Tak, ako dnes sa určitá vrstva ľudí potrebuje odlíšiť od vrstvy ostatnej prevážaním sa v luxusných autách, chodiacich v značkovom oblečení so zlatými reťazami ovešanými, ako vianočný stromček, tak i za čias socializmu sa chceli určitý ľudia zas od tých obyčajných radových ľudí niečim líšiť. Buď sa nakupovalo na šmelinárskych nelegálnych trhoch, alebo sa niekomu podarilo niečo prepašovať cez našich colníkov do Československa pri návrate z dovolenky, alebo sa vekslovalo v predajniach zahraničného obchodu TUZEX. Tuzex (skratka zo slov „tuzemský export“) bola hlavne v čase československého socializmu maloobchodná sieť, v ktorých sa za valuty alebo tuzexové poukážky (BONy) dal kúpiť zahraničný, väčšinou kapitalistický tovar, ktorý sa v normálnych obchodoch kúpiť nedal. Táto sieť slúžila na stiahnutie valút od obyvateľov. Nie že by radoví obyvatelia vlastnili všetci valuty, ale boli aj takí, ktorým sa podarilo pracovať v zahraničí, napríklad na takzvaných montážach v spriatelených nesocialistických a samozrejme i socialistických krajinách. A týchto ľudí vyplácali v takzvaných bonoch. Išlo o náhradu valút. Ale väčšina pracujúcich nakupovalo to čo bolo práve v obchodoch.