Tento článok má slov
Čas čítania: min.
Úroveň obtiažnosti čítania :
Akadémia vied NDR
wikipedia
Akadémia vied NDR, ktorá má svoje sídlo v hlavnom meste Berlíne, je inštitúciou bohatou na tradíciu. V júli tohoto roku (píše sa rok 1975 - poznámka redakcie) oslávi 275. výročie svojho vzniku. Akadémia vied NDR je v súčasnosti najvýznamnejším miestom základného výskumu N DR na úseku matematiky a prírodných vied, ako aj vybraných spoločensko-vedných smerov. Svoju činnosť začala 11. júla 1700 ako „Brandenburska societa vied", a to podľa predstáv veľkého univerzálneho vedca G. W. Leibnitza, ktorý bol aj jej prvým predsedom. Významnými Členmi Akadémie boli napriklad Euler, Merggraf, Klapproth, Niebuhr, Bockh, Jacob Grimm, A. V. Humboldt, Weierstrass, Magnus, Poggendorf, Helmholz, Mommsen, Kirchhoff, Planck, Einstein a iní. Po rozbití hitlerovského fašizmu bola 1. júla 1946 znova otvorená na príkaz maršala Sovietskeho zväzu V. D. Sokolovského a bolo tak možné na základe marxisticko-leninskej vedy vyvinúť výskum ako bezprostrednú výrobnú silu.
Akadémia vied NDR má 47 centrálnych ústavov a výskumných miest. V nich pracuje 16 000 vedcov, technikov a iných odborných síl. Predsedníctvo Akadémie má svoje sídlo v Otto-Nuschke-Strasse. Tu sa pravidelne schádza plénum 141 riadnych členov a 46 členov — korešpondentov. Zahraniční vedci, ktorí navštívili Akadémiu (v minulom roku ich bolo zhruba 3000), získali dobré dojmy o rozvoji, ktorý charakterizuje vývoj v NDR a jej vedy. Približne toľko vedcov Akadémie bolo na štúdijných cestách v zahraniči, najmä v ZSSR.
Zdroj: Časopis Elektrón
