RetroMánia

60. roky boli obdobie

kedy sa žena konečne dostala do popriedia a móda bola ako stvorená pe ženy. Na mužov sa v tomto smere akosi "pozabudlo". Samozrejme, aj oni mali svoju módu a nejak chodili, ale bolo to skôr orientované na Beatles či hippies. Určite sa nepredvádzali na mólach a v časopisoch. Mužská móda "len" vyjadrovala životný štýl. V 60' rokoch naplno prepuklo všetko krátke - mini sukne, krátke účesy, krátke tričká. Nebolo to samozrejme všade, pretože móda je tak rôznorodá ako život sám. A to sa týka i tohto obdobia. Hipisáci totiž nosili všetko dlhé, a napodiv, v tej istej dobe. O Hipisákoch na slovensku bol len akýsi slabý vánok. Zavrieť vás totiž pokojne mohli aj za trochu dlhšie vlasy. Charakteristickým znakom 60' rokov sú geometrické tvary. Kruhy, elipsy, trojuholníky a štvorce. Prepukli aj farby. Celé to bolo hodené do akéhosi poblázneného štýlu. Na prvý pohľad nevkusné, na druhý dokonale odháňajúce pochmúru vtedajšieho sveta. Popularitu si získali aj šaty do A, balónové sukne, bodky. Vlasy sa tupírovali, nosili sa čelenky. Hrubé a vo veľkom. Móda priniesla aj baleríny, topánky s otvorenou špičkou.Twiggy bola ikona doby, charakterisktická postava 60' rokov. Ľudia s ňou a podľa nej žili. Modelka, tenká ako prútik – Twiggy.

Retro pohľad na mesto Prešov z polovice 60. rokov 20. storočia prináša silnú nostlagiu pri pohľade na túto východoslovenskú metropolu

hádam všetkým a teda nie len prešovčanom, ktorých je dnes plná Bratislava po sťahovaní národov z východu na západ, ale ako sa hovorí všetkým dobrým rodákom. Prešov prešiel rôznymi etapami vývoja, od čias keď bolo mesto križovatkou obchodných ciest v ďalekej minulosti, cez výsady kráľovského mesta až po 60. roky socialistického Československa. Legenda o vzniku Prešova hovorí o pobyte uhorského kráľa Belu II, slepého kráľa ktorý sa stratil. Hľadajúc cestu k sprievodu si smäd i hlad zaháňal jahodami, ktoré na území dnešného Prešova rástli. Keď ho rytieri konečne našli, kráľ sa rozhodol pomenovať neďalekú dedinku Eperyesom (jahody).

Louis de Funes

Známa to postava z vynikajúcich francúzskych komédií, ktoré tak skvele nadaboval František Filipovský. V tomto článku sa nebudem venovať vymenúvaním jednotlivých filmov, ktoré Louis natočil, skôr moje pisateľské snaženie nasmerujem na jeho súkromný život. Svedectvá na jeho súkromný život sa diametrálne líšia. Jedni hovoria o jeho neznášanlivosti, druhí o jeho láskavosti. Jedni zdôrazňujú jeho lakomstvo, druhí veľkodušnosť. Ľudia v bretónskej dedinke Cellier, v ktorej si v  roku 1967 zakúpil za 830 000 frankov zámok Clermont, o ňom hovorili ako o prostom, milom a ľahko prístupnom človeku. Kolegovia herci už tak zhovievaví neboli. Jean Marais s ktorým Louis nakrútil tri diely Fantomasa, o ňom povedal: "Jeho talent je založený na zlej nálade. Nemám takých ľudí rád. So mnou sa do naozajstného konfliktu nikdy nedostal, ale na ostatných, ktorí hrali malé úlohy, bol protivný, a to ešte vážim slová. Nikdy som nepochopil, ako sa tento herec druhoradých úloh mohol dostať medzi hviezdy. "

Ktoré slovenské či české socialistické dieťa by nepoznalo animovanú rozprávku

Kremienka a Chocholúšika (Křemílka a Vochumůrku)?  Veselo spolu hospodária a pritom stíhajú kopec zábavných a užitočných vecí. Patrili k najobľúbenejším hrdinom večerníčkov. Rozkošné príbehy kamarátov, ktorí žijú v chalúpke z pňa, majú svoje nezabudnuteľné čaro. Pre slovenské deti sa stala rozprávka nezabudnuteľnou pre úžasný dabing Jozefa Krónera, kým českú verziu narozprávala herečka Jiřina Bohdalová.

Kde bolo tam bolo, bola raz jeden autobus ...

... tak začína takmer každá rozprávka. Celkom sa však tento úvod hodí k prípadu nové kĺbového autobusu, ktorý bol vyvinutý v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v národnom podniku Karosa Vysoké Mýto. Hoci predbehol dobu, nezostalo po ňom nič. Kĺbový autobus ŠM 16,5 bol na svoju dobu unikát. Moderný, priestranný, pohodlný, ekonomický. Mohol byť používaný v mestskej doprave nielen u nás, ale aj v iných krajinách. Bol to autobus, ktorý spĺňal všetky požiadavky pre mestskú dopravu. Tí, ktorí sa na jeho vývoji podieľali, dúfali, že sa o neho budú doslova prať všetky mestské dopravné podniky. Doba a politická situácia mu ale nepriali ...

Kiná v Československu boli veľmi obľúbené

Filmy za veľa nestáli, počítačové hry neboli a televízia sa veľmi pozerať nedala. Bratislava mala 27 kín. Lístok stál 2,50 Kčs.  Kino bolo obľúbeným miestom záškolákov. Bola tam tma a teplo a tak sa dalo komfortne blicovať. Údajne príslušníci ZNB (zbor národnej bezpečnosti - dnes im hovoríme polícia) robili v kinách doobeda záťahy na záškolákov. Nachytali ich kopec. A nie len detí. Filmy boli zväčša sovietske a nepozerateľné. Premietali však aj západné. Tie mali oveľa vyššiu navštevovanosť. Boli tak obľúbené, že podnikavé typy ľudí lístky nakúpili popredu a predávali ich za vyššiu cenu. Medi najnavštevovanejším filmom bol bezpochyby Winnetou. Ja si ešte pamätámna časy,eďmalimoji rodičia vo svojej spálni v skrini celú sadu pohľadníc,ktoré bolo v tej dobe možné zakúpiť le na kolotočoch.

Bol to rozšírený a obľúbený biznis. Pred každým filmom premietali filmový týždenník Žurnál. Bol zameraný politicky, komunistickej propagácie nebolo nikdy dosť. Potom ešte premietali týždenník sovietsky. Niektorý teda chodili do kina až po týchto “obľúbených“ žurnáloch.  Zvláštnou postavou kín 60. Rokov boli tzv. Uvádzačky. Stáli pri dverách aj na to, aby kontrolovali mládež zvedavú na neprístupné filmy. Vyrábali sa aj falošné preukazy, jednoducho sa robilo všetko pre šťastie mládeže ale vraj bola hrozná hanba ak niekoho nechytali...

Prvý človek vo vesmíre Jurij Alexejevič Gagarin

A po ňom nasledovali ďalší a ďalší kozmonauti a astronauti. Jurij Gagarin oznamoval ľuďom v riadiacom stredisku, že štart do vesmíru prebieha bez ťažkostí: "Všetko prebieha normálne. Cítim sa výborne. Nálada dobrá, všetko v poriadku ...". Bola streda ráno 12. apríla 1961. Pred necelým mesiacom oslávil nadporučík dvadsiate piate narodeniny. A pred niekoľkými dňami ho velitelia vybrali k tomuto historickému letu. Keď už sedel pred štartom v uzavretej kabíne, signalizovala kontrolné žiarovka závadu a technici museli znovu otvoriť dvere, aby urobili ešte drobnú kontrolu - jeho to však z pokoja nevyviedlo.

Gagarin štartoval z kozmodrómu Bajkonur. Sedel v kabíne na špici rakety R-7 vysokej 38 metrov. Kabína kozmickej lodi Vostok 1 mala tvar gule s priemerom 230 cm a hmotnosti 2,4 tony, spolu s ďalšími časťami vážila celkovo 4,7 tony. Kozmonaut sa tiesnil v tak malom priestore, ako vtedajší vodič osobného auta.

JAWA 250 motorka pre veľkých chlapcov

Aspoň tak si hovorievali chalani z čias socialistického Československa, kde na Pionieroch o 50 cm kubických sa preháňali hore chotárom len pubertiaci. Vyššia šlachta vlastnila motocykle JAWA 250. Boli to tej dobe  (na sklonku  šesťdesiatych rokov) červení baróni. Jednoducho nebolo nad nich. Kto mal JAWU 250 bol postrach ciest. A teraz trošku histórie. Názov pochádza zo spojenia Janeček - Wanderer. Jej registrácia je datovaná 17. augusta 1929. Český majiteľ zbrojovky, podnikateľ a vynálezca František Janeček,  hľadal svoj nový výrobný program. Kúpil práva na motocykel nemeckej značky Wanderer, čo bol jednoválec s rozvodom OHV so zdvihovým objemom 500 ccm, hriadeľovým pohonom a rámom z oceľových profilov. Ľudovo nazývaný „Rumpál“, bol nedostatočne vyvinutý a pre množstvo detských chorôb sa mohol iba s čiastočným úspechom usadiť na trhu (firma Wanderer končila predovšetkým v dôsledku technických problémov s týmto motocyklom výrobu, možno práve preto sa mohli nazdávať Janečkovi ponúknuté podmienky ako výhodné). Predstavený bol na Pražskom autosalóne 23. októbra 1929. V tejto branži neskúsenej firme vytiahol tŕň z päty anglický motocyklový pretekár a konštruktér George William Patchett, ktorý začal konštruovať úspešný pretekársky stroj a roku 1932 bol uvedený na trh nový motocykel s motorom Villiers 175ccm. Patchett navrhol pre Jawu i dva cestné stroje so zdvihovým objemom 350ccm, verziu SV a OHV, potom však už prišli návrhy Ing. Josefa Jozífa, najprv dvojtaktný 100ccm. Po druhej svetovej vojne bola Jawa znárodnená a jadrom jej produkcie sa stali dvojtaktné stroje,  jednoválce 125 a 175 ccm, jedno, alebo dvojvalec 250ccm a dvojvalec 350ccm.

Mesto Humenné v roku 1960

Stereofonie, zkráceně stereo, je vícekanálový záznam přenos a reprodukce zvuku

 která má v posluchačích vyvolat prostorový dojem. Původní systémy záznamu a přenosu zvuku nepoužívaly stereo efektu, ale byly pouze monofonní - jednokanálové. Po mnoha desítkách let experimentů se vícekanálový zvuk prosadil ve spotřební elektronice v šedesátých letech dvacátého století.

Stereo signál není možné přenášet amplitudovou modulací (AM) při zachování zpětné kompatibility. Využívá se proto pouze při frekvenční modulaci (FM). Ve vysílači je frekvencí 38kHz přepínán levý a pravý signál elektronickým přepínačem. Takto vytvoříme signál kde je složka M (součet levého a pravého kanálu) a složka S (rozdíl levého a pravého kanálu). Složka M je v kmitočtovém rozsahu 30 Hz - 15 kHz a složka S v rozsahu 23 kHz - 37,97 kHz (což je pro člověka neslyšitelné pásmo a proto je tento signál zpětně kompatiblní s mono signálem). K těmto složkám je ještě přidán tzv. pilotní signál s frekvencí rovnou polovině přepínácího signálu, čili 19 kHz. Ten umožňuje dekódování a zpětné vytvoření stereofonního signálu.