Najväčšie pekárenské závody (podniky potravinárskeho priemyslu) mali výkon až 1,6 ton chleba za hodinu. V najväčších mestských aglomeráciách sa vyrábalo zhruba desať druhov chleba. A ako je to dnes? Dnes je na trhu toľko druhov chleba, že je to z môjho pohľadu až mätúce a chlieb a pečivo bojuje o cenu zákazníka. Tí čo hľadajú kvalitu ju nájdu. Cena za kvalitu je dnes ale oveľa vyššia ako tomu bola za socializmu, keď pekárenské výrobky (chlieb a rožky) mali takmer rovnakú kvalitu po celom Československu. Keďže trh je neustály boj medzi kvalitou a cenou a obchodnými reťazcami, chlieb na našich pultoch má skutočne rozdielnu kvalitu.Chlieb za socializmu vydržal "čerstvý" zabalený napríklad v utierke aj niekoľko dní. Dnes ak chlieb nezjete najneskôr do druhého dňa, stvrdne a začne sa drobiť a je súci na vyhodenie. Dnes pri dostatku potravín a konzumného spôsobu života si len málo kupujúcich láme hlavu nad jeho trvanlivosťou. Každý chlieb, ktorý vytiahnu čerstvý z pece je najchutnejší. Veľké obchodné reťazce ho pečú (podľa mňa skôr prihrejú) priamo v obchode. Na pultoch obchodov je vždy čerstvý - dnes a maximálne zajtra ráno (z môjho pohľadu). Ja si pamätám ešte z čias mojej vojenčiny, že nikdy nám vo vojenskej kuchyni nedali čerstvo privezený chlieb. Uskladňoval sa a dával sa do výdaja vojakom až o niekoľko dní.
Po páde socializmu začína transformácia a vznik regionálnych malých remeselných pekární, ktoré začali vyrábať chlieb náhradným spôsobom, takzvanou zrýchlenou metódou, kedy sa potrebné kyseliny do chlebového cesta nalievajú v koncentrovanej forme. Táto technológia výroby sa však bez pridania droždia nezaobíde. Zásadný rozdiel medzi chlebom kvaskovým a drožďovými spočíva v náhrade zakysľujúcej zložky. Pri tomto spôsobe výroby nevznikajú potrebné aromatické látky, ktoré robia chleba chlebom, ktorý bol typický pre socializmus. Dnes už len málo ktorý zákazník pri kúpe ovoniava chlieb. Ja to napríklad robím. A keď si občas všimnem reakcie okolo na kupujúcich (asi majú podozrenie že chlieb ovoniam preto, aby som zistil či nie je plesnivý, alebo či nesmrdí), len sa usmejem.
Pokrok nezastavíš, hovorí sa, a zisk so znižovaním nákladov ide ruka v ruke a z Nemecka k nám dorazila nová výrobná metóda takzvaného stabilizovaného kvasu. Ide o živý kvas, ktorý má síce výhodu v tom, že tvorí kyseliny a aromatické látky, ako klasický kvas, ale nemá kypriaci mohutnosť, a preto je ho nutné kombinovať s droždím. Na trhu však zostala ešte skupina pekární, ktoré vyrábajú chlieb klasickou metódou a nehodlajú ju vďaka dosahovanej vysokej kvalite chleba, opustiť.
