Po zdanlivo nekonečnom maratóne zháňania materiálu a palubných prístrojov, odbornej pomoci i možností, kde rôzne súčiastky vyrobiť, je konečne vznášadlo po niekoľkých rokoch hotové. Lieta tak, ako si to tvorcovia predsavzali. Prví, ktorí sa o tom mohli presvedčiť, boli žiaci brnenských priemysloviek a učni podniku Zetor, ktorí sa prišli pozrieť na letisko Aeroklubu Zväzarmu pri Brne. Pri príležitosti Dňa tlače tam tohto roku 22. septembra redakcia Vědy a techniky mládeži, vznášadlo predviedli. Premiéra prvého československého amatérsky postaveného osobného vznášadla bola úspešná. Do kabíny vpredu sa vmestia tri sediace osoby. Celok, naplnený 50 litrami leteckého benzínu a s príslušnou dávkou oleja má hmotnosť 605 kilogramov. Pohon zabezpečuje motor z vrtuľníka typu M 110 H (výkon 84,6 kW), špeciálna prevodovka, ktorú skonštruoval Ing. Jiří Dopita (bola aj témou jeho diplomovej práce), poháňa zadnú vrtuľu a rotory v šachte uprostred vznášadla.
Rotory sú dva štvorlistové s priemerom 1,1 m a vháňajú vzduch do výtokovej dýzy po obvode vznášadla. Za sekundu je to úctyhodné množstvo: 40 kubických metrov (približne rovnaké množstvo vzduchu prebehne za sekundu motorom prúdového lietadla MIG-15). Aj keď pretlak vzduchu je iba 1,43 kPa, zodvihne celé vznášadlo — pokiaľ stojí na rovnej ploche — až do výšky 25 cm nad zem, štyri malé kolieska opustia pevnú základňu a stroj visí vo vzduchu. Drží ho vzduchový vankúš. Potom už záleží na umení pilota, ktorý nožnými a ručnými pákami ovláda pomerne zložitý systém riadenia. Tlačná vrtuľa, umiestnená vzadu v aerodynamickom prstenci, dá vznášadlu prvý impulz k pohybu dopredu. Pretože jej listy sú prestaviteľné až o 20 stupňov, nie je pre stroj problémom pohybovať sa aj dozadu. Dosiahne rýchlosť až 55 km/h. Vznášadlo sa môže pohybovať aj veľmi pomaly. Pomocou klapiek umiestnených v prúde vzduchu vo výtokovej dýze po obvode možno riadiť všetky pomalé posuny vznášadla na rôzne strany, teda aj šikmo do boku. O dokonalú stabilitu pri rýchlom pohybe dopredu sa stará smerové kormidlo namontované do prúdu vzduchu za vrtuľou v aerodynamickom prstenci. Pre úplnosť ešte celkové rozmery:
- dĺžka vznášadla je 4,30 m,
- šírka, 2,50 m,
- výška kabíny 1,41 m a výška aerodynamického prstenca je 2,02 m.
S prepravou vznášadla na jeho brnenskú premiéru boli starosti. Pri svojich rozmeroch sa ledva vošlo na korbu nákladného auta Tatra 148. Aké budú jeho ďalšie osudy ? Po prvých skúškach ho jeho konštruktéri budú ďalej zlepšovať. Dostane napríklad novú tlačnú vrtuľu, vstupy do kabíny zakryjú dvierka (aby bolo možné vznášadlo na jar budúceho roku vyskúša aj na vode). Experimenty s možnosťou využiť výhody vzduchového vankúša, napríklad na prepravu mimoriadne ťažkých bremien, povedzme transformátorov, či kotlov, sú vo svete stále častejšie. Skupina nadšencov z národného podniku Avia Letňany a Aero Vodochody, ktorých podporujú zväzácke organizácie a vedúci pracovníci oboch podnikov, bude preto v skúškach vznášadla pokračovať.
Zdroj: Časopis Elektrón
