Ústredné riaditeľstvo štátnych kúpeľov v Bratislave zafinancovalo v roku 1943 výstavbu prvého lyžiarskeho vleku vo Vysokých Tatrách. V podstate šlo o celoslovenský primát, postaviť lyžiarsky vlek vo vysokohorskom teréne a to na svahu Predného Soliska. Obyvatelia Štrby aj Važca pásavali už v stredoveku svoje stáda v Mlynickej doline, na úpätí horského hrebeňa. Na poľane pod hrebeňom zakladali pastieri soliská, preto ju nazývali soliskom. Štart vleku stál bezprostredne pri brehu Štrbského plesa (zrub s motorom) a cieľová stanica 500 m nad ňou v kupole bývalej hvezdárne vo výške 1 850 m. Dĺžka zjazdovky bola 3 000 m. Vlek slúžil až do roku 1965. Neskôr (od januára 1970) ho nahradila sedačková lanovka už s novými staničnými budovami, ktorú v roku 2002 modernizovali do súčasnej podoby.
Krátko po spustení vleku v roku 1943, bola uvedená do prevádzky aj Chata pod Soliskom, ktorá v prvopočiatkoch fungovala, ako sezónny lyžiarsky bufet, chata bola postavená na kamenných základoch a oficiálne bola spustená do prevádzky až 6. februára 1944. Za druhej svetovej vojny bola používaná partizánmi. Chata bola úplne dokončená až v roku 1946.