Za socializmu dostať byt v paneláku nebolo ničím nezvyčajným.

Boli síce poradovníky, ale z pohľadu mladých začínajúcich rodín to bolo jedno z najrýchlejších riešení, ako začať bývať v tých časoch samostatne a konečne bez rodičov. Dnes je trend iný. Takzvaný mama hotel (bývanie u rodičov pokiaľ je to možné čo najdlhšie a na bremeno generácie).  Dnes bývanie u rodičov aj niekoľko rokov po svadbe je akési "normálne". Ale nie je sa ani čomu čudovať (ani ja by som dnes nekonal hádam inak, ak by môj príjem bol v rovine z ruky do úst). Za čias socializmu to mladé rodiny mali predsa len o niečo jednoduchšie. Pojem "doživotná" hypotéka bol v tých časoch neznámy, mladomanželská pôžička na vybavenie takéhoto bytu bola jednoducho dostupná a bezproblémovo splatná (aj keď nie vždy si bolo z čoho za tie peniaze v obchodoch vybrať) a byt ste dostali v od štátu (cez svojho zamestnávateľa), alebo od (takzvaného) bytového družstva. Družstevný byt ste si mohli v budúcnosti odkúpiť, štátny byt bol v časoch socializmu nepredajný.