V roku 1964 prišlo vedenie Sovietskeho zväzu s požiadavkou na vybudovanie utajených skladov pre jadrové hlavice, ktoré by tu boli uložené a pri prípadnom útoku boli pripravené na výdaj pre pojazdné odpaľovacie zariadenia sovietskej armády, pretože Američanov a Sovietov nezaujímalo nič iné ako strategické vojenské hranicu Varšavskej zmluvy. Prezident Novotný v októbri 1965 vo Vojenskej komisii obrany ÚV KSČ a neskôr aj Dubček odsúhlasili úlohu Varšavskej zmluvy vybudovať tri objekty "Javor" na uskladnenie jadrových hlavíc operačno-taktického raketového komplexu Temp-S (9K76/9M76B, OTR-12) týchto objektov. V marci 1965 povedal hlavný veliteľ Spojených ozbrojených síl maršal A. A. Grečko československému ministrovi národnej obrany generálovi Bohumírovi Lomskému, že treba uložiť špeciálne bojové hlavice na území Československa, ale že ich budú mať pod kontrolou sovietski špecialisti. V novembri toho istého roku boli pozvaní hlavní funkcionári ČSLA (minister národnej obrany gen. B. Lomský, náčelník Generálneho štábu ČSLA gen. O. Rytíř, náčelník Operačnej správy GŠ gen. V. Vitanovský, náčelník raketového vojska a delostrelectva MNO gen. a náčelník ubytovacieho a výrobného úseku MNO plk. J. Roháč) ku konkrétnemu rokovaniu s ministrom obrany ZSSR.