Výraznou črtou vedeckotechnického rozvoja v rozvinutej socialistickej spoločnosti sú kvalitatívne zmeny v charaktere a obsahu práce človeka vo výrobnom procese a premene vedy na bezprostrednú výrobnú silu. V čoraz väčšej miere sa prechádza od nekvalifikovanej práce k práci plne kvalifikovanej i vysoko-kvalifikovanej. Modernizuje sa výrobno-technická základňa a zdokonaľuje technológia. Tým sa samozrejme i mení postavenie robotníka vo výrobnom procese. Zvyšujú sa nároky na úroveň jeho všeobecného polytechnického a odborného vzdelania, teoretickej i praktickej pripravenosti a ideovo-politického profilu. Vďaka širšiemu uplatňovaniu vedy a techniky sa postupne stierajú rozdiely medzi fyzickou a duševnou prácou.