17. marca maďarské ministerstvo zahraničných vecí

Oznámilo Nemcom, že Maďarsko chce rokovať so Slovákmi ohľadom hraníc Slovenska so Zakarpatskou Rusou, keďže pôvodné hranice so Slovenskom boli podľa nich iba vnútornou hranicou ČSR a preto po obsadení Zakarpatskej Rusi Maďarmi, túto hranicu je potrebné upraviť. Preto navrhovali posunúť hranicu 10 km západne, až za Sobrance, a potom takmer priamo severne k poľskej hranici.

Maďarské nároky sa zakladali na fakte, že Rusnáci, nie Slováci, tvorili väčšinu obyvateľstva na severovýchodnom Slovensku. Názor, že Rusnáci by preferovali maďarskú vládu pred Slovenskou sa mi však vidí pritiahnutý za vlasy. To potvrdil aj odpor, ktorému Maďari čelili od krátko trvajúcej vlády Zakarpatskej Siče. Maďari však mali mysli niečo iné. Ochrániť Užhorod a kľúčovú železnicu vedúcu do Poľska ponad rieku Uh, ktorá bola v dohľade slovenskej hranice a získať čo najviac územia novovzniknutého štátu, ktoré by im poskytlo čo najdlhšiu hranicu s Poľskom, ich spojencom v čase Mníchova, keď ich požiadavky voči československej vláde v podstate vytvorili pre ČSR situáciu takmer úplného obkľúčenia s výnimkou krátkej hranice s Rumunskom. Boli teda rozhodnutí posunúť hranicu čo najďalej za západný breh Uhu. K tomu sa ešte pridal fakt, že časti jednotiek Siče, práve vytlačené z územia Zakarpatskej Rusi, sa začali formovať za slovenskou hranicou v Uliči, a Maďari mali v úmysle ich zahorúca rozprášiť.