Parížska výstava budúcnosti, alebo ako si v 50. rokoch 20. storočia predstavovali rok 2000

Naše babičky vo svojich mladých časoch mohli len snívať o nových výdobytkoch modernej kuchyne. Varilo sa na peci a v tých lepších prípadoch a bohatších rodinách na sporákoch. Nebolo to nič jednoduché a z dnešného pohľadu sa možno nad tým aj čudovať, ako to tie naše staré mami všetko stihli. Veď také kura bolo potrebné najprv ošklbať, vybrať vnútornosti a až potom ho položiť na pekáč. A nakupovanie? Státie v radoch pred potravinami ak prišlo mäso, tak to bolo na míle vzdialené dnešným obchodným reťazcom, keď v podstate človek príde, položí do nákupného košíka čo potrebuje, zaplatí a odíde. Pre chlapa otázka 10 minút, pre ctené dámy možno 20. Ale vidina prípravy kuraťa v sklenenej rúre s infračerveným žiarením, mramorová doska s indukčnou cievkou, či kuchárska kniha na dierované štítky, nakupovanie potravín cez televíznu obrazovku tak to bola neskutočne krásna predstava. Futuristické, ale predsa len pravdivé. Kto by to bol povedal, že sa to skutočne bude vyvíjať práve týmto smerom.  Parížska výstava budúcnosti 1957  sa nemýlila. Máme indukčné varné platne, mikrovlnky, síce nenakupujeme cez televíznu obrazovku, ale cez internet a ani kuchársku knihu nenahradili dierované štítky, pretože kniha má vždy svoje čaro, ale predstava tej doby bola neskutočne skutočná.  A čo vy? Viete si predstaviť, aké premeny čakajú kuchyňu o ďalších päťdesiat rokov? Ako budú variť naše vnučky? Aké to budú kuchyne? No ja skutočne nie. Možno za nás urobia všetko humanoidné roboty. Kto vie.