RetroMánia

Břetislav Pojar - séria grotesiek s dvoma "vypečenými" medveďmi - Potkali se u Kolína

Narodený 07.10.1923, Bábkár, animátor a režisér krátkych a hraných filmov.

Najväčší popularitu na domácej pôde zožala jeho séria grotesiek s dvoma "vypečenými" medveďmi, začatá filmom Potkali se u Kolína. Malých i veľkých divákov si toto poňatie filmového humoru veľmi rýchlo získalo. Vtipné texty v podaní Rudolfa Deyla mladšieho, neskôr Františka Filipovského vás určite nenechajú v spomienkach na tie časy chladnými.
Hlavní hrdinovia sú plyšové hračky, konkrétne dva medvede. Ten väčší a múdrejší si hovorí Veľký Medveď, a ten menší a roztomilejší sa volá Malý Medveď. Vystupujú tu aj iné postavičky a všetky majú tú schopnosť, že sa dokážu premeniť od auta cez semafor až po loptu alebo "houkací Kačenku". Koho že naši dvaja plyšové medvede na ceste stretli? Ak sa mám priznať tak z môjho pohľadu nádherné spomienky na moje detstvo.

Nový most cez Dunaj postavený v rokoch 1967-1972

známy, ako most Slovenského národného povstania (SNP), získal označenie najcharakteristickejšia stavba mesta. Autori projektu J. Lacko a A. Tesár ho riešili ako zavesený oceľový most na jednom pylóne. Na vrchole pylónu sa vo výške 80 m nachádza reštaurácia, ktorá je v jednom ramene pylónu spojená so samotným mostom šikmým rýchlovýťahom a v druhom ramene sa nachádza núdzové schodište so 430 schodmi. Most je 431,8 m dlhý a 21 m široký. Celková váha oceľovej konštrukcie vrátane pylónu je 7537 ton. Je to jediný most v Bratislave, ktorý nemá žiadny pilier v prúde rieky Dunaj, čím je to bratislavský most s najväčším hlavným rozpätím a tým vo všeobecnosti klasifikovaný ako najväčší v Bratislave. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby. Most patrí do asociácie World Federation of Great Towers, pričom je to 28. a najnižšia stavba tejto asociácie a súčasne jediná stavba tejto asociácie, ktorá slúži ako pylón mosta.

14.10.1964 bol N.S.Chruščov zbavený všetkých funkcií.

Jeho nástupcom sa stal L.I.Brežněv. Pre niekoho možno spomienka na minulosť a pre niekoho zas neznámy pojem. A kto vlastne bol Chruščov? Za 2. svetovej vojny politický komisár, následne v najvyšších funkciách na Ukrajine, jeden zo štvorky Stalinových obľúbencov (G. M. Malenkov, L. P. Berija, N. S. Chruščov, N. A. Bulganin). V roku 1956 na XX. zjazde KSSS predniesol správu o kulte osobnosti, ktorá založila jeho slávu bojovníka proti stalinismu. V roku 1957 ubránil svoje postavenie proti bývalým Stalinovým spolupracovníkom (VM Molotov, LM Kaganovič, GM Malenkov), ktorých vylúčil z komunistickej strany. V roku 1958 sa chopil všetkých funkcií a stal sa novým diktátorom v Sovietskom zväze. Jeho politika bola nekompetentná a bezkoncepčná, katastrofálny stav v poľnohospodárstve a v kultúre sa ešte zhoršil a nedôsledná ekonomická reforma zostala bez výsledku. V lete 1964 sa proti nemu postavil zvyšok vedenia politbira a v čase keď bol na dovolenke v Prahe bolo rozhodnuté jeho odvolanie. Chruščov následne 14.10.1964 rezignoval.

Kto by si nepamätal legendárnu rozprávky Mrázik, ktorú za čias socializmu akosi patrila k Vianociam a k televíznym čiernobielym televíznym obrazovkám

60. roky boli obdobie

kedy sa žena konečne dostala do popriedia a móda bola ako stvorená pe ženy. Na mužov sa v tomto smere akosi "pozabudlo". Samozrejme, aj oni mali svoju módu a nejak chodili, ale bolo to skôr orientované na Beatles či hippies. Určite sa nepredvádzali na mólach a v časopisoch. Mužská móda "len" vyjadrovala životný štýl. V 60' rokoch naplno prepuklo všetko krátke - mini sukne, krátke účesy, krátke tričká. Nebolo to samozrejme všade, pretože móda je tak rôznorodá ako život sám. A to sa týka i tohto obdobia. Hipisáci totiž nosili všetko dlhé, a napodiv, v tej istej dobe. O Hipisákoch na slovensku bol len akýsi slabý vánok. Zavrieť vás totiž pokojne mohli aj za trochu dlhšie vlasy. Charakteristickým znakom 60' rokov sú geometrické tvary. Kruhy, elipsy, trojuholníky a štvorce. Prepukli aj farby. Celé to bolo hodené do akéhosi poblázneného štýlu. Na prvý pohľad nevkusné, na druhý dokonale odháňajúce pochmúru vtedajšieho sveta. Popularitu si získali aj šaty do A, balónové sukne, bodky. Vlasy sa tupírovali, nosili sa čelenky. Hrubé a vo veľkom. Móda priniesla aj baleríny, topánky s otvorenou špičkou.Twiggy bola ikona doby, charakterisktická postava 60' rokov. Ľudia s ňou a podľa nej žili. Modelka, tenká ako prútik – Twiggy.

Retro pohľad na mesto Prešov z polovice 60. rokov 20. storočia prináša silnú nostlagiu pri pohľade na túto východoslovenskú metropolu

hádam všetkým a teda nie len prešovčanom, ktorých je dnes plná Bratislava po sťahovaní národov z východu na západ, ale ako sa hovorí všetkým dobrým rodákom. Prešov prešiel rôznymi etapami vývoja, od čias keď bolo mesto križovatkou obchodných ciest v ďalekej minulosti, cez výsady kráľovského mesta až po 60. roky socialistického Československa. Legenda o vzniku Prešova hovorí o pobyte uhorského kráľa Belu II, slepého kráľa ktorý sa stratil. Hľadajúc cestu k sprievodu si smäd i hlad zaháňal jahodami, ktoré na území dnešného Prešova rástli. Keď ho rytieri konečne našli, kráľ sa rozhodol pomenovať neďalekú dedinku Eperyesom (jahody).

Louis de Funes

Známa to postava z vynikajúcich francúzskych komédií, ktoré tak skvele nadaboval František Filipovský. V tomto článku sa nebudem venovať vymenúvaním jednotlivých filmov, ktoré Louis natočil, skôr moje pisateľské snaženie nasmerujem na jeho súkromný život. Svedectvá na jeho súkromný život sa diametrálne líšia. Jedni hovoria o jeho neznášanlivosti, druhí o jeho láskavosti. Jedni zdôrazňujú jeho lakomstvo, druhí veľkodušnosť. Ľudia v bretónskej dedinke Cellier, v ktorej si v  roku 1967 zakúpil za 830 000 frankov zámok Clermont, o ňom hovorili ako o prostom, milom a ľahko prístupnom človeku. Kolegovia herci už tak zhovievaví neboli. Jean Marais s ktorým Louis nakrútil tri diely Fantomasa, o ňom povedal: "Jeho talent je založený na zlej nálade. Nemám takých ľudí rád. So mnou sa do naozajstného konfliktu nikdy nedostal, ale na ostatných, ktorí hrali malé úlohy, bol protivný, a to ešte vážim slová. Nikdy som nepochopil, ako sa tento herec druhoradých úloh mohol dostať medzi hviezdy. "

Ktoré slovenské či české socialistické dieťa by nepoznalo animovanú rozprávku

Kremienka a Chocholúšika (Křemílka a Vochumůrku)?  Veselo spolu hospodária a pritom stíhajú kopec zábavných a užitočných vecí. Patrili k najobľúbenejším hrdinom večerníčkov. Rozkošné príbehy kamarátov, ktorí žijú v chalúpke z pňa, majú svoje nezabudnuteľné čaro. Pre slovenské deti sa stala rozprávka nezabudnuteľnou pre úžasný dabing Jozefa Krónera, kým českú verziu narozprávala herečka Jiřina Bohdalová.

Kde bolo tam bolo, bola raz jeden autobus ...

... tak začína takmer každá rozprávka. Celkom sa však tento úvod hodí k prípadu nové kĺbového autobusu, ktorý bol vyvinutý v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v národnom podniku Karosa Vysoké Mýto. Hoci predbehol dobu, nezostalo po ňom nič. Kĺbový autobus ŠM 16,5 bol na svoju dobu unikát. Moderný, priestranný, pohodlný, ekonomický. Mohol byť používaný v mestskej doprave nielen u nás, ale aj v iných krajinách. Bol to autobus, ktorý spĺňal všetky požiadavky pre mestskú dopravu. Tí, ktorí sa na jeho vývoji podieľali, dúfali, že sa o neho budú doslova prať všetky mestské dopravné podniky. Doba a politická situácia mu ale nepriali ...

Kiná v Československu boli veľmi obľúbené

Filmy za veľa nestáli, počítačové hry neboli a televízia sa veľmi pozerať nedala. Bratislava mala 27 kín. Lístok stál 2,50 Kčs.  Kino bolo obľúbeným miestom záškolákov. Bola tam tma a teplo a tak sa dalo komfortne blicovať. Údajne príslušníci ZNB (zbor národnej bezpečnosti - dnes im hovoríme polícia) robili v kinách doobeda záťahy na záškolákov. Nachytali ich kopec. A nie len detí. Filmy boli zväčša sovietske a nepozerateľné. Premietali však aj západné. Tie mali oveľa vyššiu navštevovanosť. Boli tak obľúbené, že podnikavé typy ľudí lístky nakúpili popredu a predávali ich za vyššiu cenu. Medi najnavštevovanejším filmom bol bezpochyby Winnetou. Ja si ešte pamätámna časy,eďmalimoji rodičia vo svojej spálni v skrini celú sadu pohľadníc,ktoré bolo v tej dobe možné zakúpiť le na kolotočoch.

Bol to rozšírený a obľúbený biznis. Pred každým filmom premietali filmový týždenník Žurnál. Bol zameraný politicky, komunistickej propagácie nebolo nikdy dosť. Potom ešte premietali týždenník sovietsky. Niektorý teda chodili do kina až po týchto “obľúbených“ žurnáloch.  Zvláštnou postavou kín 60. Rokov boli tzv. Uvádzačky. Stáli pri dverách aj na to, aby kontrolovali mládež zvedavú na neprístupné filmy. Vyrábali sa aj falošné preukazy, jednoducho sa robilo všetko pre šťastie mládeže ale vraj bola hrozná hanba ak niekoho nechytali...