Lanovky vo svojej dnešnej podobe nie sú veľmi starým dopravným prostriedkom, aj keď myšlienka dopravy materiálu a ľudí po lane je stará a už v minulosti možno zistiť rôzne snahy o jej uskutočnenie. Historicky staršie sú pozemné lanovky, predchodcovia ktorých sa vyskytovali už v stredovekých baniach. Visuté lanovky sa mohli začať úspešne vyvíjať až vtedy, keď boli vynájdené oceľové laná...

AK DNES HOVORÍME o lanovkách, máme na mysli predovšetkým horské dopravné zariadenia. Lanovky a lyžiarske vleky sa v posledných desaťročiach stali neodmysliteľnou súčasťou horských stredisk cestovného ruchu. Sprístupňujú vysokohorské polohy, slúžia na zásobovanie, uľahčujú záchranné akcie, no predovšetkým pohodlne dopravujú turistov a lyžiarov do vyšších polôh. Ide predovšetkým o lyžiarov – veď v poslednom období nastala doslova explózia lyžovania. Počet lyžiarov sa odhaduje vo svete na 100 až 120 miliónov osôb a tento počet stále rastie. A preto si bez lanoviek a lyžiarskych vlekov nemožno predstaviť ani rozvoj cestovného ruchu.

PREČO LANO?

Riešenie dopravy v horách klasickým koľajnicovým systémom je obmedzené určitým maximálnym stúpaním trasy. Adhézne vozidlo (adhézia je trenie medzi hnacími i brzdovými kolesami dopravných prostriedkov a medzi koľajnicou či vozovkou) môže totiž prekonať iba také stúpanie, pri ktorom trenie medzi kolesami a koľajnicami stačí na prekonanie zložky hmotnosti a jazdného odporu vozidla. Z hľadiska bezpečnosti platí zásada možnosti zabrzdenia vozidla na svahu. Hranica maximálneho sklonu pre adhéznej dráhy je dodržanie tejto nízkej hranice stúpania. Preto sú na prekonávanie väčších sklonov terénu vhodné ozubnicové a lanové dráhy. Ozubnicové dráhy "zubačky" sú charakterizované prenosom ťažnej sily ozubenými kolesami zaberajúcimi do ozubeného hrebeňa, ktorý býva uložený medzi koľajnicami. Ozubnicové dráhy mali pre rozvoj osobnej horskej dopravy najmä v jej začiatkoch veľký význam. Pretože sú však investične veľmi nákladné a náročné na údržbu.