Zaujali nás dve nedávne správy: "Prvý nadzvukové lietadlo TU-144 s cestovnou rýchlosťou okolo 2000 km/hod., bude od októbra lietať na pravidelných linkách." "Sovietski konštruktéri pracujú na vzducholodi pre 500 cestujúcich, ktorá bude lietať rýchlosťou 200 km/hod. " Rozdiel v rýchlostiach bije do očí. Má cenu prebúdzať k životu pomaly lietajúci "Brontosaurus"? V roku 1900 vzlietla prvá vzducholoď, "Zeppelin 1". V roku 1926 začal lietať z Európy do Ameriky nemecký "Grof Zeppelin ", obrovitý cigarus s dĺžkou 245 metrov a do vyradenia slúžil sedem rokov! Tiež ZSSR a iné štáty venovali vzducholodiam svoju pozornosť. Do roku 1937 cestovalo v pohodlných gondolách dopravných vzducholodí vyše pol milióna osôb bez najmenšej nehody. Výbuch novej nemeckej vzducholode "Hindenburg" 4. mája 1937 pripomenul nebezpečenstvo vodíkových náplní. Naďalej využívali vzducholode v obmedzenej miere len armády. Minulé desaťročia znovu oživilo záujem o plavidlá ľahších ako vzduch. Nové zliatiny a plastickej hmoty, silné pohonné jednotky, vyhliadka na atómovej motory, ktoré sa viac než kde inde môžu uplatniť aj vo vzducholodiach, používanie hélia namiesto vodíka praje staronovej myšlienke. Obstarávacie aj prevádzkové náklady budú nižšie ako u veľko lietadiel. K pohonu postačí desatina sily turbovrtuľových motorov, životnosť strojov má byť neporovnateľne vyššia, zvýši sa aj bezpečnosť cestujúcich. Ak najsilnejší letecký transportér "Galaxia" unesie na vzdialenosť 5000 kilometrov náklad o váhe 110 ton, niektoré vzducholode prepraví na väčšiu vzdialenosť 1000 ton.