Česko a Slovensko 21. storočia (11)
Helena Růžičková
Helenu Růžičkovú v siedmych rokoch lákal cirkusový život plný dobrodružstiev, klaunov a cirkusových kostýmov.
Helena Růžičková (Helena Málková) kurpulentná žena si zo svojej nadváhy dokázala spraviť ochrannú známku. Jej výzor a duch bol neopakovateľný. Helenka bola vytúženým dieťaťom a keď sa narodila svojej mame (pochádzala zo Sarajeva) v jej tridsiatke, považovali to za malý zázrak. Helena sa narodila 13. júna 1936 v Prahe v rodine legionára a úradníčky, kde jej otec Alois Málek ovládal 22 jazykov (pôsobil vo francúzkej légii, ako tlmočník) predurčil svojej dcére umeleckú dráhu. Keď mala Helena 3 roky, začala chodiť do baletnej školy, hrala na klavír, chodila na kurz plávania a už ako štvorročná vystupovala v divadle. Jej prvá filmová herecká úloha bola vo filme Babička (od Boženy Němcovej) , ktorú v roku 1948 natočil František Čáp. Hrala detskú úlohu v chudobnej rodine Kudrnovic. Helenka nebola až príliš živé dieťa čo sa podpísalo dvojnásobným útekom k cirkusu a nie raz dokázala svojich rodičov poriadne potrápiť. Mama s nej chcela vychovať klavírnu virtuózku, ale jej povaha bola predurčené pre divadelný svet. Svoju prvú cigaretu si zapálila už keď mala štyri roky. Tento zlozvyk jej zostal až do konca života. Viac inkliminovala ku kamarátom, než ku kamarátkam a nie raz sa stretla aj v pästných súbojoch pri hájení svojich práv. Helenu už v siedmych rokoch zlákal ju cirkusový život plný dobrodružstiev, klaunov a cirkusových kostýmov.Umelecké gény pravdepodobne zdedila po dedkovi z maminej strany.
Video, ktoré rozplakalo celý svet
Video, ktoré rozplakalo celý svet
Video, ktoré rozplakalo celý svet. Video o tom, aký jednoduchý a aký emocionálny môže byť pohľad na náš všedný každodenný život. A pritom stačí tak málo. Zastaviť sa v tej správnej chvíli.
Stretnutie bývalých príslušníkov Domobrany
Stretnutie bývalých príslušníkov unikátneho vojenského zoskupenia.
13. septembra 2013 sa uskutočnilo stretnutie veliteľov útvarov, zástupcov a hlavných funkcionárov veliteľstva Domobrany. Domobrana vznikla na území Slovenskej republiky s dislokáciou jej veliteľstva v Topoľčanoch dňa 01.04.2000. Domobrane velil generál Ján Pančík. Domobrana zanikla dňa 30.09.2002. Aj napriek krátkemu trvaniu tohoto vojenského zoskupenia, domobrana zanechala svoju historickú vojenskú pečať. A živou pečaťou sú hlavne jej pamätníci, ktorí sa pravidelne každý rok stretávajú v bývalých vojenských posádkach a okrem spomienok na aktívnu vojenskú službu sa živo diskutuje i o otázkach súčasného stavu armády. Tohtoročné stretnutie bolo zorganizované v Trebišove pod patronátom plukovníka v.v. Mariána Brinčeka, kde okrem návštevy kasární 21. mechanizovaného práporu, početná delegácia navštívila i primátora mesta Ing. Mariána KOLESÁRA. Rozsiahly vojenský i civilný program bol následne z Trebišova redislokovaný kde inde, ako za tokajským vínom do priestorov penziónu TOKAJ MACIK WINERY s.r.o. v obci Malá Tŕňa, 25km od mesta Trebišov.
Poslední mohykáni Československej amatérskej žurnalistiky
Prvé medzinárodné zasadnutie členov elitného klubu HBD Československej amatérskej žurnalistiky.
Dňa 22. augusta 2013 si v Bratislave sadli za obdĺžnikový stôl na pracovno priateľskom stretnutí poslední (vymierajúci) mohykáni Československej amatérskej žurnalistiky (členovia elitného klubu HBD). Z Českej republiky pricestoval šéfredaktor internetového portálu sduchodci.cz, Pavel Ján Buvala, slovenský regionálny internetový občasník majgemer.sk zastupoval jeho autor Ondrej Doboš a za internetový lexikón spomienok na Československo s 45 minútovým meškaním spôsobeným obhliadkou pred bratislavskej dopravnej špičky po dni D (deň historického vpádu vojsk Varšavskej zmluvy 21.8.1968) člen tretí, vedúci autorskej dielne portálu retrománia.sk Ondrej Holdy. Išlo o prvé medzinárodné zasadanie členov tohoto klubu.
Po úvodnom príhovore sa svojim referátom zhostil slova čestný predseda klubu, pán Buvala. Pracovné rokovanie o stave Československej amatérskej žurnalistiky prebiehalo bez prítomnosti médií, ktoré o toto stretnutie neprejavili záujem.
Kauza Gorila
Kauza Gorila - apolitické prebudenie
Únik tajných dokumentov zo SIS spôsobilo na Slovensku prebudenie do mrazivej politickej noci.
Na verejnosť sa prevalilo politické Status Quo. Z "drobných ľudí" žijúcich na Slovensku ani v tých najdivokejších krčmových debatách (po niekoľkých rundách keď inteligencia slováka je priamo úmerná vypitému alkoholu) nikoho nenapadlo (a to sme už prežili obdobie mečiarizmu), kam to vlastne smerujeme. Od neustáleho uťahovania opaskov a vidine svetlejších zajtrajškov za čistých nevoľníckych 450 EUR sa (podobne, ako u Charlie Chaplina - z filmu moderná doba) zo Slovenska stala montážna linka Európy. Slovenská politická scéna sa začala podobať na divadelné foajé z čias Rakúska Uhorska, kde v noblesných šľachtických róbach sa s úsmevom zvádzal boj o majetok, boj o moc a boj o čo najväčší osobný vplyv a rody sa geneticky krížili podobne, ako sa dnes politické strany spájajú do koalícií pre spoločný cieľ. Mamon. Kto má viac šľachtických titulov, hradov, zámkov, kto má viac poddaných, kto koho kúpil a za koľko a kto má ešte modrejšiu krv než je tá modrá, sa bohužiaľ preniesla i do politických kuloárov slovenskej politickej scény s neustále stúpajúcou tendenciou. Včera mečiarizmus, dnes Gorila a zajtra? A čo pozajtra. Mráz mi chodí po chrbte pri myšlienke čo sa môže stať zo Slovenskom zajtra. A my sedíme doma, pozeráme na sultána, telešopingy a iné nezmysly a jediné čo nás, ako tak ešte zaujíma je, či máme to čo v chladničke a či mám vôbec ešte nejaké peniaze na pivo a cigarety a či budem mať zajtra robotu. Čím viac nám politici uťahujú opasky, tým viac chudoby na Slovensko prichádza. Ide o politický systém spojených nádob. Čím silnejšie sa remeň utiahne, tým viac zostane tomu, kto má v rukách opraty. Jasným dôkazom toho je práve kauza Gorila. Za socializmu boli v Slovenskej národnej rade ľudia za odmenu či neschopnosť a kyvkali hlavami podobným spôsobom, ako plyšoví psíkovia v osemdesiatych rokoch pod zadným sklom našich škodoviek. A aká je tá dnešná slovenská politika? Ide o drastickú zmenu v podobe "ruských oligarchov" s prívlastkom liberál, pravičiar, kresťan či ľavičiar, ktorí si vytvorili z politiky nie službu verejnosti, ale vlastné "politické eseročky" s cieľom zarobiť čo najviac peňazí nech to stojí čo to stojí. A prečo práve ruskí oligarchovia? Nuž preto, že sme Slovania a keďže Slováci vo svojej histórii nemali pravého slovenského kráľa (teda okrem Jánošíka - kráľa zbojníkov) ťažko nás možno prirovnávať k Rockefellerovi. Bolo by to podobné, ako Mongola prirovnať k Európanovi. Opýtate sa, kde udělali soudruzi z NDR chybu? Je problém postaviť si napríklad súkromný hrad na pozemku železníc? Áno je to možné. O kauze Gorila sa veľmi veľa napísalo a rôzni ľudia sa pretŕčali so svojou pravdou a snažili sa na jednej strane z toho urobiť megašou a na druhej strane cielene a vytrvalo mútili vodu. Všetko s jediným cieľom. Vytiahnuť z určitých ľudí (a systému) čo možno najviac peňazí. Od tých s maslom na hlave až po printové média z distribúcie tlačovín a elektronické média z návštevnosti web stránok a masovej reklamnej kampane. A prečo to všetko vlastne? Pretože peniaze hýbu svetom, a priznajme si. Väčšina Slovákov by si pre deravý groš nechala aj koleno vŕtať. Reči sa hovoria a chlieb sa je. Alebo inak. Šaty robia človeka. Stačí si obliecť duchovné rúcho a prejsť sa hore dedinou. Budete prekvapený koľko ľudí vás pozdraví a i prsteň na ruke vám možno pobozká bez toho, aby len tušili, aká to identita sa pod tou škrupinou skrýva. Paradox? Nie! To je kauza Gorila! Navonok čistí a mravní ľudia v drahých vládnych oblekoch - z vnútra špina najhrubšieho zrna.
