Juraj Poličko sa vrútil do kancelárie výkupného podniku oko blesk. Kde je riaditeľ! — skríkol na sekretárku, že až okná zarinčali.
— Chovajte sa, prosím, slušne, — napomenula ho dievčina. — Vedľa sa pracuje!
Tak ešte komandovať ma budete, čo?! — zreval už Palička a na čele mu vyskočilo žilo ako prst. — Radím vám ešte po dobrom, zavolajte riaditeľa! Lebo ak si pre neho pôjdem sám, zle sa to skonči, — gúľal očami oko tiger, — Hneď na začiatku vám hovorím, že sa odtiaľto nehnem, dokiaľ nedostanem to ľanové semeno.
Či ja môžem niekomu dávať ľanové semeno? — divila sa sekretárka. Keď však videla, že Palička so nehodlá uspokojiť s jej vysvetlením rýchlo dodala: — A nekričte na mňa, prosím. — Bojovala, oko so dalo. — Vrútite sa sem oko veľká voda a hneď ľanové semeno. Ani vás nepoznám.
Tok je to teda, vy ma nepoznáte, čo?! Vy neviete, že som Juraj Polička, predseda jé-erdé z Lehôtky?! A vy si myslíte, že som dobrý iba no to, aby ste si zo mňa robili šaška, však?! Ale ja vám dnes ukážem. — Zalovil rukami vo vreckách a hodil no stôl pred sekretárku ufúľaný list.
Čo je to? — skríkol.
List, šeplo tíško dievča, ktoré prešlo narýchlo do obrany.
A od koho? — dobiedzal Polička ďalej.
Od nás. — Veru od vás. A čo je v tom liste? Čítajte! — rozkazoval. — Ale všetko, i dátum o tú prípoviedku. No tak, bude to? — poháňal, lebo sa mu zdalo, že to akosi dlho trvá.
— No, list sme odoslali 15. februára... Vážený súdruh! Oznamujeme Vám, že ľanové semeno, objednané Vaším družstvom, bude dodané v prvej polovici marca. Využite priaznivého počasia a pripravte pole no siatie... A to je podpis nášho riaditeľa.
— To viem tiež. - zavrčal Poličko.
— A čo tuto, ďalej?
— No, to je toká agitácia: „Kto má republiku rád, učí sa ľan pestovať." to naše propagačné oddelenie.
— Vaše propagačné oddelenie ma čerta starého zaujíma, — prerušil ju surovo Juraj Palička. — Tak aby ste vedeli, využili sme priaznivého počasia i bez vašej agitácie o pripravili pole k sejbe ľanu, pretože sme verili, že nám to semeno doveziete.