskej výške 1350 metrov n. m. bol aj najvyššie položeným klimatickým sanatóriom v Československu, ktoré bolo špecializované na liečbu astmy a chronických pľúcnych ochorení. V čase otvorenia disponoval 359 lôžkami, z toho 205 pre dospelých a 154 pre detských pacientov a o jeho prevádzku sa staral 153 členný kolektív zdravotníckych a prevádzkových pracovníkov. V roku 1979 sa liečebný ústav Helios a komplex liečebných domov Hviezdoslav na Štrbskom Plese spojili do spoločnej organizácie pod názvom Prírodné liečebné kúpele Štrbské Pleso s kapacitou takmer 700 lôžok. V roku 1977 Helios oficiálne navštívila vládna delegácia SSR (Slovenskej socialistickej republiky) na čele so súdruhom Peterom Colotkom (predseda vlády).

Rodinný spravodajca.

Dnes som pre vás pripravil retro náhľad do Magazínu Roháč z roku 1979.

Šťastný rodinný život.

Panské Maniere — Pani Prachatá vyhlásila nášmu spravodajcovi, že jej manželstvo s druhým mužom tretej ženy jej štvrtého muža bolo tak vydarené, že ak sa stane vdovou, rada by si vzala tretieho muža tretej ženy svojho štvrtého manžela.

Tvrdohlavosť.

Ako sa dozvedáme, pan Gotoljak sa ešte v čase zasnúbenia pohneval so svojou terajšou manželkou a od toho času sa s ňou nerozpráva. V prípade súrnej potreby sa dohovárajú prostredníctvom detí.

PREČO VYTVORILI RVHP

Vďaka sociálno-ekonomickým premenám a internacionálnej pomoci Sovietskeho zväzu dosiahli východoeurópske socialistické krajiny v roku 1948 vcelku predvojnovú úroveň výroby. Keďže v bratských štátoch existovali spoločné ekonomické problémy, stal sa rozvoj ich vzájomnej ekonomickej spolupráce objektívnou nevyhnutnosťou. Okrem toho pôsobil al zahraničnopolitický faktor: pomocou tzv Marshallovho plánu z roku 1947 chceli USA rozšiť svoj vplyv al na východoeurópske socialistické krajny. Preto ZSSR a ostatné európske krajiny hľadali a našli zodpovedajúce formy spolupráce. umožňujúce využiť prednosti socialistického systému.

VZNIK A ČLENOVIA RVHP

Porada predstaviteľov Bulharska, Československa, Maďarska, Poľska, Rumunska a ZSSR, ktorá bola v januári 1949 v Moskve, vytvorila Radu vzájomnej hospodárskej pomoci, zloženú — na základe rovného zastúpenia — z predstaviteľov krajín, ktoré sa na porade zúčastnili. Vo februári 1949 prijali za člena Albánsko (na práci RVHP sa prestalo zúčastňovať v roku 1961), v októbri 1950 NDR a v júni 1962 Mongolsko. V roku 1972 vstúpila Kuba. Medzi RVHP a Juhosláviou v roku 1964 podpísali dohodu. podľa ktorej sa SFRJ podieľa na činnosti celého radu stálych komisii RVHP.

V Likových a textilných závodoch v Revúcej príchodom nových zväzákov z iných školských a závodných organizácií sa práca zväzáckeho kolektívu zlepšila. CZV SZM riadi v závode 3 ZO SZM: Tkáčovňu, pradiareň a ZO správy závodu. Spolu tu pracuje v organizácii skoro 170 mladých ľudí, väčšinou dievčatá. V rámci sútaže Zenit, usporiadali súťaž o najlepšiu tkáčku závodu. Medzi sebou zápolilo 73 dievčat, z ktorých sa najlepšie umiestnila 19-ročná Anka Bohušová. Komisia hodnotila počet útkov nití, čistotu stroja a samozrejme kvalitu práce. Súťaž trvala mesiac a zväzáci získali pre závod skoro 300 tisíc korún. V hnutí Reflektor mladých v úlohe „Boj proti požiaru, úloha každého z nás", skončili v okrese na peknom, druhom mieste. Zväzáci podali 25 zlepšovacích návrhov, z ktorých prijali 17, 12 návrhov už realizovali vo výrobe.

Na prelome roka sa opäť ukázala nutnosť maximálne hospodárne, zaobchádzať s našimi energetickými zdrojmi a v prvom rade s elektrinou. Pristúpilo sa k regulovanému odberu a tým k najefektívnejšiemu využívaniu energie. To čo sme zameškali za niekoľko rokov vo výstavbe elektrárni, ťažko dobehnúť finišom v posledných dvoch-troch rokoch. Ak k tomu pripočítame liknavosť niektorých veľkoodberateľov pri vypracúvaní odberových harmonogramov, nedisciplinovanosť pri jeho dodržiavaní, neboli sme ďaleko od zbytočných problémov. Vysokonapäťovým „kanálom" k nám denne prúdi z bratských socialistických krajín množstvo elektrickej energie, no ani tá pri zvýšenej spotrebe na vykurovanie a prevádzku veľkých závodov nestačí. Neostáva teda nič iné iba efektívne využívať to čo máme, zbytočne neplytvať a šetriť. Pri úsporných opatreniach v predchádzajúcich rokoch významnú úlohu zohral Reflektor mladých. Vo svojej druhej úlohe ukladá hliadkam zamerať svoju pozornosť práve na šetrenie energie. Pri vyhlásení tejto úlohy aktivita mladých nasvedčovala tomu, že sa pustili s vervou do práce, keď však prišli ďalšie, táto úloha padla do úzadia a tak tohoročná zima aj ich pristihla nepripravených. Nemožno to však generalizovať, je množstvo príkladov, kde sa pohotovo pustili do šetrenia, odhaľovania nedostatkov pri hospodárení s energiou a tak dobré výsledky nedali na seba dlho čakať. Medzi tých najlepších patria košickí strojári. Reflektor tam stále prichádza s novými progresívnymi opatreniami. Ani teraz nezaháľajú. Deväť hliadok robí, čo sa dá. Vypínajú zbytočné svetlá, vypínajú aj voľne bežiace stroje. Keď si to tak spočítali, vyšla im za posledné tri roky pekná cifra 181 262 korún.

Reklamu v Československu od roku 1954 určovali takzvané Reklamné podniky. Na začiatku 70. rokov sa dostáva do povedomia obyvateľov najmä podnik Merkúr, neskôr k Merkúru pribudol  ERPO. K Merkúru a Erpu sa následne priradila Optima (propagácia Brnenských veľtrhoch a výstavách) a Rapid. Na propagáciu zahraničných výrobkov na území Československa zas slúžila agentúra s názvom Made in publicity, ktorá bola agentúrou Československej tlačovej kancelárie.

Rýchly rozvoj zaznamenali aj jednotlivé typy médií a okrem tlačených periodík sa reklamný priestor čoraz viac dostával do rozhlasu a televízie. Od roku 1966 pracujú v jednotlivých televíznych štúdiách samostatné reklamné oddelenia, ktorých úlohou je práve vytváranie televíznych reklamných spotov. A televízia sa pomaly stáva médiom číslo jedna, aj keď vlastniť v tej dobe televízny prijímač nebolo až tak ekonomicky únosné a tých televíznych prijímačov zas nebolo medzi obyvateľstvom až tak veľa. Najmä pre mladé rodiny to znamenalo, kúpiť takýto prijímač len na pôžičku. V roku 1967 sa prvýkrát na československých televíznych obrazovkách objavila jednoduchá animácia figúrky vajcovitého tvaru omamujúce reklamný blok Československej televízie.

Obdržal som novinársky príspevok od tzv. "Humoristický kanál Československej televízie"na tému : Zo života v socializme S01E02 - Hrdinstvo je povinné". Aj keď to nie je vyslovene šálka kávy tohoto portálu, každá dobrá vec sa počíta a preto som sa rozhodol podeliť sa s Vami aj o takýto humorný pohľad na obdobie socializmu okorenený satirou z 21. storočia.

Humoristický kanál Československá televízia a jeho filmový štáb si to tentokrát namieril aj do okolia elektrárne Jaslovské Bohunice, kde natočil krátku scénku, v ktorej satiricky poňal skutočné historické udalosti spojené s vedomým pálením či vylievaním rádioaktívnych odpadových látok do okolitej riečky Manivier. Scénka s názvom „XYZ becquerelov“ je súčasťou pätice scénok druhej epizódy komediálneho web-seriálu Zo života v socializme. Tento hraný seriál ukazuje peripetie súdruhov a súdružiek v tých najbizarnejších situáciach v dobe socialistického Československa. Natáčali sme tajne na skutočných lokáciach v okolí Jaslovských Bohuníc a práve v povodí riečky Manivier. V druhej epizóde seriálu s podtitulom „Hrdinstvo je povinné“ sa taktiež predstavia skečové scénky o ukradnutí Trabanta a pochybení príslušníkov Verejnej bezpečnosti či paródia na teleshoppingové relácie. Úvodná scénka „Babička u doktora“ predstaví známého stand-up komika Jakuba Gulíka (zo zoskupenia Silné reči) v kontroverznej úlohe pochybného odborného lekára Dr. Bukokotského.

TESLA Liptovský Hrádok

Znárodnením priemyslu v októbri 1945 sa šesť výrobcov slaboprúdovej techniky zlúčilo do národného podniku TESLA s podnikovým riaditeľstvom v Prahe. V rámci industrializácie Slovenska dňa 31. augusta 1947 za prítomnosti pracovníkov podnikového riaditeľstva TESLA a obyvateľstva Liptovského Hrádku slávnostne položili základný kameň k výstavbe nového elektrotechnického závodu. Nový závod bol oficiálne odovzdaný do prevádzky skromnou slávnosťou v nedeľu 7. mája 1950. Následne sa tu začali vyrábať analógové telefónne prístroje a jedny z prvých plne elektronických ústrední.

Neskôr sa začala budovať aj vlastná vývojová konštrukcia, ktorá sa zamerala okrem iného aj na vývoj telefónnych koncových zariadení, ktoré neskôr tvorili nosný výrobný program podniku a začali si tak vo výrobe uplatňovať vlastnú programovú technicko-ekonomickú politiku. V nasledujúcich rokoch bol výrobný program TESLA Liptovský Hrádok rozšírený o malé pobočkové ústredne, linkový dispečing a manuálne prepojovače. Boli vyvinuté verejné telefónne ústredne PK 21 (PK 22), pobočkové ústredne typových radov USR, UK 10, UK 11 a podnikové ústredne UK 10 P a UK 11 P. Ďalšia fáza výroby telefónnych ústrední bola veľmi úzko spätá s rozvojom integrovaných komponentov, ktoré československý elektronický priemysel postupne začal zavádzať do výroby.

ANI VY SI URČITE NEVIETE PREDSTAVIŤ modernú domácnosť bez moderných účinných pomocníkov. A práve také vyrába a do špeciálnych predajni ELEKTRO, podnikov Domáce potreby, dodáva ETA — národný podnik Elektro-Praga Hlinsko, ktorý patrí k najväčším československým výrobcom rotačných a tepelných elektro spotrebičov pre domácnosť. Okrem týchto dvoch miliónov spotrebičov, ktoré sú určené pre vnútorný trh, vyrobia závody v Hlinsku, Miloticiach nad Bečvou a v Jablunkove ešte ďalšiu časť určenú pre zahraničné trhy. Treba poznamenať, že o výrobky je záujem nielen doma, ale i na zahraničných trhoch. A to preto, že ide o moderné a kvalitné výrobky. Už totiž dávno sa stal štítok s obchodnou značkou ETA zárukou kvality a spoľahlivosti. Ale ani to, že väčšinu výrobkov zaradili po prísnych skúškach v štátnej skúšobni do prvej akostnej skupiny, nie je pre podnik dôvodom k zaspaniu na vavrínoch. Naopak, je venovaná maximálna pozornosť pravidelnej inovácii sortimentu v súlade so súčasnými svetovými trendmi s prihliadnutím na zvyšovanie kvality výrobkov, zlepšovanie úžitkových vlastnosti, technickú a estetickú úroveň a na zdokonaľovanie celkovej vybavenosti. Okrem toho vlastná vývojová a konštrukčná základňa musí dbať na to, aby súčasne so zvyšovaním výkonu a účinnosti sa znižovala energetická náročnosť prevádzky ich výrobkov. Nie je preto náhoda, že mnohé elektrické spotrebiče značky ETA získali v súťaži o najlepší výrobok na medzinárodných veľtrhoch spotrebného tovaru v Brne niekoľko zlatých medailí. To je len stručná charakteristika moderného podniku, ktorý vyrástol v uplynulých desaťročiach z malej firmy v Hlinsku založenej v roku 1943.

NA NAŠEJ CESTE ZA KOZMETIKOU sme navštívili v starom závode v Rači riaditeľa závodu Kozmetika Bratislava Arnošta Horníka, ktorý sa už-už chystá do nových priestorov, kam sa „kozmetici" sťahujú. Od neho sme sa dozvedeli, že vo výrobnom programe majú 130 výrobkov v 15 skupinách — pleťové krémy, krémy na opaľovanie, krémy a peny na holenie, krémy na ruky, obklady a masky na tvár, kolínske a aerosolové prípravky, pleťové vody, voňavky, laky na vlasy, zubné pasty, dezodory, darčekové kazety, depilačné prostriedky, pleťové mlieka a prostriedky na ošetrovanie nôh. V nich má jedno z dominujúcich postavení obrúbená už pomaly tridsaťročná značka AB (vraj odvodená od istého nežného gréckeho mena). O popularite AB svedči aj ten fakt, že v ZSSR, konkrétne v Moskve, zriadili patronátnu predajňu VLASTA, v ktorej s úspechom predávajú iba výrobky tejto značky. Kvalitu výrobkov výrazne ovplyvňuje aj spolupráca s lekármi, ktorí základné suroviny testujú dva roky, s Ústavom lekárskej kozmetiky v Prahe (pretože pleť musí byť nielen pekná, ale predovšetkým zdravá), s pracovníkmi Chemicko-technologickej fakulty SVŠT, ktorí hľadajú možnosti náhrady za dovážané suroviny z nesocialistických štátov a samozrejme aj s ostatnými odborníkmi...