VEDÚCI V NAŠEJ samoobsluhe káže predavačkám stavať popri regáloch „pyramidky" z konzerv. Na pohľad je to efektné. Vizuálny efekt však celkom zbledne popri zvukovom efekte, keď neopatrný kupujúci zavadí o poldruhametrovú pyramidku z džúsov a tá sa s rachotom odporúča. Vedúci sa hnevá, predavačky šomrú a neopatrný kupujúci by sa najradšej prepadol pod zem. A teraz si skúste predstaviť ,,zvukový efekt" pri linke, na ktorej za minútu zarachotí 240 plechoviek. Pravdaže, prázdnych. Hluk v prevádzkach v národnom podniku OBAL v Novom Meste nad Váhom miestami dosahuje 100 decibelov. Zníženie hladiny hluku je jednou z tematických úloh, vypísaných na tento rok pre vynálezcov a zlepšovateľov v tomto podniku. Kým však niečo nevynájdu, plechovky budú veselo rachotiť ďalej. Pretože na tých 17 vagónov plechoviek, ktoré tu denne (!) vyrobia, netrpezlivo čakajú naše konzervárne a ďalšie podniky. Zdanlivo nie je nič jednoduchšie, ako vyrobiť tradičný plechový obal na konzervu. Najmä na automatickej linke KEZL 100 z NDR. Tabule plechu si stroj podáva do nožníc, ostrihané plechy vytvaruje do valca, Šev zaspájkuje cinovo-olovenou spájkou nad otvoreným plameňom a dopravník posúva plášte konzerv do obrubovacieho stroja. Ďalší stroj lisuje dná a viečka a nanesie po obvode vrstvičku latexového tesnenia. Po vysušení v peciach uzatvárací stroj pripojí na plášte konzerv dná a plechovka je prakticky hotová. Prejde ešte skúšačkou a môže isť do expedície. Viečka balia osobitne vždy príslušný počet k plechovkám. Jednoduché, ale... — Ale plechovka je v skutočnosti nemierne náročný výrobok, hovori Ing. Miroslav Adam z odborného normalizačného strediska obalovej techniky v pražskom IMADOS-e (Inštitút manipulačných dopravných obalových a skladovacích systémov). Požiadavky, ktoré kladie na obaly potravinársky priemysel sú pochopiteľne vysoké. Čudovali by ste sa akými rozličnými a prísnymi skúškami musia plechovky prejsť kým sa do nich smú dat potraviny! Naozaj som sa čudovala, keď som sa dozvedela, na čom všetkom závisí kvalita plechoviek. Poďme však celkom od začiatku. Slovo konzervovať pochádza z latinského conservare, čo znamená uchovávať. Konzervárenská technológia teda vhodným úmyselným zákrokom uchováva potraviny na dlhší čas, podstatne dlhší, ako by vydržali v prirodzenom stave Najrozšírenejším zákrokom je sterilizácia pri ktorej sa teplom zničia pôvodcovia nežiadúcich mikrobiálnych zmien. Aby však takto sterilnú potravinu bolo možno skladovať, treba ju v sterilnom stave udržať aj naďalej. Na to slúži obal, ktorý chráni obsah pred pôsobením vplyvov vonkajšieho prostredia a vytvára vo svojom vnútri určitú mikroklímu. Tradičným a historicky najstarším konzervárenským obalom sú plechovky.