RetroMánia

V čase zverejnenia tohoto článku sa píše rok 2018 a je práve 31.12.2018, teda Silvester. Ak sa pozriem do roku 1968, je to už dobrých 50 silvestrovských rokov, čo uplynulo. A prečo práve dnes spomínam na Silvester 1968? Jednak z nostalgie a jednak pre okrúhle výročie (1968 - 2018) a ešte preto, že šlo o zlomový historický rok československých dejín, keďže v roku 1968 vpadli na územie Československa vojská Varšavskej zmluvy, aby zvrátili politických vývoj v Československu (vývoj spoločnosti nazývaný aj ako Pražská jar). A práve na Silvestra (čo sa týka vtedajších médií) sa národ, keď to tak poviem "vybúril" z traumy, ktorá nasledovala práve po okupácii. Alebo možno mediálny Silvester 1968 nebol až takou kultúrnou traumou, ale možno len ďalším smerovaním tohoto žánru po vzore kapitalistického západu, kde nahota, erotika a vulgarizmus boli (nie len Silvestrovskou) súčasťou bulvárnej spoločnosti. Bohvie, ako by to dopadlo, ak by tento vývoj súdruhovia nezakázali. A preto bol Silvester 1968 možno posledným rokom, kedy sa dalo širokej verejnosti slobodne zverejniť toľko toho z krčmového slovníka "siedmej cenovej skupiny bez kormidelníka" a poslednou šancou, ako zviditeľniť i tento druh "umenia". A ako vlastne vyzeral Silvester 1968? Pre pamätníkov som pripravil niekoľko dobových ukážok.

V 30. rokoch 20. storočia, deti z majetnejších rodín dostávali pod stromček hračky zvyčajne z plechu. Niektoré z nich boli dokonca aj naťahovacie. Dospelým sa zas zväčša okrem oblečenia nakupovali výrobky do domácnosti. 40. roky 20. storočia už boli o niečom inom, keďže šlo o vojnové roky. Najväčšou radosťou bolo, ak bol veľký a bohatý vianočný stôl plný sladkých dobrôt pre deti. V 50. rokoch 20. storočia začal z Vianoc vytlačovať Ježiška, dedo Mráz. A medzi darčekmi pod stromček pre deti nemohli chýbať plechové hračky a bábiky a napríklad i také korčule, lyže a samozrejme drevené hračky. V 60. rokoch 20. storočia už začína nástup technológie umelých hmôt. Pod stromček tej doby už sa začali objavovať umelohmotné hračky a možno povedať, že započali dejiny vianočného konzumu, pretože hračky tohoto druhu neboli až tak drahé a bola ich (relatívne) široká ponuka. Okrem umelohmotných hračiek sa v obchodoch objavili mechanické, plechové hračky, poháňané batériami, plechové autíčka na diaľkové ovládanie (pomocou predlžovacieho drôtu), ale i obyčajné autíčka (embéčky, skútre...).

Železničné prekladisko Čierna nad Tisou bolo založené v roku 1946 na základe vládneho uznesenia Československej republiky na zabezpečenie výmeny tovarov medzi Sovietskym zväzom a Československom, vybudovaním dovtedy najväčšieho železničného prekladiska na území Československa. Na výstavbu sa vyčlenilo územie, ktoré svojou rozlohou v budúcnosti dosiahne v koľajisku dĺžku 160 kilometrov koľají na ploche takmer 10 kilometrov. Z hľadiska histórie obec Čierna (išlo o malú usadlosť, vybudovanú pre potreby zamestnancov pracujúcich na založenej železnici) disponovala najprv troma drevenými stavbami, ktoré plnili funkciu ubytovne, obchodu a kultúrnej miestnosti. Výstavba prekládkovej stanice začala v máji 1946 a 15. apríla 1947 sa širokorozchodná trať vybudovaná na Slovensku spojila so širokorozchodnou traťou na sovietskom území. Najprv sa postavili štyri koľaje rozchodu 1435 mm, ku ktorým pribudli následne ďalšie štyri koľaje z toho tri dopravné širokého rozchodu 1524 mm. Základňu rušňového depa tvorilo 5 parných rušňov.

Ako to bolo s mliekom za socializmu? Tak ako všetko (celé hospodárstvo po roku 1948) došlo i u mlieka k znárodneniu mliekarní a následne bol v každom kraji vytvorený minimálne jeden mliekarenský národný podnik. Mlieko bolo najskôr vozené do obchodov vo veľkých niekoľkolitrových mliekarenských konviciach, odkiaľ bolo spotrebiteľom rozlievané do prinesených nádob (konvičky). Do nich sa stáčalo nielen mlieko, ale aj smotana a jogurt. Neskôr sa začalo mlieko distribuovať v mliekarňach do sklenených fliaš s hliníkovým uzáverom. Od 80. rokov 20. storočia sa mlieko začalo plniť do polyetylénových vreciek. Polotučné mlieko bolo v sáčkoch s modrou potlačou s podielom tuku 2% a stálo 2 Kčs. Plnotučné mlieko bolo v sáčkoch s červenou, alebo fialovým potlačou a malo podiel tuku 3,6% a stálo 3,10 Kčs. V roku 1988 sa v Československu objavilo prvej krabicové mlieko. Od roku 1957 boli všetci distribútori mlieka zlúčení pod hlavnú správu mliekarní - celkovo do 16 národných podnikov (n.p.) s 198 prevádzkami.

Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (zaužívaná skratka: RVHP, rusky: Совет Экономической Взаимопомощи) bola mnohostranná medzištátna hospodárska organizácia, prevažne východoeurópskych socialistických krajín, v rokoch 1949 až 1991 so sídlom v Moskve (ZSSR). Vznikla 5. - 8. januára 1949 v Moskve. Zakladajúcimi štátmi sa stali ZSSR, Poľsko, Československo, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

Diaľnica D1 (tiež Brnenská diaľnica) je najstaršia a najdlhšia diaľnica na území Česka (a historicky prvá diaľnica Československa), ktorá mala po dokončení spájať Prahu, Brno, Ostravu a česko-poľskú hranicu, kde na ňu nadväzuje poľská diaľnica A1. História D1 siaha až do 30. rokov 20. storočia a pôvodne mala byť hlavnou osou republiky. V súčasnosti je hlavný a najvýznamnejší úsek z Bratislavy do Brna,  najvyťaženejší v Česku. Výstavba diaľnice D1 začala 8. 9. 1967. Súvislý diaľničný ťah medzi Brnom a Prahou bol dokončený 8. 11. 1980.

Treska v majonéze - to obľúbená rybacia pochúťka vyhľadávaná nie len v súčasnosti, ale hlavne v minulých časoch bývalého Československa História tohoto produktu sa začína v bývalom Československu už v 40. rokoch minulého storočia a tresku v majonéze tak, ako sme ju poznali z čias socializmu, sa začína masovo vyrábať pre československý trh od roku 1954. Dvojica obchodných partnerov Dr. Virzík a Dr. Dvořáček, založili spoločnosť pod názvom RYBA ešte vo vojnovom období (40. roky minulého storočia). Spoločnosť RYBA podniká v zelenine a rybách.  V roku 1946 otvorila firma svoju pobočku v Košiciach. V rokoch 1946 až 1947, dva závody tvorili 70 % celkovej produkcie na Slovensku. V roku 1948 bola RYBA znárodnená (obaja majitelia odišli do zahraničia), v roku 1949 bol k Rybe pričlenený aj ďalší znárodnený závod v Žiline a RYBA bola pričlenená pod podnik Ryběna Praha. V rokoch 1971 – 1972, po tom, ako vznikol Slovenský mraziarenský a rybný priemysel, pridelili pod jeho strechu i bývalú Rybu. Pôvodnú receptúru vymyslel bratislavský kuchár a cukrár Július Boško, pôvodom z Nového Mesta nad Váhom, na objednávku národného podniku Ryba (v tom čase bol jej zamestnancom). Od roku 1954 sa začala vyrábať treska v majonéze vo všetkých závodoch národného podniku Ryba, teda v Žiline, v Bratislave a v Košiciach.

Večná téma. I v súčasnosti. Dnes na nás takmer zo všetkých strán pôsobia rôzne médiá, reklamy o tom, ako sa máme správne stravovať, čo sa smie, čo by sa nemalo jesť, čo bolo karcynogénne pred niekoľkými rokymi zrazu už nie je a neustále počúvam o biopotravinách a už z toho začínam byť presýtený. A tak som sa zamyslel nad tým, čo sa hovorievalo o zdravej výžive v časoch našich starých mám a otcov. Za čias hlbokého soacializmu. Je zvlášte, ako sa to periodicky mení. Ale mení sa to predovšetkým v závislosti od trhu, pretože ten sa nás snaží prevedčiť čo je pre konzum zdravé, čoho si má najviac kupovať a zjesť, pretože to sa má predať a tak to teda má byť. A tomu sa hovorí trhová zdravá výživa. Ako začať deň? Raňajkami. A máme sa držať pravidla, žena  raňajky máme konzumovať 20 až 30 percent celodenného kalorického príjmu. Výživa má byť úmerná pohlaviu, veku, vykonávanej práci a pracovnému prostrediu. Ako to bolo v čase socializmu, tak to platí aj dnes.

Tatranské elektrické železnice tvoria jednokoľajné úzkorozchodné elektrifikované železničné trate Poprad Tatry – Starý Smokovec – Štrbské Pleso (29,110 km) a Starý Smokovec – Tatranská Lomnica (5,950 km). Prvá trať z Popradu do Starého Smokovca sa začala stavať v roku 1906 a roku 1907 bola dostavaná. Pre technické problémy bola otvorená až 17. decembra 1908. Nahradila tzv. tatranský trolejbus (omnibus), ktorý tam premával v rokoch 1904 – 1905. Úsek železnice zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice bol otvorený 16. decembra 1911 a posledný úsek, Starý Smokovec – Štrbské Pleso bol otvorený 13. augusta 1912. Od roku 1949 bola v správe Československých štátnych dráh, čiže od roku 1992 v správe Železníc Slovenskej republiky. V rokoch 1965 – 1969 bola rekonštruovaná (rekonštrukcia zahŕňala tiež vytvorenie výhybne Štôla na kilometri 26,3 slúžiacej hlavne na odstavovanie vlakov Tatranských elektrických železníc počas Majstrovstiev sveta v lyžovaní. Jej využitie poslúžilo aj pre odstavenie pracovných vlakov a vykládku uhlia pre tatranské osady) a od roku 1970 slúži výlučne na osobnú dopravu. Jazdili tu elektrické jednotky (EMU) radu 420.95 vyrobené na začiatku 70. rokov 20. storočia. Od roku 2003 boli nahradené novými radu 425.95 s odlišným dizajnom, vyrobenými vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie. Za čias Rakúska - Uhrorska sa uvažovalo aj o ďalších tratiach, napríklad Štrbské Pleso – Liptovský Hrádok. Tieto ambície ukončila prvá svetová vojna. Na túto sieť nadväzuje ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso a pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok, ktoré však nie sú súčasťou TEŽ.

Po vzniku samostatného štátu Čechov a Slovákov, vznikol podnik Československé štátne dráhy (ČSD). Riadil sa rakúskym ríšskym poriadkom, ktorý za najvyšší orgán štátnej správy a súčasne najvyšší orgán podnikového riadenia železníc určil Ministerstvo železníc. V čase vzniku Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava v 1939 došlo k prvému zániku ČSD, na Slovensku vznikla organizácia Slovenské železnice a v Protektoráte Českomoravské dráhy, ktoré boli pod kontrolou Nemeckých ríšskych železníc Deutsche Reichesbahn. Po obnovení Československa došlo i k obnoveniu ČSD. Veľkým úderom československej železničnej doprave v predvečer 2. svetovej vojny bol Mníchovský diktát a Viedenská arbitráž, ktoré pripravili ČSR o časť pohraničných území, tým stratilo (na území Slovenska) takmer tretinu dĺžky svojich tratí a tomu zodpovedajúce počty rušňov i vozňov. Plánované hospodárstvo v päťdesiatych rokoch zmenilo výrobné štruktúry štátu. Štrukturálne zmeny mali za následok, že jednotkový národný produkt vyžadoval oveľa väčší rozsah prepravy tovaru, než pred rokom 1938.