Niet vari mora na našej planéte, kde by sme nemuseli plniť bojové úlohy. Naša posledná plavba bola veľmi zodpovedná a dlhá. Nie je ľahká plavba so zmenou zemepisných šírok, s cyklónmi, s nepretržitými hliadkami. Ale náš neveľký kolektív vie, že túto úlohu mu uložila vlasť. Preto je stále pripravený prekonať všetky ťažkosti a skúšky. Veľkú pozornosť venujeme psychologickej príprave posádky, zvyšovaniu jej morálno-politických a vzorových vlastností. Najmä sa staráme o tých, čo sú na svojej prvej plavbe. S každým z nich sa zaoberáme individuálne a starší, skúsení členovia posádky preberajú nad nováčikmi patronát. Či nám bolo ťažko počas plavby? Prirodzene. Ale nikto neklesal na duchu. Pravidelne sme vysielali rádionoviny „Správy z rodných brehov", odborné školenia a zábavné relácie. Všetkým sa páčili satirické kuplety „Kráčam po lodi", ktoré vysielal našim rádiom vymyslený lodivod. „Počujeme zvuk lodných skrutiek..." Staršina posádky hydroakustikov, Pavel Tokarev rozpráva:
— Cez vojnu slúžil v brigáde červenej zástavy severomorských ponoriek vynikajúci akustik Astatolij Šumichin.
O jeho majstrovstve sa šírili legendy. Šumuchin presun určoval podľa zvuku lodnej skrutky triedu lode a jej smer. Vďaka nadaniu tohto akustika ponorka M72, slávna radová „Marutka", ktorej velil kapitán-poručík I. Fisanovič, vypátrala a potopila 13 veľkých nepriateľských lodí. Teraz sa medzi námorníkmi zaužívala tradícia hľadať cieľ „po šumichinsky". Dnes sú všetky lode, aj ponorky veľmi rýchle. Občas počuť zvuk lodných skrutiek v slúchadlách iba niekoľko sekúnd a vtedy treba bleskovo klasifikovať cieľ, určiť koordináty pohybu lode, jej rýchlosť a kurz. Tiež treba vedieť udržiavať kontakt s cieľom. Pri poslednej plavbe, no i predtým, sa nám vždy podarilo včas nájsť cieľ. Keby išlo o bojovú situáciu, určite by sme ho boli zasiahli. Mnoho hodín presedel náš najlepší odborník staršina Vladimír Suchalenko pri obrazovke elektrónového indikátora. Občas nám prinášali čaj s obloženými chlebíčkami, pretože sme stanovište nemohli opustiť ani na minútu. Akustika sa zhoršila, „protivník" rušil, pri ponorke koncertovali delfíny. V slúchadlách sme počuli úplnú symfóniu ich pískania. A zrazu akoby lodné motory zabubnovali celkom vedľa nás. Okolo ponorky sa vznášali kŕdle lastovičiek. Aj také veci sa stávajú Po splnení úlohy sme si poriadne odpočinuli. Usporiadali sme koncert, Sibirčan Saša Arevkov spieval ruské piesne. On i ďalší by mohli smelo vystupovať hoci v moskovskej televízii. Mimochodom, Arevkov je aj dobrým vzpieračom. Zorganizoval medzi mužstvom vzpieračský turnaj. Naša hliadka je špeciálna,
— hovori hlavný staršina posádky rádiomechanikov Alexander Bez-zubov.
— Sme pri pulte raketového komplexu.
Neočakávane zaznel signál cvičného bojového poplachu: "Raketový útok!"
Okamžite sme skontrolovali a zapli celú aparatúru. Nasledovali vyčerpávajúce sekundy prípravy pred štartom. Strašné rakety sú pripravené opustiť loď po prvom impulze a zasiahnuť cieľ.
Hlásim: „Bojová posádka pripravená!" Vo vojne veliteľ útočiacej ponorky obvykle musel vidieť nepriateľskú loď periskopom. Teraz je to všetko iné. Stáva sa, že cieľ je od nás veľmi ďaleko. Ale to ho neuchráni pre presným a plným zásahom. Nemožno zabudnúť na vzrušujúcu chvíľu, keď sme sa vzápätí po povele „Páľ!" dozvedeli, že naše rakety presne zasiahli cvičný cieľ. Bola to aj zásluha našej bojovej skupiny.
Zdroj: Časopis Elektrón
