RetroMánia

AKÝ BY MAL byt maskot Olympijských hier 1980 v Moskve?
— túto otázku položil svojho času sovietskym televíznym divákom známy televízny komentátor V. Peskov. Prišlo 26,5 milióna návrhov. A plných 70 percent bolo za medveďa. Ale ako má medveď vyzerať? Výtvarník Viktor Čižikov ich nakreslil 130 a ukázal svojmu päťročnému synovi. Syn rozhodol jednoznačne: tento je najkrajší. Potom ukázali 130 medveďov deťom v materskej škole. Na nemalé prekvapenie výtvarníka i všetkých zainteresovaných sa deti bez váhania rozhodli pre tú istú kresbu, ktorú vybral výtvarníkov syn. Tak sa teda zrodil roztomilý maskot moskovskej olympiády. Letel už aj s kozmonautmi vo vesmíre...

Keď hľadali výrobcu medvedíkov v silnej konkurencii padla voľba na brnenské družstvo umeleckej výroby Moravská ústredňa. Moravská ústredňa, ktorá v budúcom roku oslávi 70 rokov ^{(píše sa rok 1978, poznámka redakcie retrománie)} od svojho vzniku, je dnes dodávateľom textilných hračiek, profesionálnych bábok, konfekcie pre, bábiky, povrazníckeho tovaru, predmetov zo slamy i brúseného skla. V produkcii textilných hračiek, najmä zvieratiek a postavičiek z rôznych prírodných i syntetických materiálov, hrá medzi našimi podnikmi prím. Určite aj preto, že ročne tu inovujú okolo 250 až 300 hračiek — teda toľko noviniek dodávajú každoročne na trh. Záujem o výrobky Moravskej ústredne v Brne je veľký a tak takmer 1 300 zamestnancov, väčšinou žien, má čo robiť, aby zvládli stále rastúci dopyt tuzemských i zahraničných zákazníkov z 21 krajín. Maskota moskovskej olympiády navrhla podľa kresby sovietskeho autora návrhárka Jiřina Hrubá a pokým sa všetci zainteresovaní dohodli na jeho definitívnej podobe, museli vo vývojovej dielni medvedíka trikrát prerábať. Dnes je olympijský „Miša' na svete a už ho aj v niektorých krajinách predávajú. V družstve robia medvedíkov v štyroch veľkostiach. Prvé tri sú suvenírové: 17 cm, 28 cm a 35 cm, a ten posledný, obor, meria 135 cm. Každá veľkosť je z iného materiálu.

Výraznou črtou vedecko-technického rozvoja v rozvinutej socialistickej spoločnosti sú kvalitatívne zmeny v charaktere a obsahu práce človeka vo výrobnom procese a premene vedy na bezprostrednú výrobnú silu. V čoraz väčšej miere sa precháza od nekvalifikovanej práce k práci plne kvalifikovanej i vysoko-kvalifikovanej. Modernizuje sa výrobno-technická základňa a zdokonaľuje technológia. Tým sa samozrejme mení postavenie robotníka vo výrobnom procese. Zvyšujú sa nároky na úroveň jeho všeobecného polytechnického a odborného vzdelania, teoretickej i praktickej pripravenosti a ideovo-politického profilu. Vďaka širšiemu uplatňovaniu vedy a techniky sa postupne stierajú rozdiely medzi fyzickou a duševnou prácou. Preto sa aj prekonávajú, a tým aj zanikajú mnohé doterajšie tradičné profesie a vznikajú nové robotnícke povolania s vyšším podielom duševnej práce. Od kvalifikovaného robotníka sa vyžaduje tvorivosť v práci, zmysel pre novú techniku a technológiu, pre modernizáciu výroby a inováciu výrobkov ako aj sústavné zvyšovanie produktivity práce. Do obsahu robotníckych činností sa stále viac zaradujú funkcie mechanika, programátora, regulátora, operátora a pod. Prirodzene, že základným predpokladom pre dosiahnutie náročného cieľa musela byt obsahová a organizačná I prestavba učňovského školstva, ktoré sa takto integruje do sústavy stredných škôl a stáva sa jej kľúčovým článkom.

Rok 1978, prvý rok tretieho desaťročia kozmickej éry, sa stal rokom úspešných štartov medzinárodných kozmických posádok socialistických štátov. Po lete československého kozmonauta V. Remeka, člena medzinárodnej kozmickej posádky pod velením skúseného sovietskeho kozmonauta A. Gubareva, nasledovali lety kozmonautov z PĽR a NDR podľa plánu spoločných letov v rámci programu Interkozmos. Sme právom hrdí na obrovské úspechy v kozmickom výskume.

Priliehavejšie sme azda ani nemohli nazvať VIII. dni dedinskej a poľnohospodárskej mládeže, ktoré aj v tomto roku (píše sa rok 1978 ^{poznámka redakcie retrománie}) usporiadal Slovenský ústredný výbor Socialistického zväzu mládeže v spolupráci s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy SSR. Ústredným výborom Zväzu družstevných roľníkov SSR, slovenskými odborovými zväzmi pracovníkov v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle a Západoslovenským Krajským výborom Socialistického zväzu mládeže. Avšak tentoraz neboli tak ako všetky predchádzajúce ročníky na Agrokomplexe v Nitre, ale v malej obci v okrese Komárno v Dedine Mládeže.

LENINGRADSKÝ PALÁC pionierov je známy dlhoročnou činnosťou svojho automotoklubu mladých. Medzi tými, ktorí vyrástli v tomto známom automotoklube, je napríklad kozmonaut Grečko, viacnásobný majster sveta Genadij Mojsejev i mnohí ďalší. Okrem športovej činnosti sa však mladí členovia automotoklubu zaoberajú aj starostlivosťou o zvýšenie dopravnej disciplíny svojich mladších kamarátov. Sú organizovaní v oddieloch mladých inšpektorov premávky. Zaujal ma tento problém, a tak som sa po návšteve pionierskeho automotoklubu vybral na mestské veliteľstvo GAI (Štátnej automobilovej inšpekcie). Na oddelení agitácie a propagandy ma prijal náčelník oddelenia kapitán Belov — sympatický mladý muž, ktorý má rád deti a ktorému leží na srdci bezpečnosť leningradských deti v narastajúcej cestnej premávke.

KRAJSKÝ DOM pionierov a mládeže v Trnave spolu s rybárskym krúžkom Závodného klubu 1 trnavských automobilových závodov a Miestnou organizáciou Slovenského rybárskeho zväzu sa snažia prostredníctvom rybárstva vychovať z pionierov dobrých ochrancov prírody. Hoci do tajov rybárstva zaúčajú pionierov zo všetkých trnavských základných škôl, najväčší záujem o túto záujmovú činnosť majú pionieri zo Vl. patronátnej ZDŠ TAZ na Gorkého ulici. Na tejto škole členovia rybárskeho krúžku pri Závodnom klube ROH TAZ pravidelne usporadúvajú prednášky, aby mladi rybári získavali potrebné vedomosti.

V polovici septembra zvýšili počet obyvateľov Piešťan nielen pravidelní kúpeľní hostia, ale aj pionieri z Maďarska, Rakúska. Pri príležitosti 30. výročia našej Pionierskej organizácie a Medzinárodného roku dieťaťa zorganizoval Krajský dom pionierov a mládeže v Trnave už tradičné medzinárodné trojstretnutie pionierov.

Československo pomáha pri rozširovaní najväčšej kubánskej továrne na výrobu sanitárnej keramiky v meste San Jose de Las Lajas, ktorá leží 30 km východne od Havany. Túto akciu zahájili už v roku 1976. Generálnym dodávateľom technológie sú Přerovské strojárne. Doterajšia ročná produkcia kubánskeho závodu - 2025 ton výrobkov - sa po rekonštrukcii zdvojnásobí.

Novinári — plavci sa stretli na svojom prvom „Splavníku" v krásnom prostredí Bojníc. Po dni tréningu nastali urputné boje v novom krytom 25 m bazéne. Pretože heslo zakladateľa novodobých olympijských hier — dôležité je zúčastniť sa a nie zvíťaziť — platilo aj tu, neboIo smútku ani medzi tými, čo doplávali poslední. O to viac vzruchu priniesli „veselé" disciplíny, pri ktorých aj ti skôr narodení sa na chvíľu vrátili do čias svojej mladosti. Našu redakciu zastupoval výtvarný redaktor Jozef Trabalka, ktorý si priniesol ceny za 2. miesto na 50 m prsia, za dve tretie miesta za štafetu a plávanie pod vodou.

Na sovietsko-českoslovonských hraniciach uskutočnil sa koncom septembra symbolický zvar na líniovej časti tranzitného plynovodu Sojuz. Spojil tak potrubie vedené z 2750 km vzdialeného Orenburgu s potrubím, ktorým bude prechádzať plyn cez naše územia do krajín západnej Európy. Zmluva o preprave zemného plynu cez Československo bola podpísaná v Moskve 21. decembra 1970. Stavať sa začalo už o mesiac.