Chrípka sa vyskytuje na celom svete. Známe sú tri veľké skupiny chrípkových vírusov A, B a C. Prvé dve skupiny majú viaceré podtypy. Epidémie spôsobované typom A chrípkového vírusu sa opakujú v 2 - 3 ročných intervaloch, tie ktorých pôvodcom je vírus chrípky typu B, sú zriedkavejšie a ich periodicita je dlhšia a nie taká pravidelná. Choroby vyvolané vírusom typu C sú skôr ojedinelé a nedosahujú epidemické rozmery. Prvý raz bol vírus chrípky izolovaný v roku 1933. Odvtedy sa o ňom zásluhou výskumníkov z celého sveta nahromadilo nesmierne množstvo poznatkov. Elektrooptické snímky znázornili ako vírus vyzerá, aká je štruktúra vírusovej častice. Poznáme chemické zloženie, funkciu jednotlivých zložiek, miesto spôsobu akým sa vírus v bunke replikuje (rozmnožuje) ako sa z buniek uvoľňuje. Zistili sme účinné prostriedky vírusu na oklamanie obranných dejov v organizme. Ako ostatné vírusy, aj vírus chrípky je vnútrobunkový parazit. Akonáhle sa raz dostane do bunky, každý zásah namierených proti nemu obyčajne poškodí aj samotnú bunku. Hľadáme preto spôsoby, ako účinne zneškodniť vírus pred vniknutím do buniek, ako mu zabrániť cesty šírenia sa. Vírusy sú dobrými antigénmi, to znamená, že vedia v organizme navodiť tvorbu špecifických protilátok, ktoré, ak sa potom stretnú na inom mieste s takým istým vírusom, vedia ho zneškodniť.
Najstaršia snaha bojovníkov s vírusmi bola obohatiť organizmus takýmito protilátkami. Možno to dosiahnuť vakcináciou, t. j. očkovaním. Lenže vírus chrípky je na rozdiel od iných tak prispôsobivý a premenlivý, že sa dokáže v priebehu svojho putovania pozmeniť na nepoznanie. Protilátky, vytvorené na jeho presnú pôvodnú podobu za istý čas prestanú na neho pôsobiť. A práve táto variabilita chrípkového vírusu má na svedomí doterajší neúspech v boji proti chrípke. Až celkom nedávno sa podarilo výskumníkom dokázať, že vírus chrípky v tej podobe ako teraz koluje medzi obyvateľstvom (známy ako vírus A2 Honkong) už tu kedysi dávno musel byť. Zanechal po sebe tiež stopy v podobe protilátok u ľudí, narodených pred rokom 1900. Bolo by to prvé dobré znamenie, že chrípkové vírusy nemôžu unikať do nekonečna, že ich antigénna výstroj je obmedzená, konečná a preto sa musí opakovať. Ak to ďalšie skúsenosti potvrdia, pred nami je reálna možnosť pripraviť aj proti chrípke účinnú vakcínu. No i tak zostane hromadné očkovanie proti chrípke neľahkým problémom. Príprava očkovacej látky je veľmi nákladná a očkovanie je efektívne len vtedy, keď sa mu podrobí aspoň 70 % obyvateľstva. V zahraničí sa predávajú ako liečivá s rozmanitými názvami, ale ani jeden preparát sa zatiaľ neosvedčil ako spoľahlivo účinný a pritom neškodný. Ako vidieť, doba, kedy budú chrípkové epidémie iba spomienkou je ešte ďaleko. Zatiaľ nám neostáva iné, ako sa venovať čo najusilovnejšie prevencii a počas choroby dodržiavať starostlivo zdravotnícke a protiepidemické opatrenia. Ak nás chrípka postihne vyhľadajme zavčas lekára a riaďme sa jeho pokynmi. Prechodiť chrípku je možné, ale často sa nevypláca ani jednotlivcovi, ani spoločnosti. Prispieva k rozširovaniu choroby a k častejšiemu výskytu komplikácii.
Zdroj: Časopis Elektrón
