RetroMánia

Kto žeby nevidel túto filmovú klasiku

o trávení dovoleniek v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Dnes už v novom tisícročí hádam takýto typ trávenia dovoleniek o akom sa v uvedenom filme hovorí ani hádam   nepočuť. Veď kto z nás by na svojej dovolenke niekomu pomáhal pri renovácii škôlky, alebo niečoho iného. Teda, ak Slovač netrávi svoju dovolenku na "malte". Teda pri výstavbe svojho rodinného domu, alebo chaty. Ešte ak tak tak niekomu v rodine či dobrému susedovi. Dnes ja jemu a on zajtra mne. Ale nie o tom chcem hovoriť v tomto článku. Chcem v podstate porovnať, ako sa trávili dovolenky v minulom storočí s tým, ako Slovač trávi svoje dovolenky dnes. Niekto pri mori, niekto na horách a niekto v práci, pretože ešte nemá toľko peňazí, aby si mohol dovoliť ísť na dovolenku. Že to poznáte? Nuž nie ste sami. Nič nie je jednoduchšie, ako si stále do nekonečna požičiavať peniaze na svoju dovolenku s rodinou a potom dlhy tlačiť pred sebou.

ROH vás srdečne pozýva na tanečnú zábavu!

Príďte sa pobaviť, zatancovať, stretnúť starých známych! Točený plzeňský Prazdroj. Dobré jedlo a pitie. 100% živá hudba. Tak čo by ste povedali takému  pozvaniu? Odolali by ste? No ja určite nie. Len by som som to troška poupravil v retroštýle na ala  päťdesiate roky.  A ako? Nuž pozrite si nasledovnú retro ukážku. Viem, viem, že tento druh tanca sa v tedajšom československu (asi) nepraktizoval, ale ak sa dnes povie niekde slovo diskotéka, skôr ma napadnú mladí ľudia vo veku od 12 do 16 rokov, ako "sólujú" na parkete každý vo svojom jedinečnom štýle. Ale keď sa povie tanečná zábava - vždy je to cítiť nostalgiou. Predsa len tie pätdesiate roky majú čosi do seba. Vtedajšia mládež to vedela poriadne roztočiť ! Neveríte?

Domácnosť 50 rokov

je na míle vzdialená tej našej, súčasnej. Potrebujem niečo pre domácnosť? Nič jednoduchšie. Navštívim hociktorý hypermarket, alebo nákupné stredisko a tovaru je na výber koľko len chcem. A aké to bolo za našich má a babičiek v socialistickom Československu? Ešte, že máme ten internet a skvelú televíznu reláciu Slovenskej televízie, Noc v archíve. Našiel som malú video perlu. Uvidíte (a tí skôr narodení si určite radi zaspomínajú) na rôzne výrobky, ktoré bolo v tých časoch možné kúpiť. Síce dnes neviem odhadnúť či sa v tej dobe ušlo všetkým záujemcom, ale niečo z nich mi pripomína moje detstvo - napríklad mixér, ktorý v ukážke uvidíte. Dodnes ho má moja stará mama doma. A čuduj sa svete stále je funkčný. Aj vy máte ešte po rodičoch veci pre domácnosť z tej doby?

Kľúčový dátum vzniku televízie

bol 3. November 1956. Vtedy sa začalo po prvý krát oficiálne vysielať.  Televízia ani zďaleka nevysielala non stop, ako by sa dnes možno zdalo. Počiatky televízneho vysielania neboli u nás vôbec jednoduché. Veľkú námahu s prestávkami si nedávali, medzi reláciami sa jednoducho zjavil nápis PRESTÁVKA alebo záber na prírodu. Reklamy tiež nebývali časté. Jeden blok bol medzi večerníčkom a televíznymi novinami, teda v čase keď televíziu pozeralo najviac ľudí. A tu je niekoľko skvelých reklamných hesiel:

“Nezabúdaj, jednooký Bill, že moje srdce ochraňujú nárazu vzdorné hodinky značky Pirm!“

“Mlieko kúpite v mliekarni.“

“Sardinky, pozdrav diaľav.“

Program bol pre mládež nezáživný. Starší pozerali s obľubou a nadšením. Luis Pasteur, Pomsta starej dámy, Starý včelár, Sám vojak v poli, Pasca, Tri gaštanové kone, Statky zmätky, Hájnikova žena... Jendoducho samé “lákavé“ tituly.

Mládežou “obľúbená“ bola aj Nedeľná chvíľka poézie. Televízne noviny neustále presviedčali národ o úspechoch socializmu. Ponúkali zábery na šťastných kombajnistov a poľnohospodárov. Po skončení vysielania odznela štátna hymna a potom už len zrnenie.

ABC nazývané

"abecečko", česky "abíčko" je dvojtýždenník technického a prírodovedného zamerania pre mládež. Jeho súčasťou sú kreslené seriály, vystrihovačky papierových modelov a ďalšie samostatne použiteľné predmety. Časopis vychádza od roku 1957 a dodnes nestratil svoju popularitu.

Prípravy na vydanie nového vedeckotechnickej zameraného časopisu pre vekovú skupinu 10 až 15 rokov začali v roku 1956. Pôvodne uvažovaný názov "ABC vedy a techniky" bol počas príprav zmenený na "ABC mladých technikov a prírodovedcov", aby nedochádzalo k zámene s už existujúcim VTM (Veda a technika mládeži). Prvé číslo vyšlo v januári 1957 v rozsahu 32 strán a náklade 50 000 výtlačkov. Šéfredaktorom bol Ján Cerovský, technickým redaktorom Vlastislav Toman, grafikom Sláva Jílek a výtvarníkom Mirek Lidák. Časopis vychádzal ako mesačník, vydavateľom bol Ústredný výbor ČSM. V nasledujúcich dvoch rokoch náklad vzrástol najprv na 75 000 a potom na 90 000 výtlačkov.

Zlaté filmové 50' roky

boli tým pravým v propagácii rekreácií ROH (revolučné odborové hnutie) o ktoré nebol z počiatku ani tak záujem až sa na to súdruhovia nemohli pozerať a tak sa vymyslela nádherná filmová komédia s nezabudnuteľnou českou hereckou elitou tej doby. Ale mne ani tak nejde o tento film, ale skôr či sa ešte medzi nami  nájdu pamätníci takýchto čias. Nemusia to byť práve pamätníci z päťdesiatych rokov, ale i z iného obdobia. Napríklad veľmi populárne boli rekreácie a zájazdy organizované ROH v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Chodilo sa do Mauzólea v Sovietskom zväze, alebo len tak za nákupmi do NDR, Poľska a Maďarska. Tí "lepší" odborári sa dostali v lete aj do Juhoslávie. Veľmi populárne v osemdesiatych rokoch boli určite letné rekreačné pobyty pri slovenskom mori. Nie, nie nemyslím tým reklamný slogan súčasnosti - Jadran je slovenské more. Naše skutočné sladkovodné more je na Zemplínskej Šírave.

Zrod športového parašutizmu v Partizánskom sa datuje od roku 1947. Vtedy z podnetu Slovenského leteckého zboru v Baťovanoch bol založený parašutistický krúžok a to hlavne aj preto, že rozvoj letectva v bývalých Baťovanoch sa z roka na rok dostával stále do väčších výšiek. Dňa 24.augusta 1947 bolo slávnostne dané do prevádzky letisko Baťovany - Malé Bielice. Pre desiatky nadšencov lietania a parašutizmu to bola veľká sláva. Vznikli vtedy neporovnateľne lepšie podmienky činnosti s predchadzajúcim obdobím. K dôstojným oslavám letiska v Malých Bieliciach prispeli členovia aeroklubu, teda letci a parasutisti, ktorí vtedy tvorili jednu veľkú rodinu. Letisko bolo teda otvorené.

Vasilij Grigorievič Zajcev sovietsky ostreľovač

Prvé písomné správy o obci Terchová

ktorej pôvodný názov bol Kralowa, pochádzajú z roku 1580. Je osud súvisia s dejinami Starého hradu a panstva Strečno. Prvý obyvatelia Terchovej sa živili zväčša pastierstvom, neskôr aj roľníctvom. Koncom 17. storočia sa Terchová dostala do Tepličského panstva, kedy prichádzajú do dedinky noví obyvatelia, medzi ktorými je pravdepodobne aj otec Juraja Jánošíka.

Obec sa pomaly ďalej vyvíjala a rástla. Začiatkom 19. storočia mala Terchová 438 domov, 380 rodín a 2164 obyvateľov. V druhej polovici 19. storočia je obec postihnutá veľkým suchom, čo nakoniec končí epidémiou postihujúcej väčšiu časť obyvateľstva. Počas druhej svetovej vojny bola značná časť domov nemcami vypálených, ľudia odchádzajú ľudia na Južné a Západné Slovensko. Vybudovanie novej Terchová sa začalo po roku 1948. A tom je aj dnešná filmová uputávka. A ako teda vyzerala obec Terchová v tej dobe? Týždeň vo filme z roku 1948 zachytáva dianie v Terchovej, vysviacku Kostola sv. Cyrila a Metoda a fašiangy v Štefanovej.

Slovensko 1938

Vidieť Slovensko pohľadom filmových kamier z predvojnového obdobia je malým zázrakom a takýto pohľad sa nenaskytne každý deň. Mať tak stroj času a preniesť sa aspoň na chvíľu do čias bývalého Československa do čias prvej Československej  Republiky tak, ako ju ukazuje vo svojej relácii "Hledání ztraceného času", Karel Čáslavský. Pre nás tých neskôr narodených nám tieto filmové zábery hádam nič nepovedia, keďže som sa narodil až o dvadsať rokov neskôr, ale určite je dobré vrátiť sa do čias v ktorých žili naši dedovia a staré matere. Pozrieť si, ako v tých časoch vyzerali naše slovenské mestá a dediny. Filmová ukážka ponúka zábery na tie najznámejšie. Na Žilinu, na Banskú Bystricu, ale i na Brezno či obec Stratená.  A od tých dôb sa skutočne toho neskutočne zmenilo. Veď posúďte!