RetroMánia

V DESIATKACH KRAJĺN všetkých svetadielov šíri dobré meno našich pracujúcich okrídlený šíp v kruhu, doplnený slovným označením ŠKODA. Patri nášmu najväčšiemu strojárskemu podniku, odborovému podniku ŠKODA — Závody V. I. Lenina v Plzni a značka symbolizuje štyri základné pojmy: všestrannosť výroby (veľký kruh), rozmach technického pokroku (krídlo), presnosť výroby a bystrosť (oko) a zameranie na pokrokové výrobné metódy (šíp). Rôzne strojárenské výrobky, parné turbíny, elektrické lokomotívy a trolejbusy, turbogenerátory a hydrogenerátory, valcovacie zariadenia a lisy, obrábacie stroje, prevodové skrine a mnohé ďalšie zariadenia tvoria pestrá náplň výroby v plzenskej škodovke. V posledných rokoch však základnú os rozvoja výrobného programu ŠKODY tvori jadrový program.

NA ZAČIATKU roka môj starý otec, ktorý poznal hromadu prísloví a porekadiel, povedal: — Hádam už nebude o jeden kožuch teplejšie Veď je taká tuhá zima, že len tak trešti a voda zamrzla ako múr. Starý Adam vedel robiť dobré kožuchy, ale teraz, keď ho už niet, veru ani neviem, kde takéto kožuchy robia. Kde ? No predsa v Liptovskom Mikuláši a celkom ináč ako ich robieval starý Adam a kožiari kedysi. V Liptove má výroba koží a kožušín skoro tristoročnú tradíciu. Ved tu boli vtedy pre jej rozvoj výborné podmienky. Dostatok surovín — na lúkach sa páslo oveľa viac oviec a dobytka a v lesoch nebolo o divú zver núdze. Bol tu aj dostatok vody, smrekových pilín a kôry, ktorú bolo treba pri vyčíňaní kožušín. Neskôr sa garbiarstvo a kožušnícka výroba sústreďovala do menších súkromných fabričiek a dnes, vlastne už od roku 1951, je skoncentrovaná v Kožiarskych závodoch národného podniku v Liptovskom Mikuláši. Tento závod s 3335 zamestnancami má ešte niekoľko výrobných odborov, ktoré produkujú širokú paletu výrobkov. Garbiarstvo sa zaoberá spracovaním hovädzích koží na usne, ktoré potom poskytujú obuvníckym podnikom, galantéria zase výrobou najrôznejších dámskych kabeliek, aktoviek, diplomatiek či cestovných tašiek z prírodných, ale aj plastických materiálov. Poviete si kožuch ako kožuch, hlavná vec nech je teplý. V prevádzke na prvovýrobu kožušín to tak celkom jedno nie je. Veď spracovanie kožiek, z ktorých budú šiť kožuchy z vlasovej a velúrovej strany, má v mnohom odlišný technologický postup.

Jednou z úloh sovietskeho automobilového priemyslu v desiatej päťročnici je zvýšiť výrobu ťažkých nákladných automobilov. Túto požiadavku vyvolal predovšetkým búrlivý rast banského priemyslu a povrchovej ťažby úžitkových nerastov. Ťažké nákladné automobily vyrábajú v automobilke v Žodine pri Minsku. V novembri 1978 uplynulo 20 rokov odo dňa, keď tu vyrobili prvý ťažký BeIAZ. Teraz v závode vyrábajú 27, 40 a 75 tonové vozidlá. Vyrobili aj pokusný exemplár giganta s nosnosťou 110 ton. Vyklápač úctyhodných rozmerov má pritom dobré manévrovacie schopnosti a vyvinie rýchlosť až 50 km/h. Pracujú aj na konštrukcii ešte ťažšieho nákladného auta, ktoré by odviezlo náklad 180 ton. BelAZy sa stali základným druhom dopravy v niektorých priemyselných odvetviach. Napríklad pri prieskumných prácach v metalurgii farebných kovov na ne pripadá vyše polovica celkového objemu prepravy horniny. Progresívne konštrukčné riešenie, dobré ložné charakteristiky podmienili výrobné vlastnosti bieloruských automobilov a postavili ich na úroveň najlepších zahraničných vzorov. Automobily so značkou BeIAZ sa vyvážajú do mnohých krajín na svete.

AVIA bol ľahký nákladný automobily československej výroby. Tento typ sa vyrábal v rokoch 1968 až 1983 v národnom podniku Avia v pražských Letňanoch. V roku 1983 prešiel tento typ nákladného vozidla rozsiahlou modernizácii a ďalej sa začal označovať ako A 21/A 31. Základom pre výrobu celého typového radu vozidiel bola licencia zakúpená od francúzskeho výrobcu Renault-Saviem. V Letňanoch bola výroba motorov, kabín vodiča a kompletizácia podvozkov pre dodávateľov nadstavieb. Najvýznamnejším kompletným prevedením vozidiel z Letňan boli valníkové nadstavby. Projekt výroby vozidiel A 15/A 30 bol koncipovaný tak, aby kompletné vozidlá bolo možné vyrábať v Československu, bez potreby dovozu dielov zo zahraničia. Súčasne bolo pri prípadných náhradách maximálne dbané na to, aby do vozidiel vyrobených v Československu bolo možné montovať diely pôvodných výrobcov. Hoci rozbehové série vozidiel boli montované čiastočne z československých a čiastočne z pôvodných dielov, určité konštrukčné skupiny boli prispôsobené československým materiálom, normám a výrobným možnostiam. Bola prekonštruovaná pôvodná jednookruhová brzdová sústava s podtlakovým posilňovačom na dvojokruhovú sústavu s pretlakovým posilňovačom. Preto bol motor vybavený kompresorom namiesto vývevy. Rotačné vstrekovacie čerpadlo bolo nahradené radovým čerpadlom, s ktorého výrobou už boli v Československu skúsenosti. Novo boli vyvinuté a vyrábané bezdušové pneumatiky, diskové kolesá, spúšťač, alternátor, akumulátory, chladič, prístrojová doska, volant a niektoré ďalšie komponenty. Tiež elektrická výzbroj bola upravená pre prístroje vyrábané v Československu. Celá valníková karoséria vrátane kovania a oblúkov s plachtou bola prekonštruovaná na tuzemské materiály. Československé valníky mali drevené bočnice aj podlahy na rozdiel od francúzskej predlohy, ktorá mala kovové bočnice.

Bryndziareň vo Zvolenskej Slatine je najväčšou a najstaršou bryndziarňou na svete. Založila ju rodina Molecovcov v roku 1797 a od tých čias sa v nej nepretržite vyrába slovenská bryndza. Prinášame filmový pohľad na rok 1964 v tomto závode v ktorom sa uvádza, že práve v tomto období tu vrcholí syrárska sezóna. Denne tu spracujú do 6 ton ovčieho syra. Jedinečnosť bryndze Slatina, jej chuťových vlastností je dôsledok historického vývoja technológie, ale aj mliečnej mikroflóry a mikroflóry podhorských a horských pasienkov v okolí Zvolenskej Slatiny. V závislosti od ročného obdobia (dostupnosti čerstvého ovčieho mlieka) sa bryndza dodávala na pulty ako letná, alebo zimná. Bryndza obsahuje vitamíny A a D a vysoký obsah thiamínu, riboflavínu, vápnika a fosforu. Slovo bryndza pochádza z rumunského slova brânză. Najstaršia písomná zmienka o bryndzi je v období 1356 – 1381 v stredovekom dalmátskom Dubrovníku vo význame Valašský syr. Na Slovensku sú prvé písomné doklady o tejto syrovej pochúťke až od roku 1470. Najväčší rozmach vo výrobe bryndze na území dnešného Slovenska, boli reformy Márie Terézie a Jozefa II. Reformy urýchlil obchodovanie a produkciu liptovskej bryndze na území Rakúska-Uhorska. Prvé bryndziarne vznikli v Detve a práve vo Zvolenskej Slatine.

Od konca 40. rokov až do roku 1992 sa v československých väzniciach používala sústava účelových platidiel, ktorými sa odsúdeným vyplácala, časť mzdy za prácu vykonávanú v rámci ich zamestnania vo väzenskom prostredí. Vo väzenských kantínach sa za ne mohli nakupovať hlavne potraviny a hygienické potreby. Finančné odmeňovanie a nákup v určených priestoroch väzníc stimuloval pracovný výkon odsúdených a pôsobil na ne výchovne. Zo svojej mzdy kryli odsúdení náklady na výkon trestu, uhrádzali škody a podporovali svoje rodiny. Časť mzdy sa im ukladala na vkladné knižky. Zároveň išlo o naplnenie jedného z ustanovení, prijatých v roku 1958 rezolúciou OSN ako Štandardné minimálne pravidlá pre zaobchádzanie s väzňami. Verejnosť s väzenskými platidlami do styku neprichádzala. Ojedinelo však tieto platidlá za brány väzníc unikli. Slúžili zvyčajne ako pamiatka na väzenské časy, alebo ako akási relikvia pre určité spoločenské postavenie v civilnom živote.

Táto vodná elektráreň je najväčšou prečerpávacou vodnou elektrárňou na Slovensku aj svojim inštalovaným výkonom. Horná nádrž, umiestnená v nadmorskej výške 1160 m nemá vlastný prítok. Elektráreň poskytuje najmä podporné služby pre elektrizačnú sústavu. Bola vybudovaná na strednom toku rovnomennej zdrojnice Váhu v 2. polovici 20. storočia. Je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády. Nádrž má objem 3,7 mil. m³ vody. Elektráreň bola uvedená do prevádzky v roku 1981 a jej priemerná ročná produkcia elektrickej energie je 370,8 GWh.

MODERNÝ SPORÁK alebo varná jednotka budú pre mamičku znamenať možnosť variť a piecť rýchlo a úsporne. Preto nezabudnite doma povedať, že kvalitný, plynový, elektro-plynový sporák alebo varnú jednotku dostanete v každej špeciálnej predajni ŽELEZIARSTVO, podnikov Domáce potreby. Výborný elektrický sporák dostať v každej špeciálnej predajni ELEKTRO, podnikov Domáce potreby. Všetky ich môžete mať hneď i bez šetrenia na účelovú pôžičku. Najskôr poďme navštíviť jednu z našich špeciálnych predajni ŽELEZIARSTVO. Pretože sporákov tu uvidíme viac, povedzme si na úvod ich spoločné znaky. Plynové i elektro-plynové sporáky sú na svietiplyn, zemný plyn alebo propán-bután. Záleží len na vás, ktorý si vyberiete. Každý zo sporákov má štyri horáky novej konštrukcie s vertikálnym usporiadaním. Mriežka, na ktorú sa kladú nádoby, je dvojdielna. Všetky majú nové a výborné tvarovanie platne, takže kvapaliny, ktoré kypia, nezatekajú do priestoru pod horáky. Preto je ich čistenie veľmi ľahké a pohodlné. Vzhľadovo sú veľmi pekné a ich povrchovej úprave bota venovaná náležitá pozornosť. Plášť sporáka, mriežky a teleso rúry sú smaltované. Ostatné časti sporáka sú lakované.