RetroMánia

Vážnym problémom zdravého vývinu ľudského organizmu nie je iba liečba vrodených a získaných ochorení, ale predovšetkým spôsob a metodika preventívnej starostlivosti. Celý rad preventívnych opatrení uplatňovaný v zdravotnej politike štátu a spoločnosti vychádza zo snahy zachovať človeka zdravého po stránke telesnej i duševnej. I ba takýto zdravý človek môže mat radosť zo života, môže rozvíjať svoje tvorivé schopnosti k vlastnému prospechu, i k prospechu spoločnosti. Potrebu širokej aplikácie preventívnych opatrení v zdravotníctve vyzdvihujú i závery XIV. zjazdu KSČ a uznesenia vlády ČSSR. Jednou z preventívnych metód zachovania zdravé-ho chrupu je i fluorizácia pitnej vody a niektorých potravin. Fluorizácia pitnej vody je totiž účinná metóda, ktorú široko aplikujú na území ľudovodemokratických štátov. Napríklad v ZSSR túto metódu uplatňujú v oblasti, v ktorej žije viac ako 25 miliónov obyvateľov.

Výzva Ing. Jaromira Maršálka zo Závodu SNP v Žiari nad Hronom, ušetriť ročne nášmu národnému hospodárstvu stotisíc korún, je dnes už veľmi známa. Má ohlas v celej republike a odpovedali na ňu stovky inžinierov a technikov. Pojem „stotisickár" zdomácnel na stránkach našej tlače, takmer denne ho počujeme z rozhlasu i z televizie. Bola som pri tom, ako inžiniera Maršálka „spovedali" niekoľkí novinári. Jeden chcel vedieť, ako vlastne prišiel na ten stotisícový nápad, iného zasa zaujímalo, či sa autor výzvy teší ohlasu, aký mala a ďalší chcel dokonca vedieť nejaké priemerné cifry úspor v rámci závodu, ba i celej republiky. Inžiniera Maršálka otázky nepriviedli do pomykova. Odpovedal na ne svojim hanáckym dialektom, bez zbytočných fráz, vecne. Aj keď sa jeho meno stalo známe ozaj v celej našej vlasti, vidno na tom, že sa ani na chvíľu nevžíva do role slávneho človeka. O sebe toho povedal iba veľmi málo. Pochádza z Hané, od Prostějova, je absolventom Vysokej školy banskej, smer strojnícky, a v Závode SNP v Žiari n/Hronom pracuje už 18 rokov. Začínal tu ako konštruktér, potom robil mechanizátora, vedúceho vývojovej dielne, vedúceho úseku generálnych opráv a teraz už vyše 10 rokov pracuje ako vedúci prevádzky opravy a údržby. Čo ho viedlo k vyhláseniu výzvy, adresovanej technikom ? — Bolo to na okresnej konferencii strany, — hovorí Ing. Maršálek. — Vychádzal som z toho, že v krízovom období rokov 1968-69 došlo k poklesu zlepšovateľského hnutia a úprimne som si želal, aby sa naši technici v tomto smere opäť „rozhýbal". A tak som na konferencii vystúpil a povedal som od srdca, čo som cítil. Asi v tom zmysle, že naša spoločnosť mi dala možnosť vyštudovať na vysokej škole a že ako komunista cítim morálny záväzok vrátiť spoločnosti aspoň niečo z toho, čo do mňa investovala. Výzvu som pôvodne adresoval inžinierom a technikom v našom závode a zďaleka som neočakával, že bude mať taký ohlas.

Na chodbách Krajského domu pionierov a mládeže v Banskej Bystrici som si pozeral malý skanzen lietadiel, lodi, autíčiek a výšiviek. Prekvapilo ma, že tak mladi chlapci a dievčatá dokážu spraviť také zložité veci. Dlho som neváhal a vstúpil do oddelenia techniky. Aj tu, po stenách a vo vitríne samé lode. „To je Barrakuda" — začal menovať názvy lodi vedúci oddelenia techniky František Gybre. „Ja mám totiž na starosti krúžok lodných modelárov", dodal na vysvetlenie. Krúžok lodných modelárov pracuje v pionierskom dome od roku 1969. Vtedy sa dalo dokopy pár chlapcov a začali majstrovať vo svojej mini lodenici. Dnes ich pracuje už 17 a z toho traja, ktorí ostali verní od začiatku sú už juniormi. Každoročne prijímajú do svojich radov 10 nových členov, ktorí začínajú s jednoduchými stavebnicami. Ti pokročilejší si trúfajú aj na vlastné konštrukcie. V malej dielničke kreslia, počítajú, lepia, strúhajú. To je ich kráľovstvo. Desiatky lodných kostier a medzi ním „Tiger Shark", ich 180 cm dlhá loď. Najčastejšie stavajú bojovú loď BR — 503, Mloka a Barrakudu. S tými chodia aj na súťaže. Sú majstri okresu a na majstrovstvách kraja získali v celkovej súťaži jedno druhé a v jazdnej skúške jedno prvé miesto.

Kaviareň UFO na bratislavskom moste SNP

Pravdaže, zatiaľ' môžeme isť na kávu do kaviarne na pylóne nového bratislavského Mosta SNP iba vo svojej fantázii. Avšak stavbári z Doprastavu pokročili v stavbe kaviarne natoľko, že si budúcu návštevu v nej človek môže celkom dobre predstaviť. Mimochodom, keď sme sa vyberali s kolegom fotoreportérom hore, na vrcholec pylónu, už vopred som sa v duchu tešila na to, ako sa blysnem pred známymi, keď v debate len tak mimochodom poznamenám: „Ozaj, viete, aký nádherný výhľad je z tej kaviarne na moste? Bude to tam úplná rozprávka!" Potom sme ale nastúpili na výťah, lepšie povedané na drevenú plošinku o rozmeroch cca 1 x 1,5 m, ktorá mala z dvoch strán zábradlie z tenkej železnej tyčky. Liezlo to s nami pomaličky hore, do výšky približne 75 metrov. Patrím k typom, ktorým sa krúti hlava, keď sa pozrú dolu čo len z tretieho poschodia no, škoda reči. Budúci návštevník kaviarne taký strach určite nezažije. Onen budúci návštevník, teda nepochybne i vy, prejde popri veľkom parkovisku do vstupnej haly a počká si pekne na rýchlovýťah. (Pre tých, čo pri pohľade na šikmé nohy pylónu uvažovali nad tým, či aj výťah bude mat šikmé steny, treba povedať, že výťah pre 10 osôb bude mat celkom obvyklý tvar a to, že sa pohybuje šikmo, cestujúci vôbec nepocíti.) Výšku cca 75 metrov zdolá rýchlovýťah za pár okamihov a vy vystúpite priamo v jednom z najexkluzívnejších a najatraktívnejších bratislavských podnikov. Ako to tam bude asi vyzerať ? Keďže výťah bude v ľavej nohe pylónu (ak sa dívame z bratislavského brehu), bude mať hosť, ktorý z neho vystúpi, hneď po pravej ruke (čiže z petržalskej strany) šatňu. Približne v strede kruhovej miestnosti je kuchyňa a schodíky do príručného skladu, ktorý sa nachádza v dolnej časti „Šošovky„ pod dlážkou kaviarne. Z „bratislavskej strany je veľký polkruhový barový pult a pri oknách, presnejšie pri zasklených obvodových stenách stolíky so stoličkami. Všetko nesériové, atypické, vyrobené „na koberce, nábytok, svietidlá. Vykurovanie vzduchotechnikou, klimatizácia. Keby bolo náhodou v kaviarni momentálne všetko obsadené (čo znamená, ze by tam bolo 120 návštevníkov), prejdete z jednej nohy pylónu do druhej a vyjdete schodišťom celkom hore, na vyhliadkovú plošinu. Výhrad je skutočne nádherný. Aj keď ľudia trpiaci závratmi budú mat nepochybne čudný pocit vo chvíli, keď dole po moste pôjde ťažšie vozidlo a plošina sa im pod nohami začne mierne pohupovať.

Na návšteve vo Valaskej Belej.

Jeden z najznámejších našich vývozných tovarov je nesporne krištáľové sklo. K podstatnému menu „krištáľ nás obyčajne napadne i prídavné — "český". Menej známe je však to, že kvalitné výrobky tohto druhu, o ktoré je záujem prakticky po celej Európe a v zámorí, sa vyrábajú aj na Slovensku. Vo Valaskej Belej. V podhorskej obci v Prievidzkom okrese má sklárska výroba už svoju dlhoročnú tradíciu. Ved prvá skláreň tu bola založená už v roku 1747. Pravda, vtedy sa tu ešte krištáľové sklo nevyrábalo. Robilo sa tu duté sklo, ktoré bolo známe po celej strednej Európe. Valasko-belania s krošnami na chrbte predávali svoje výrobky na úze-mi dnešnej Juhoslávie, Maďarska, Rakúska a samozrejme i Československa. Ba podaktorí na svojich cestách zašli ešte ďalej. V prvej polovici tohoto storočia tu vyrábali rôzne nádoby, džbány i „fajnové" tenkostenné sklo, o ktoré bol záujem hlavne vo väčších mestách. V roku 1920 tu začali vyrábať rubínové sklo. Po druhej svetovej vojne sa vo Valaskej Belej opäť začala rozvíjať sklárska výroba. Vtedy začali s výrobou krištáľového skla. V roku 1956 vzniklo výrobné družstvo „Krištáľ", v ktorom sa doposiaľ vyrábajú tieto krásne predmety. Základnou surovinou. ktorá sa používa pri ich výrobe, je sklo s vysokým obsahom olova. Je to až 24 % a nazýva sa olovnatý krištáľ. Olovo dáva sklu charakteristické vlastnosti — mäkkosť a lesk. Mäkkosť je potrebná k tomu, aby sa dalo sklo riadne obrúsiť. Bez lesku by vlastne ani krištáľové sklo nemohlo byt krištáľovým. Priamo vo Valaskej Belej sa už dnes sklo nevyrába. Preto sa olovnatý krištáľ vozí z Poděbrad vo forme odliatkov a fúkaného skla.

Železničná stanica Kraľovany je hlavná železničná stanica na smere Žilina - Košice. železničná stanica sa nachádza sa na severnom okraji obce, v oblúku hory Grúň. Prevádzka stanice začala 8. decembra 1871 otvorením železničného úseku zo Žiliny do Popradu. Kraľovany sú prestupnou stanicou pre trať na Oravu, ktorá od roku 1904 viedla až do pohraničnej Suchej Hory s napojením na poľskú železničnú sieť. V období druhej svetovej vojny bolo spojenie do Poľska prerušené. Vďaka tomu sú dnes Kraľovany významným železničným uzlom a stoja tu aj všetky rýchliky. Toľko zo známej histórie. V čase napísania tohoto článku bolo voľne prístupné video "Žel. st. 2. tr. Kraľovany (1998)", ktoré veľmi zaujímavým spôsobom poodhaľuje rutinný železničiarsky život. A nakoľko ma tento film veľmi zaujal, rozhodol som sa, že sa s Vami oň podelím.

Stará budova na námestí 4. apríla v Bratislave má tabuľku s nápisom Výskumný ústav výživy ľudu. Väčšina mladých, starých ľudí, ktorí prechádzajú okolo však ani nevie, že práve tu sa denne schádza kolektív vedeckých pracovníkov, ktorým leží na srdci,aby sme čo najzdravšie jedlo, aby náš denný režim bol čo najracionálnejší. Netreba pripomínať, že problémy s výživou pracujúcich a mládeže nie sú v dnešnej dobe na ústupe, ale práve s rýchlym napredovaním vedy a techniky, so zrýchľovaním životného tempa naliehavo vystupujú do popredia. Problém nie je v tom, čo jesť, ale ako a kedy. Doc. MUDr. Andrej Bučko. DrSc riaditeľ Výskumného ústavu výživy ľudu (VUVĽ) zdôrazňuje slová veľkého ruského fyziológa Pavlova, ktorý formuloval úlohu fyziológie takto.Naučiť ľudí správne jest, pracovať a odpočívať. A dodáva. Je to len niekoľko desaťročí, čo veda o výžive nastúpila svoju cestu a nahradila empirickú skúsenosť presným vedeckým bádaním. Objavy vitamínov, účinku minerálnych látok a poznanie osudov živných látok v metabolizme človeka nové možnosti vedeckého bádania v otázkach ľudskej výživy. Dnes sme už tak ďaleko, že žiadame od vedy o výžive, aby nám odpovedala na otázku aký je optimálny režim výživy a aké sú cesty k nemu. Stálou Achillovou pätou jedálneho lístku priemerného Slováka či Slovenky je pravidelné prekračovanie nevyhnutnej kalorickej potreby na deň, ktorá je v súčasnosti vyše 3000 kalórií. Nadbytočné kalórie majú svoj pôvod v zvýšenom prívode cukrov a tukov, zatiaľ čo bielkoviny sú diskriminované. Pre ilustráciu, čísla.Denná spotreba je krytá u kalórií na 118 % z toho: u bielkovín na 98 %, u tukov na 113 % a sacharidov až na 128 %. Vidieť, že bilancia pre ľudský organizmus nie je práve priaznivá. VUVL má v súčasnosti oddelenie epidemiológie výživy, oddelenie klinické, fyziológie výživy a oddelenie biochémie, kde sme sa zastavili, aby sme sa podrobnejšie dozvedeli o novej biologickej úlohe vitamínu C — o probléme, na ktorom už vyše desať rokov pracuje RNDr. Emil Ginter, CSc. Približne od konca druhej svetovej vojny sa v odbornej literatúre objavujú správy o účinku vitamínu C na znižovanie hladiny cholesterolu v krvi a tým aj na liečbu cievnych chorôb. Odkiaľ sa vlastne dostáva cholesterol do krvi ? Cholesterol v krvi a tkanivách je jednak z potravy, jednak vzniká hlavne v pečeni pri spaľovani tukov a cukrov. Organizmus sa zbavuje prebytočného cholesterolu tak, že ho premieňa v pečeni na žlčové kyseliny. Pri C-hypovitaminóze (nedostatku vitamínu C) je narušená premena cholesterolu na žlčové kyseliny a tak sa hromadí v krvi. Rýchlosť premeny cholesterolu na tlačové kyseliny je priamo závislá od koncentrácie vitamínu C v pečeni. Zvyšovaním vitamínu C v pečeni sa zvyšuje rýchlosť tvorby žlčových kyselín.

Predstavujeme osobnosti našej vedy.

Odkedy jestvuje ľudstvo, vyskytujú sa aj choroby, proti ktorým nebolo lieku. Patria medzi ne i vírusové ochorenia. Avšak v roku 1957 Angličan Issacs a Švajčiar Lindemann oznámili verejnosti svoj objav, ktorému dali názov interferón, čo je látka so širokým antivírusovým spektrom. Od roku 1964 sa aj na Virologickom ústave SAV v Bratislave pracovnici imunologického oddelenia venujú pod vedením člena korešpondenta SAV, docenta Ladislava Boreckého, DrSc., výskumu interferónu a s nim súvisiacej problematiky a v tejto oblasti už získali medzinárodné uznanie. Za tieto zásluhy docentovi Ladislavovi Boreckému vlani udelili titul laureáta Štátnej ceny Slovenskej socialistickej republiky. Do Virologického ústavu za docentom Boreckým nás póvodne priviedol zvýšený počet ochorení na vírusovú chrípku v zimnom období, no využili sme vzácnu príležitosť hovoriť s jed ným z našich významných (a stále zaneprázdnených) vedcov. Prirodzene, o problémoch jeho práce, problémoch boja proti vírusom, pretože, ako je známe, v boji proti baktériám už máme poruke osvedčené lieky. Proti mnohým vírusovým chorobám zatiaľ liek, presnejšie povedané, očkovaciu látku nemáme a asi ani v dohľadnom čase nebudeme mať. Mnohé vírusy totiž a medzi nimi i vírus chrípky — sa vyznačujú veľkou premenlivosťou. Preto každá nová epidémia chrípky, zapríčinená pozmeneným vírusom, je nová z imunologického hľadiska, a tak nemôžeme zatiaľ proti vírusu ani účinne očkovať, vytvárať imunitu. Pozmenený vírus pomerne bez ťažkostí vniká do organizmu a vyvoláva chorobu. U vírusových ochorení nemáme liečivá na zneškodňovanie vírusu. Našťastie organizmus okrem tvorby protilátok má aj iné možnosti, ako sa proti vírusovej infekcii brániť. Patrí k nim aj produkcia interferónu v bunkách, ktoré vírus po infekcii v našom tele napadol. Doktor Borecký nám ochotne vysvetli, že bunky, vnímavé na vírusy, tvoria interferón po infekcii. Tvoria teda látku bielkovinového charakteru, ktorá bráni iným vírusom infikovať zdravé vnímavé bunky. Definícia interferónu by znela asi takto: je to bielkovina, ktorá má tú vlastnosť, že zvyšuje odolnosť bunky voči škodlivému účinku vírusov. V snahe využiť túto látku pre boj vírusovým nákazám upreli výskumníci Imunologického oddelenia Virologického ústavu pozornosť na inú formu interferónovej terapie - na navodenie tvorby interferónu priamo v postihnutom organizme vhodným stimulátorom.

Na dnes sme pre vás pripravili niekoľko krátkych úsmevných návratov. Dúfam, že vás milo a nostalgicky pobavia.

• Prečo si v poslednom čase taký vyľakaný?
• Vieš, moja bývalá žena už päť krát rozvedená si vzala svojho prvého muža.
• No a ?
• No a ja som bol jej druhý muž

Mark Twain prišiel raz k vydavateľovi a priniesol mu zbierku svojich nových humoresiek. Vydavateľ si humoresky prezrel a povedal:

• Chcem vás upozorniť, že nemáme fixný sadzobník. Za každú prácu platíme podľa jej kvality!
• Oh, nedúfal som, že dostanem až toľko!

Hovorí manželka roztrpčene manželovi:

• Včera v noci si prišiel domov riadne opitý!
• — Prosím ťa! Z dvoch pohárov piva? Vylúčené!
• A prečo si ma teda žiadal o ruku?

Polárny bádateľ dívajúc sa do ďalekohľadu, zrazu skonštatuje:

• Obávam sa, že s našim kompasom nie je ničo v poriadku.
• — Čože sa deje?, pýta sa ho jeho spoločník.
• Vidím černocha.

Určite si tí skôr narodení pamätajú na "krčmové reči", že Češi u nich doma zarábajú viac, ako my v rovnakých profesiách na Slovensku. Do pozornosti sa mi dnes dostalo video z youtube s názvom 'Slováci dostávajú menej než Česi (1968)' a to ma prinútilo napísať tento krátky fejtón. Reakcie ľudí z filmového: 'Vec verejná' mi v porovnaní s dnešnou dobou pripomína začarovaný kruh. A prečo kruh?