Návštevník štiavnického pohoria obvykle dobre pozná Sitno s jeho povesťou o zakliatych rytieroch, možnosti výstupov, stanovania, príjemného osvieženia a kúpania v okolitých jazerách - tajchoch. Menej je tých, ktorí vedia, že tajchy sú umelé jazerá vytvorené priehradou. Ba dokonca jedny z najstarších a veľmi umne postavených vodohospodárskych diel na Slovensku, ale i v Európe. V okolí Banskej Štiavnice ich postavili vyše 20, z nich je dnes po viac ako 200 rokoch v prevádzke ešte 14. V roku 1735 cisár svojim dekrétom vymenoval Samuela Mikoviniho za cisárskokráľovského geometra banských miest Samuel Mikovini sa neskôr sa stal riaditeľom banskej akadémie v Banskej Štiavnici a počas jeho pôsobenia v tomto stredisku technického pokroku vtedajšej Európy, vytvoril Samuel Mikovini celú koncepciu systému vodohospodárskych nádrži navzájom pospájaných šachtami a štôlňami s originálnym využívaním susedného povodia. Vytvoril tak bohatý zdroj vody, ktorý umožnil jej energetické, ale hlavne technologické využitie pri úprave zlatostrieborných rúd, (na ktorom bola založená takmer po dve storočia celá banská činnosť v banskoštiavnickom rudnom revíri). Medzi najstaršie tajchy, ktoré Samuel Mikovini vyprojektoval a zúčastnil sa aj pri ich výstavbe, patri Banský Studenec, (z roku 1740). V roku 1744 postavili Počúvadlo, Rozgrund, Dolnú a Hornú Hodrušu, Malú a Veľkú Richňavskú. Najväčšou zo všetkých je Rozgrund, vysoký 30 m. Celý systém vodných nádrži v okolí B. Štiavnice je vytvorený zemnými priehradami. Tieto stavebné diela sú pozoruhodné nielen z hradiska staviteľstva 18. storočia, ale aj z hradiska dnešných technických poznatkov.