V bývalom Československu v érach obrannej infraštruktúry socialistického tábora (do tzv. socialistického tábora patrili vtedy všetky štáty dnes nazývanej, ako štáty východnej Európy - vtedajšie politické satelity Sovietskeho zväzu) bolo po celom jeho území vybudovaných pomerne veľké množstvo podzemných krytov (ľudovo nazývaných - bunkrov). Boli budované predovšetkým pre potreby armády a civilnej obrany a civilnej ochrany štátu. Kryty civilnej obrany slúžili, ako štábne riadiace podzemné pracoviská a kryty civilnej ochrany boli predurčené pre ochranu obyvateľstva pred zbraňami hromadného ničenia. Najväčší počet krytov civilnej ochrany bol vtedajšej Českej socialistickej republike - v mestách s vojenskými posádkami pozdĺž hraníc s Rakúskom a Nemeckou spolkovou republikou. Na Slovensku bolo krytov CO ako šafranu. Vojenskými krytmi disponovala každá vojenská posádka. Kryty boli systematicky budované na obranných vojenských teritóriách len za účelom velenia (pre potreby veliacich štábov, nie pre potreby úkrytu civilného obyvateľstva, alebo ako sklady vojenského materiálu, munície, zbraní, ako to radi tvrdia súčasní hľadači pokladov) pri hrozbách napadnutia zbraňami hromadného ničenia. Na území vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky sa v roku 1964 začal budovať výnimočný vojenský strategický objekt (podzemné zodolnené pracovisko) , ktorý bol v časoch socializmu jedným z najutajovanejším stavieb tohoto druhu v Československu. Aké tajomstvo toto pracovisko skrývalo? A aké tajomstvo toto zariadenie skrýva dnes?