RetroMánia

PRED PAVILÓNOM A v Olomouci bolo dosť rušno. Skupinky návštevníkov postávali, niektorí sa hlasnejšie bavili. Čeština sa miešala so slovenčinou. Z ampliónu zaznievala príjemná hudba, dakedy prerušená oznamami organizátorov. Celých trinásť dni, od 5. do 17. júna tohto roku (1979 poz. redakcie) tu bola Celoštátna prehliadka technickej a prírodovednej činnosti PO SZM spojená so súťažou technickej tvorivosti mládeže. Súťažilo sa v kategóriach: modelárstvo, elektrotechnika, učebné pomôcky, doplnky bytových interiérov, technické hračky, stroje prístroje, zariadenia a stavby. Výstava sa v takom veľkom rozsahu uskutočnila po prvý raz na jednom mieste, vo výstavných pavilónoch flóry. Celá miestnosť bola založená prácami pionierov a zväzákov, členov rozličných technických krúžkov. Na bielych podstavcoch stáli nahusto poukladané rôzne modely, makety a mé práce. Pri každom exponáte názov a meno majiteľa-tvorcu. Návštevnici si tu prišli na svoje.

Božena hodila najedovane výplatnú pásku na zem. — Ten gauner, — precedila cez zuby, — tak on to predsa len myslel vážne?! — Co sa stalo? — začudovane sa prizerala priateľka Tereza. — Vedúci — zlostne odvetila Božena, — mi nedal nijaké prémie. — No... ale on ti predsa hovoril, — slabučko jej odporovala Tereza, — že nijaké odmeny ti nedá, vravel to aj na výrobnej porade... Nepamätáš sa? — No a čo? Každú chvíľu niečo vykrikuje o pracovnej morálke, šašo! Prišla som zopár razy neskoršie, je tam toho! Tereza však vedela svoje, veď Božena z dvadsiatich pracovných dni dvanásťkrát prišla neskoro, niekedy meškala až dve hodiny. Ženy sa rozhodli debatu dokončiť vo vinárni. Hneď pri vchode naďabila Božena na dvoch starých známych. Tereze sa drsni chlapci nepozdávali, a tak sa „po anglicky" odporúčala. Božena však svoju zlosť stále nevedela skryť. — Chlapci, ja mám náladu, že by som všetko porozbíjala! — a začala vykresľovať svoje krivdy. Oto a Jaro počúvali a postupne v nich rástla zlosť na Boženkinho vedúceho.

Súdiac podľa listu podpísaného viacerými obyvateľmi obce Olešná (časť Potôčky) z horných Kysúc, nemajú kysucké predajne domácich potrieb problémy s odbytom hrncov, vedier, kastrólov, demižónov a všetkých ostatných možných aj nemožných (to je v našich obchodoch pravdepodobnejšie) nádob. Niežeby sa tu ľudia vrhli na čudnú zberateľskú vášeň, oni tie nádoby potrebujú na vodu. Pretože, ako sa nám zdôverili voda z vodovodu im tečie len dvakrát v týždni: v stredu a v sobotu. A keď je vraj zamestnaná žena v stredu v práci, môže si pískať a musí si v sobotu napustiť vodičky na celý týždeň. „O tomto probléme už dlhšie vie predseda MNV Olešná, a to formou žiadosti aj osobnými rozhovormi — stoji v liste čierne na bielom.

Rozkopávka vojna je špecifický československý variant zákopovej vojny. A predsa nikdy nestrácame nádej. Keď sa zjavia chlapi so zbíjačkou, lopatou, krompáčom a fľašou, dúfame, že to bude vojna blesková, že rýchlo rozkopú, odstránia hľadanú poruchu, zahádžu jamu a zmiznú. Koľko nádeji však už takto zomrelo! Darmo mnohé krajiny machrujú akú majú celkovú dĺžku ciest, železníc a kadejakých iných daromnic. V dĺžke rozkopávok sme nepochybne veľmoc a nikto na nás nemá. Aj obyvatelia domu na Obchod nej ulici 48 v Bratislave by vám vedeli porozprávať o živote v podmienkach rozkopávkovej vojny a o útokoch bytového podniku prvého bratislavského obvodu. Prvý útok podnikla príslušná domová správa bytového podniku ešte v máji 1988, kedy odmontovali kotly na pevné palivo. Chvíľu vyčkávali, držali obyvateľov domu (starších ľudí a dve mladé rodiny) v napätí. Objavili sa až v septembri, rozkopali dvor, urobili plynové prípojky a dvor — čuduj sa svete — zahádzali. Že začali kúriť až úplne na konci októbra, nebudem ani spomínať. Veď v porovnaní s tým, čo nasleduje, je to len trápna historka okresného formátu.

Plány na vybudovanie metra pod Bratislavou, ktorá by prepájala všetky kúty hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky v priebehu niekoľkých minút sa bohužiaľ nikdy nenaplnili. Bratislavské metro sa viackrát aj reálne začalo stavať, ale nastala "chyba lávky". V dnešnom článku si niečo to čo povieme o osude bratislavského metra.

V roku 1964 prišlo vedenie Sovietskeho zväzu s požiadavkou na vybudovanie utajených skladov pre jadrové hlavice, ktoré by tu boli uložené a pri prípadnom útoku boli pripravené na výdaj pre pojazdné odpaľovacie zariadenia sovietskej armády, pretože Američanov a Sovietov nezaujímalo nič iné ako strategické vojenské hranicu Varšavskej zmluvy. Prezident Novotný v októbri 1965 vo Vojenskej komisii obrany ÚV KSČ a neskôr aj Dubček odsúhlasili úlohu Varšavskej zmluvy vybudovať tri objekty "Javor" na uskladnenie jadrových hlavíc operačno-taktického raketového komplexu Temp-S (9K76/9M76B, OTR-12) týchto objektov. V marci 1965 povedal hlavný veliteľ Spojených ozbrojených síl maršal A. A. Grečko československému ministrovi národnej obrany generálovi Bohumírovi Lomskému, že treba uložiť špeciálne bojové hlavice na území Československa, ale že ich budú mať pod kontrolou sovietski špecialisti. V novembri toho istého roku boli pozvaní hlavní funkcionári ČSLA (minister národnej obrany gen. B. Lomský, náčelník Generálneho štábu ČSLA gen. O. Rytíř, náčelník Operačnej správy GŠ gen. V. Vitanovský, náčelník raketového vojska a delostrelectva MNO gen. a náčelník ubytovacieho a výrobného úseku MNO plk. J. Roháč) ku konkrétnemu rokovaniu s ministrom obrany ZSSR.

I keď je už o päť minút dvanásť a neviete ani vy, ani rodičia, aké vianočné darčeky nakúpiť, nie je to dôvod k smútku. Všetkých starosti vás zbavia naše špeciálne predajne podnikov Domáce potreby, Drobný tovar a Drogérie. Viac než päťtisíc predajni pripravilo širokú paletu darčekov, z ktorých si každý vyberie. I vaša radosť pod stromčekom začne u nás, ak poradíte rodičom, čo by ste si z tohto širokého sortimentu priali nájsť pod stromčekom. Aby ste si urobili predstavu, čo v ktorej z nich dostanete, urobte si s nami v duchu malú prechádzku. Po jej absolvovaní budete ešte môcť poradiť oteckovi vhodný darček pre mamičku a súrodencov. Dobrú radu iste privíta aj mamička. Najprv nazrieme do jednej zo špeciálnych predajni Elektro. V každej z nich nájdete vhodné darčeky pre milovníkov hudby. Všetkým, ktorí tužia po peknom tranzistorovom rádioprijímači, možno toto prianie veľmi ľahko splniť. Naši odborníci vám ich predvedú celý rad od tých najmenších, takmer vreckových, až po veľké, ktorým nechýba nič, čo kvalitný rádioprijímač má mať. Spomeňme aspoň niektoré. Malá, ale kvalitná Orbita 2 s dvoma vlnovými rozsahmi, alebo väčší Sokol, Selena, Song automatic Riga 102 či 302. Pre milovníkov dobrej reprodukcie z gramofónových platni tu nájdete kvalitné a moderné gramofóny monofónne, stereofónne vrátane reproduktorových sústav Pri výbere nebude chýbať ani prekrásna domáca stereofónna súprava Kvalitné a moderné gramofóny dostanete v rôznych vyhotoveniach a rôznych cenách od 960 do 4030,- Kčs.

V roku 1981 sa má dokončiť kanál Rýn — Mohan — Dunaj. Dunaj sa tak stane súčasťou transeurópskej magistrály medzi Severným a Čiernym morom a Bratislava bude hlavným československým prístavom, spojeným vodnou cestou s trinástimi štátmi. Sú to perspektívy veľmi blízke, a preto sa už na budúci rok začne so stavbou nového bratislavského prístavu. Bratislavský prístav sa začal budovať v roku 1897 Hlavná výstavba sa uskutočnila v rokoch 1924 --34, keď pristav dosiahol ročnú kapacitu až 1,4 mil ton. Od vtedy sa prístav nejako podstatnejšie nezväčšil. Cez druhú svetovú vojnu bol veľmi poškodený a v povojnových rokoch sa hlavné úsilie zameriavalo na jeho obnovu. Z väčších investícií v poslednom období možno spomenúť obrovský stabilný žeriav 2x110 Mp. Stavia sa nová lodenica s opravárenskými priestormi, ktorú dokončia v roku 1975. Vlani dali do prevádzky betonárku, ktorá vyrába betónovú zmes z dunajských štrkov. Terajšia kapacita prístavu je 1.7 — 1.9 mil ton ročne. Prístav má malú hĺbku zázemia a navyše bude treba uvoľniť pre centrálnu mestskú výstavbu čast terajšieho prístavného územia (od starého mostu po Košickú ulicu). Ďalším ukazovateľom technickej úrovne prístavov je čakací čas plavidiel pri nakladaní a vykladaní tovaru. V moderných prístavoch sa lode zdržia vrátane naloženia a vyloženia tovaru 2 až 3 dni. V Bratislave to bolo v roku 1969 až 21 dni Výstavba nového prístavu Bratislava -Pálenisko je rozdelená do dvoch etáp. Prvá z nich sa uskutočni v rokoch 1975-79 a po jej dokončení bude mat pristav kapacitu 4.25 mil ton ročne. Druhá etapa výstavby sa uskutočni v rokoch 1980 - 85 a má sa v nej dosiahnuť celkový výkon prekladu 8 mil ton ročne.

Pod heslom „Potraviny sveta — úroda zeme a práce človeka" sa začiatkom tohto roku v Brne stretlo 530 vystavovateľov z 31 krajín na medzinárodnom potravinárskom salóne SALI MA Brno 74. Túto výstavu usporiadali po prvý raz a jej ohlas a obchodné výsledky svedčia o tom, že úspešne nadviaže na dobré tradície brnianskych veľtrhov. Salimu budú usporadúvať každý rok a má prispievať k rozvoju a skvalitňovaniu potravinárskej produkcie, od rastlinnej k živočíšnej výroby až po konečné, priemyselné spracovanie modernými metódami. Je všeobecne známe, že dnes, v období vyspelej industrializácie a vedeckotechnickej revolúcie sa ľuďom často nedostáva ani základných potravin. Milióny ľudí, najmä detí na našej planéte trpia podvýživou a hladom. Už heslo výstavy naznačuje, že výživu ľudstva na celom svete možno zabezpečiť iba poctivou prácou všetkých ľudí dobrej vôle. Čo výstava ukázala verejnosti ? Na medzinárodnom potravinárskom salóne Salíma 74 boli potraviny, poľnohospodárske produkty a plodiny a napokon stroje a zariadenia potravinárskeho priemyslu a výrobné linky. Tak v prvej skupine to bolo mäso, údeniny, hydina, ryby, mliečne výrobky, výrobky zo sladu, pivo, nealkoholické i alkoholické nápoje, mrazené výrobky, konzervy atď. Druhá skupina obsahovala osivá a sadbu, čerstvé kvety, semená, ovocie, zeleninu, tabak, med a výrobky z medu, lesné plodiny, huby a podobne. V tretej skupine si návštevnici mohli pozrieť stroje pre mäsový priemysel, na spracovanie hydiny, tukov, olejov a vajec, stroje pre konzervárne a liehovary, zariadenia na výrobu nápojov, stroje a automaty na spracovanie korenia, výrobu polotovarov, až po technické novinky naozaj svetovej úrovne — dalo by sa povedať malé technické zázraky.

9. mája ožiaril Bratislavu ohňostroj — tmavé nebo sa naplnilo kyticami pestrofarebných kvetov, ktorými si uctievame pamiatku tých, ktorí pre náš dvadsiaty deviaty slobodný máj obetovali svoj život. Preto sme sa tentoraz rozhodli napísať o tom, z akých „kvetov" viažu tieto kytice, ako a kde ich „pestujú", čo všetko treba urobiť a dodržať, aby svojou krásou a farbami rozsievali radosť a úsmev. Takéto „záhradníctvo" je v Československu len jedno. V ZETEVE n. p. v Bojkoviciach. Dlho by ste tu hľadali kvety, ktoré vyrobili a ktoré svietili na rozžiarenej oblohe. Určite by sa vás spýtali (tak ako aj nás) — Ide vám o guľaté talianske bomby, rakety alebo lietavice...? Princíp ich výroby je v podstate rovnaký. Možno sa budete čudovať, ale ohňostroje sú výsledkom práce ženských rúk. Prečo? Na to nám dal odpoveď vedúci, súdruh Vavřinec Hradský, ktorý nás neskôr aj zasvätil do tajov ohňostroja. Ročne tu vyrobia asi 25 000 rakiet a 8000 bômb. To záleží od toho, aký bohatý je rok na významné výročia a oslavy. Ručná práca prevláda preto, lebo zavedenie strojovej linky by bolo pre takýto počet naozaj zbytočné. Okrem toho sa výroba jednotlivých druhov ohňostrojových telies stále strieda a každé si vyžaduje trocha odlišný postup.