Legendárna zbojnícka slovenská klasika

To hádam so mnou budete súhlasiť. Nápad, ako vytvoriť film so zbojníckou tématikou, ktorý by priniesol do kín úsmev sa musel zrodiť len v hlave slovenského génia. Filmová tvorba 70. rokov má ozaj niečo do seba. Vynikajúca hudba, výborné repliky, perfektný strih a obraz, výborný dej - no len ťažko je čosi možné vytknúť tomuto filmu z tej doby. Všetci vieme, že Pacho nie je historická postava, ale ide o model vysnívaného zbojníka, ktorý okrem toho, že bohatým berie a chudobným dáva, neznáša krivdy a feudálny útlak. Častejšie ako svaly používa rozum. Vie si poradiť v každej situácii za pomoci sebe tak vlastnej šikovnosti a prešibanosti. So svojou družinou, pritom zažíva nevšedné dobrodružstvá. Rešpekt a obdiv nevzbudzuje len u mužov. Napriek tomu, že nepatrí záletníkom, ženy, nevynímajúc cisárovnú Máriu Teréziu, sa bijú o jeho priazeň... No nepripomína vám to niečo? Ak sa pozriem na dnešnú slovenskú politickú scénu tak určite. Ale dnes nie je mojím cieľom politikárčiť. Dnes vás chcem uviesť do pocitov, ktoré mali na filmovom festivale pracujúcich diváci, ktorí tento film po prvý krát uvideli. A odchádzali z amfiteátrov vo výbornej nálade. Veď ešte aj dnes sa mi občas podarí započuť medzi ľuďmi hlášky z tohto filmu: