Stará budova na námestí 4. apríla v Bratislave má tabuľku s nápisom Výskumný ústav výživy ľudu. Väčšina mladých, starých ľudí, ktorí prechádzajú okolo však ani nevie, že práve tu sa denne schádza kolektív vedeckých pracovníkov, ktorým leží na srdci,aby sme čo najzdravšie jedlo, aby náš denný režim bol čo najracionálnejší. Netreba pripomínať, že problémy s výživou pracujúcich a mládeže nie sú v dnešnej dobe na ústupe, ale práve s rýchlym napredovaním vedy a techniky, so zrýchľovaním životného tempa naliehavo vystupujú do popredia. Problém nie je v tom, čo jesť, ale ako a kedy. Doc. MUDr. Andrej Bučko. DrSc riaditeľ Výskumného ústavu výživy ľudu (VUVĽ) zdôrazňuje slová veľkého ruského fyziológa Pavlova, ktorý formuloval úlohu fyziológie takto.Naučiť ľudí správne jest, pracovať a odpočívať. A dodáva. Je to len niekoľko desaťročí, čo veda o výžive nastúpila svoju cestu a nahradila empirickú skúsenosť presným vedeckým bádaním. Objavy vitamínov, účinku minerálnych látok a poznanie osudov živných látok v metabolizme človeka nové možnosti vedeckého bádania v otázkach ľudskej výživy. Dnes sme už tak ďaleko, že žiadame od vedy o výžive, aby nám odpovedala na otázku aký je optimálny režim výživy a aké sú cesty k nemu. Stálou Achillovou pätou jedálneho lístku priemerného Slováka či Slovenky je pravidelné prekračovanie nevyhnutnej kalorickej potreby na deň, ktorá je v súčasnosti vyše 3000 kalórií. Nadbytočné kalórie majú svoj pôvod v zvýšenom prívode cukrov a tukov, zatiaľ čo bielkoviny sú diskriminované. Pre ilustráciu, čísla.Denná spotreba je krytá u kalórií na 118 % z toho: u bielkovín na 98 %, u tukov na 113 % a sacharidov až na 128 %. Vidieť, že bilancia pre ľudský organizmus nie je práve priaznivá. VUVL má v súčasnosti oddelenie epidemiológie výživy, oddelenie klinické, fyziológie výživy a oddelenie biochémie, kde sme sa zastavili, aby sme sa podrobnejšie dozvedeli o novej biologickej úlohe vitamínu C — o probléme, na ktorom už vyše desať rokov pracuje RNDr. Emil Ginter, CSc. Približne od konca druhej svetovej vojny sa v odbornej literatúre objavujú správy o účinku vitamínu C na znižovanie hladiny cholesterolu v krvi a tým aj na liečbu cievnych chorôb. Odkiaľ sa vlastne dostáva cholesterol do krvi ? Cholesterol v krvi a tkanivách je jednak z potravy, jednak vzniká hlavne v pečeni pri spaľovani tukov a cukrov. Organizmus sa zbavuje prebytočného cholesterolu tak, že ho premieňa v pečeni na žlčové kyseliny. Pri C-hypovitaminóze (nedostatku vitamínu C) je narušená premena cholesterolu na žlčové kyseliny a tak sa hromadí v krvi. Rýchlosť premeny cholesterolu na tlačové kyseliny je priamo závislá od koncentrácie vitamínu C v pečeni. Zvyšovaním vitamínu C v pečeni sa zvyšuje rýchlosť tvorby žlčových kyselín.
Vitamín C a artioskleróza.
Pracovnici VUVĽ vyvolali u pokusných zvierat podobný stav ako je u ľudí, ktorí trpia na skrytý nedostatok vitamínu C. Na pokus mohli použiť len zvieratá, ktoré si nevytvárajú tak ako človek vitamín C, ale sú závislé na jeho prívode v potrave. Také predpoklady majú morčatá. Určitý čas im podávali „diétu" bez vitamínu C. Morčatá vyčerpali značnú čast kyseliny askorbovej (vitamín C) uloženej v tkanivách. Potom im postupne pridávali vitamín C vo veľmi malých množstvách, ale jeho prítomnosť sa navonok už neprejavila. Zistili, že morčatá s takýmto tzv. skrytým nedostatkom vitamínu C mali zvýšené množstvo cholesterolu v krvi. A teraz prejdime zo sveta zvierat do sveta ľudí. V civilizovaných krajinách postihuje skrytá hypovitaminóza C najmä v zimných a jarných mesiacoch veľmi vysoké percento ľudí (niekedy až 90 %). Nadbytočný cholesterol sa ukladá do tkanív a ciev. Štatistické výsledky dokazujú, že zvýšená hladina cholesterolu v krvi zvyšuje sklon k infarktom a k artérioskleróze. Priamo úmerne s množstvom tukov a cukrov v potrave, ktorých separovaním vzniká cholesterol, vzrastá aj pravdepodobnosť cievneho alebo srdcového ochorenia. No vo VÚVĽ riešia aj problémy výživy vidieckeho obyvateľstva, klinickej výživy (objavovanie porúch výživy a metabolizmu pri rôznych ochoreniach tráviacej sú-stavy a hľadanie najvhodnejších spôsobov ich odstránenia pomocou výživy), problémy biologickej hodnoty bielkovín, ktorá spočíva v objavení vhodnej metodiky ich stanovenia a určenia jej hodnoty prípravkov bielkovinového pôvodu.
V laboratóriách VÚVĽ čaká veľa pokusných zvieratiek. Ved bez nich sa nezaobíde ani jeden výskum. Čakajú až sa naplní ich osud, ktorý slúži vede a tým aj nám, aby sme všetci mohli poznať a využitkovať výhody racionálnej výživy.
Zdroj: časopis Elektrón
