Chuligánstvo, záškoláctvo a vyhýbanie sa práci bola častou témou výchovno vzdelávacích činností doby socialistického realizmu.

Veľa vecí bolo za socializmu pritiahnutých za vlasy, keď to tak poviem, pretože sa stačilo cez školské prázdniny len trocha viac odviazať a už z nás boli chuligáni. Pamätáte sa na to ešte? Naháňali nás po všetkých chotároch, dávali zväzácke pokarhania, jaj boli že to zlaté časy. No v skutočnosti sme nič  také hrozné neurobili. Len sme liezli po strechách budov a už sme boli zlodeji zlodejskí, (dnes tomu hovoria leparkour a ešte ich za to aj obdivujú) a keď sme spievali, ako teda bolo možné nazvať spevom večer pri táboráku na Zemplínskej šírave, tak nám druhým hlasom pravidelne prispievali všetky psy v najbližšom okolí rekreačného strediska Kamenec a priľahlej dedinky. Aj vám sa to stalo? Že to boli krásne časy. A nie raz nás dôchodcovia kárali, že bože bože čo z vás vyrastie. Chuligáni!  A ako to vy vidíte dnes? Aj z vás vyrástli chuligáni? nepriatelia spoločnosti? Ako sa prejavuje chuligánstvo vo vašom okolí v čase totálnej demokracie?