Počas celého tohto deja sa štruktúra pôvodnej látky, čiže bentonitu, nemení. Pretože vymieňanými komponentami sú katióny a anióny, hovorime o iónomeničoch. Najdôležitejším prírodným iónomeničom je práve bentonit. Mnohí vedci charakterizujú bentonit na základe jeho atraktívnych vlastnosti ako novú základnú surovinu 20. storočia. Vlastnosťami sa podobá množstvu súčasných organických makro-molekulárnych látok, čím v určitých oblastiach využitia konkuruje kovom, drevu, prirodzeným textilným vláknam, tradičným stavebninám a pod. Stále viac rozširuje pole uplatnenia tejto suroviny v našom priemysle i v poľnohospodárstve. Za relatívne krátke časové obdobie sa počet oblastí jej praktického využitia zvýšil z 30 takmer na 250. čiže právom sa v odborných kruhoch hovorí o tzv. „bentonitovej explózii" našich čias.
Čo je BENTONIT
Bentonit je ílovitá hornina, ktorá vzniká zvetrávaním vulkanického popola a sopečných hornín, ako je čadič a tuf. Je známy svojou schopnosťou napučiavať, keď príde do kontaktu s vodou, a má vysokú sorpčnú schopnosť, čo znamená, že dokáže pohlcovať rôzne látky. Vďaka týmto vlastnostiam má široké využitie v kozmetike, potravinárstve, stavebníctve a vo vinárstve. Bentonit je to hornina zemitej štruktúry, obyčajne biela, sivá až svetlozelená. Pri čerstvom reze má voskový lesk. Charakteristická je najmä svojim napučiavaním pri styku s vlhkosťou, ktoré môže dosiahnuť i 12-násobný nárast objemu. Bentonity vznikajú rozpadom vulkanického skla a popola v alkalickom, najčastejšie morskom alebo jazernom prostredí za vzniku smektitových minerálov.
Výskyt
V Československu sa už pred druhou svetovou vojnou ťažila táto zemina v oblasti Branian pri Moste. Výsledkom intenzívneho geologického výskumu bolo objavenie výdatných ložísk kvalitných bentonitov predovšetkým na východnom Slovensku, kde predpokladárne zásoby vo výške 12 mil. ton. Postupne sa objavili ďalšie ložiská, najmä na strednom Slovensku. Prognosticky sa zásoby slovenských bentonitov odhadujú až na 70 mil. ton, čím Slovensko získava význačné postavenie nielen v ťažbe, ale aj vo výskyte týchto zemín v európskom meradle. Na východnom Slovensku sú najväčšie ložiská tejto suroviny v oblasti Lastoviec a Fintíc. Boli objavené pozoruhodné zásoby bentonitu na strednom Slovensku, v Žiarskej kotline, v lokalite Jelšový Potok. Tento bentonit svojím štrukturálnym zložením pripomína známy montmorillonit Wyoming z USA, ktorý na základe svojej čistoty a kryštalografickej dokonalosti je zaradený medzi štandardizačné minerály, používané na štúdium vzťahov medzi štruktúrou a vlastnosťami. Surovina pri Jelšovom Potoku je veľmi výhodne uložená je homogénna a má vynikajúcu kvalitu. Asi pol kilometra od Jelšovsjého potoka orientačne zistili výskyt bentonitov podobných kvalít. Overovanie výskytu v súčasnosti pokračuje a jeho dokončením sa rozšíria zásoby tohoto kvalitného minerálu o ďalších 2 až 2,5 milióna ton.
Čo vlastne spôsobuje atraktívne vlastnosti tejto suroviny?
Odpoveď je jednoznačná — vysoký obsah mikrokryštalickej látky montmorilionitu. Bentonit je surovina, ktorá obsahuje prevažne mikrokryštalické častice montmorillonitu, ktorý je koloidných rozmerov. Vďaka nemu sa vyznačuje veľkým merným povrchom, schopnosťou vymieňať katióny a anióny a koloidnochemickými vlastnosťami. Príčinou väčšiny zaujimavých vlastnosti montmorillonitu je :
- veľký merný povrch
- elektrický náboj častíc
- doštičkovitý tvar častíc
Prvé dva činitele dodávajú montmorillonitu (a tým aj bentonitu) vynikajúce sorpčné schopnosti, následkom druhého sa táto základná zložka bentonitu správa ako vymieňač iónov. Tretí sa prejavuje hlavne v reologických vlastnostiach suspenzii a pást. Rozmery kryštálikov montmorillonitu sa pohybujú okolo 1 pm. Celkové zastúpenie montmorilionitu v bentonite z lokality Jelšový Potok je okolo 75 až 85 percent, čím sa zaraduje medzi najkvalitnejšie suroviny tohto typu na svete.
Zdroj:Časopis Elektrón
