Nebude dlho trvať a u nás sa skončí parná prevádzka na železnici a tým prejde do spomienok aj pojem parnej lokomotívy. Okamih jej odchodu určuje stupeň rozvoja dieselovej a elektrickej trakcie, ako aj iné, pre každú krajinu špecifické činitele. Nemožno však zabúdať, akým podielom prispela parná lokomotíva v uplynulých rokoch k svetovému vývoju. Zblížila národy a umožnila prudký rozvoj priemyslu a obchodu. Urobila zo železničnej dopravy neodmysliteľnú súčasť moderného sveta. U nás sa všeobecne uznáva, že treba zachovať reprezentatívny prierez československým parkom parných lokomotív v Národnom technickom múzeu v Prahe. V poslednom čase sa tá otázka stala aktuálnou v súvislosti s rýchlym tempom rušenia parnej trakcie u nás. Výber lokomotívnych radov uvádza príslušný výnos ministerstva dopravy ČSSR. Je prirodzené, že nemožno zachovať predstaviteľov neobmedzeného počtu lokomotívnych radov. Aj tak bolo počuť svojho času námietky, že počet vybraných parných lokomotív je príliš veľký. Treba si však uvedomiť, že československé parné lokomotívy majú vysokú hodnotu konštrukčného a výtvarného poňatia a že je teda správne zachoval úmerne tomu viac ukážok. Mnohé železničné správy, kde sa parná trakcia už dávno skončila a stala sa históriou, si až dnes uvedomujú, ako prudko rastie vo svete morálna i faktická cena týchto exponátov a zachraňujú, čo sa ešte zachrániť dá... Nemusíme preto ľutovať, ak budeme čo do počtu exponátov na jednom z popredných miest vo svete. K výberu parných lokomotív pribudla pred dvoma rokmi aj lokomotíva CSD radu 49.0, a to svojim 14. strojom (498.014) z lokomotívneho depa CSD Plzeň. Bolo veľa diskusií o tom, či ukážku tohto lokomotívneho radu zachovať alebo nie. Hlavnými dôvodmi, ktoré napokon zavážili, boli okolnosti, že táto lokomotíva symbolizuje pohotovú a nadšenú prácu plzenskej škodovky v oslobodenej republike (lokomotívu vyrobili v r. 1946) a že niesla hlavnú (archu diaľkovej rýchlikovej dopravy u nás až do roku 1954, keď ju začala nahrádzať lokomotíva CSD radu 498.1. Okrem toho zavážilo aj jej výtvarné poňatie. Doterajšie úsilie pracovníčok Národného technického múzea v Prahe i všetkých priaznivcov železničnej histórie sa sústreďovalo predovšetkým na najzákladnejšiu úlohu: na zabezpečenie vybratých vozidiel po skončení ich služby v CSD a na ich deponovanie vo vyhovujúcich podmienkach. NTM na tento chcieť vybudovalo montovanú halu v Čelákoviciach pri Prahe, ktorá je už dnes prakticky preplnená.
Treba si však uvedomiť že ak raz majú byť všetky vozidlá vystavené v definitívnom objekte československého železničného múzea (verme, že sa ho dočkáme) musia ich dôkladne očistiť, prehliadnuť, doplniť chýbajúce diely a súčiastky, opraviť náter a vhodne zakonzervovať Takéto úpravy možno robiť v Železničných opravovniach a strojárňach v Českých Veleniciach, ktoré v tomto roku končia s opravami parných lokomotív. Z parných lokomotív, ktoré sú uchované v NTM, sú zatiaľ v prevádzkovom stave 387.043. 422.025, 354.1217 a 498.106. Prv ako sa takáto lokomotíva dostane do múzea, musia ju nielen opraviť, ale najmä demontovať opraviť a urobiť tlakovú skúšku kotla. Potom treba zabezpečiť miesto na jej uloženie, najlepšie priamo v mieste, kde sú železničné opravovne, ktoré sú schopné zabezpečiť odborné uvedenie lokomotívy do prevádzky a odborne ju ošetriť a uložiť. Prvé skúsenosti s uvedením dlhodobo odstavených lokomotív do prevádzkyschopného stavu ukázali, že nie sú potrebné vysoké finančné náklady, že však je podstatné starostlivé uloženie a zakonzervovanie lokomotívy. Z toho vyplýva. že počet parných lokomotív, ktoré by bolo možné udržať aspoň na určitý čas v prevádzkyschopnom stave, bude oproti celkovému počtu exponátov malý. Nejde však iba o samotné vozidlá, ale aj o ich dokumentáciu. Hoci je to historicky závažný materiál, cena ktorého bude stále rásť nedali zatiaľ príslušné miesta pokyny na jeho zachovanie a archivovanie. Hlavným garantom toho, že všetky staré lokomotívy zostanú v tej či onej forme zachované pre budúce generácie. je zatiaľ dopravné oddelenie Národného technického múzea v Prahe. Vyžaduje to však úzku spoluprácu s Federálnym ministerstvom dopravy ČSSR. Dosiaľ ešte stále veľa závisí predovšetkým na osobnom zapálení pre vec, na pracovníkoch ČSD z ktorých mnohí obetujú veľa svojho voľného času pre zachovanie exponátov z našej železničnej histórie. V Československu vznikla nová lokomotívna škola, z ktorej vychádzali pozoruhodné parné lokomotívy svetovej úrovne. Československé lokomotívy mali moderné konštrukčné prvky a vzbudzovali vo svete pozornosť. Nové lokomotívy, vyrobené po roku 1945. Snahy o uchovanie prierezu československou železničnou históriou nie sú teda nejakou sentimentalitou, ale snahou o zachovanie významného úseku našej technickej histórie. Stoji za to, aby sme sa jej venovali veľkorysejšie. Nejde pritom predovšetkým o finančné prostriedky (hoci ani tie nie sú zanedbateľné), ale o systematickú, dobre organizovanú a právne podloženú starostlivosť vo všetkých oblastiach, ktorých sa týka. Byt veľkorysý tu vôbec neznamená plytvať prostriedkami. Správny postup ich naopak môže veľa ušetriť čas však nečaká. Nemálo našich ľudí sa trvale zaujíma o život našich železníc. U pracovníkov ČSD je to prirodzené. Potešiteľné však je, že k širokému okruhu záujemcov patrí aj veľký počet ľudí iných profesií, najmä mladých. Vďaka prispeniu práve týchto nadšencov vznikla v marci v Bratislave odborná skupina pre dejiny železničnej dopravy pri Slovenskom ústrednom výbore Spoločnosti dopravy a ČSVTS v Bratislave. Cieľom tejto sekcie je okrem iného štúdium a dokumentácia histórie železničnej dopravy a techniky na našom území a na území susedných štátov. Ďalším cieľom je riešenie problémov s uchovaním a renovovaním historicky cenných technických pamiatok, napríklad trakčných vozidiel, vozňov, budov a iných technických zariadení. Ďalší záujemci o túto prácu — aj mladi od 15 rokov — sú vítaní. Môžu sa prihlásiť u predsedu výboru odbornej skupiny u Ing. Petera Závodného.
Zdroj: Časopis Elektrón
