utorok, 19 september 2023 16:16

Ako Slnko ukazuje čas

Napísal(a)
Tento článok má slov
Čas čítania: min.
Úroveň obtiažnosti čítania :
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Ako Slnko ukazuje čas Ako Slnko ukazuje čas

SLNKO je regulátorom všetkého diania života na Zemi. Jeho poloha na oblohe riadi striedanie ročných období a jeho východy a západy rozdeľujú deň na dennú a nočnú dobu. Tieto stále sa opakujúce javy sú pre nás také bežné, že im ani nevenujeme pozornosť. A predsa, ak sa pozrieme do kalendára, v ktorom sú uvedené východy a západy Slnka, zistime v novembri pozoruhodnú vec: okamihy východu a západu Slnka v tomto mesiaci nie sú symetrické vzhľadom k poludniu. Poludnie znamená polovicu dňa. Od východu Slnka uplynul práve taký čas, aký bude Slnko ešte potrebovať po svoj západ. Ak napr. 15. novembra trvá čas od východu do západu Slnka 9 hodín 13 minút — ako zistime odčítaním okamihu východu od západu Slnka — očakávame, že Slnko má vychádzať o polovicu tejto doby pred 12. hodinou a zapadať o polovicu tejto doby po 12. hodine, t. j. 12h-4h36,5m-7H23,5m a 12h-4h36,5m-16h36,5m. V skutočnosti však Slnko vychádza o 7 hodín 08 minút a zapadá o 16 hodín 21 minút miestneho časiť, teda o štvrť hodiny skôr ako sme počítali. Čo to zapríčiňuje?

Pohyb Slnka po oblohe je výsledkom dvoch javov: Odzrkadľuje jednak otáčanie (rotáciu) Zeme okolo svojej osi, jednak obeh (revolúciu) Zeme okolo Slnka. Rotácia Zeme je dostatočne pravidelná, a keby Zem neobiehala okolo Slnka, potom by Slnko každý deň vychádzalo a zapadalo vždy v ten istý čas a miestnym poludníkom by prechádzalo presne v čase miestneho poludnia. Zem však obieha okolo Slnka a pozorovateľ na Zemi tento obeh vníma ako ročný obeh Slnka po oblohe.

Keby sme premietli polohu Slnka medzi hviezdy, videli by sme, že sa Slnko na oblohe medzi hviezdami posúva o necelé 4° za deň smerom na východ. Na začiatku 17. storočia astronóm J. Kepler zistil (a neskôr I. Newton dokázal), že kozmické telesá obiehajú okolo seba po eliptických dráhach, pričom centrálne teleso je v ohnisku elipsy (prvý Keplerov zákon). V dôsledku toho sa mení vzdialenosť medzi oboma telesami. Aby sa zachoval jeden zo základných zákonov fyziky — súčet potenciálnej a pohybovej energie zostáva konštantný — musí sa pri malej vzdialenosti, t. j. pri malej potenciálnej energii, obiehajúce teleso pohybovať rýchlejšie a naopak, pri veľkej vzdialenosti pomalšie. V dôsledku toho nie je pohyb Slnka po jeho ročnej dráhe na oblohe rovnomerný, ale pol roka sa zrýchľuje a pol roka sa spomaľuje. Táto nerovnomernosť vedie k odchýlke Slnka od strednej polohy až o takmer 2°. Situácia sa ďalej komplikuje tým, že počas roka sa mení smer pohybu Slnka vzhľadom k rovníku. To spôsobuje, že Slnko je dvakrát do roka o 2,5° dopredu a dvakrát do roka o tú istú hodnotu pozadu za svojou strednou polohou. Súčet oboch javov — nerovnomerný pohyb Slnka a sklon jeho dráhy k rovníku — vyjadrujú hvezdári tzv. časovou rovnicou. Tá udáva, aký je rozdiel medzi skutočnou a strednou polohou Slnka. Z toho vidíme, že vo februári je Slnko najviac oneskorené,v novembri je najviac vpredu. Vo februári prechádza Slnko poludníkom až o 14 minút neskôr, teda o 12 hodín 14 minút miestneho času, v novembri o 16 minút skôr, teda o 11 hodín 44 minút. Len štyrikrát do roka je Slnko skutočne v poludníku o dvanástej hodine, a to 16. apríla, 14. júna, 2. septembra a 26. decembra. Iba v tieto dni slnečné hodiny ukazujú správny čas, v ostatných sa môžu odchyľovať až o štvrť hodiny.

Ak by sme merali dĺžku dňa podľa Slnka, zistili by sme, že idylka plného dňa (t. j. deň a noc spolu) nie je vždy 24 hodín, ale počas roka kolíše až o pol minúty. Krátke dni sú v septembri a októbri (a tiež v marci a apríli), dlhé dni sú v decembri a januári (a tiež v júni). Najkratšie dni sú okolo 18. septembra a trvajú 23 hodín 59 minút 39 sekúnd. Najdlhšie dni sú okolo 24. decembra a trvajú 24 hodín 00 minút 30 sekúnd. V deň zimného slnovratu 21. decembra zotrváva Slnko najkratšie nad obzorom, len 8 hodín. Neskoro vychádza a skoro zapadá. Ale nie je to jeho ani najneskorší východ ani najskorší západ. Slnko je v decembri trochu popredu pred svojou strednou polohou a tento predstih teraz zmenšuje. V dôsledku toho najneskorší východ Slnka nastane až 1. januára budúceho roku, zatiaľ čo najskorší západ je už 12. decembra. Od 13. decembra sa západ Slnka oneskoruje a noci — aspoň z večera — ubúda. Toto si všimli už naši predkovia a odtiaľ zvrat: „Lucia (13. decembra) z noci upíja".

Zdroj: Časopis Elektrón

Zobrazené 452 krát Naposledy zmenené štvrtok, 21 september 2023 13:56
R.F.K.

Šéfredaktor magazínu

 

Vyhľadávanie

 

ONLINE

Práve tu je 274 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Finančná podpora

Ak chcete podporiť finančným darom rozvoj RETROMANIA.SK

PAYPAL: 1 €

alebo, ľubovoľná suma:

Alebo - PAY BY SQUARE: 1 €

PayBySquare
PAY by square
 

Zvukové návraty

 

Vojnové roky

  • O milionáři, který ukradl slunce
    O milionáři, který ukradl slunce Animovaný krátkometrážnych film z roku 1948 v dĺžke 10 min. Réžia: Zdeněk Miler. Príbeh bez slov, podľa námetu Jiřího Wolkera,…
 

Kolektivizácia

  • Ako sa nakupovalo za socializmu
    Ako sa nakupovalo za socializmu Tak, ako dnes sa určitá vrstva ľudí potrebuje odlíšiť od vrstvy ostatnej prevážaním sa v luxusných autách, chodiacich v značkovom…
 

Stagnácia

  • Motorizmus za socializmu
    Motorizmus za socializmu Dnes mať auto, je v podstate takmer nevyhnutnosťou vlastnej mobility. Výber typov vozidiel a značiek je v súčasnosti tak rozsiahly,…
 

Normalizácia

  • Chrípka
    Chrípka Každý rok sa vyskytujú skoro pravidelné obdobia, kedy sa problém chrípky stáva znova aktuálnym. Napríklad teraz! Dozvedáme sa, že tu…
 

Socialismus

 

Privatizácia

  • Michal Kováč
    Michal Kováč Ing. Michal Kováč, CSc., prvý prezident Slovenskej republiky. Do tejto ústavnej funkcie bol zvolený dňa 15. februára 1993 Prezidentský mandát…
 

Globalizácia

  • Pavel Ján Buvala na cestách po Slovensku
    Pavel Ján Buvala na cestách po Slovensku Obávaný šéfredaktor internetového portálu sduchodci.cz, veľký československý patriot a mediálny kritik Pavel Ján Buvala sa práve v týchto dňoch pohybuje…
 

Video návraty

 

Pripravované články

Olympijský Míša pochádza z Brna

Olympijský Míša pochádza z Brna

Viete kde sa vyrobil maskot moskovských olympijských hier? Nie? Že v sovietskom zväze? Tak to budete poriadne prekvapený, až sa to z tohoto článku dozviete.

Bude publikované:
piatok, 16 máj 2025 08:00


Staviame plastikové modely

Staviame plastikové modely

Neviete ako? Poradíme. Dobový článok z roku 1978.

Bude publikované:
nedeľa, 25 máj 2025 08:00


Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2025. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk
Tieto webstránky využívajú súbory Cookies. Ak pokračujete bez zmenenia nastavení súborov cookies, súhlasíte s ich použitím. Prečítajte si informácie o tom, ako používame cookies a ako ich môžete odmietnuť nastavením svojho prehliadača.