Únik tajných dokumentov zo SIS spôsobilo na Slovensku prebudenie do mrazivej politickej noci.

Na verejnosť sa prevalilo politické Status Quo. Z "drobných ľudí" žijúcich na Slovensku ani v tých najdivokejších krčmových debatách (po niekoľkých rundách keď inteligencia slováka je priamo úmerná vypitému alkoholu) nikoho nenapadlo (a to sme už prežili obdobie mečiarizmu), kam to vlastne smerujeme. Od neustáleho uťahovania opaskov a vidine svetlejších zajtrajškov za čistých nevoľníckych 450 EUR sa (podobne, ako u Charlie Chaplina  - z filmu moderná doba) zo Slovenska stala montážna linka Európy. Slovenská politická scéna sa začala podobať na divadelné foajé z čias Rakúska Uhorska, kde v noblesných šľachtických róbach sa s úsmevom zvádzal boj o majetok, boj o moc a boj o čo najväčší osobný vplyv a rody sa geneticky krížili podobne, ako sa dnes politické strany spájajú do koalícií pre spoločný cieľ. Mamon. Kto má viac šľachtických titulov, hradov, zámkov, kto má viac poddaných, kto koho kúpil a za koľko a kto má ešte modrejšiu krv než je tá modrá, sa bohužiaľ  preniesla i do politických kuloárov slovenskej politickej scény s neustále stúpajúcou tendenciou. Včera mečiarizmus, dnes Gorila a zajtra? A čo pozajtra. Mráz mi chodí po chrbte pri myšlienke čo sa môže stať zo Slovenskom zajtra. A my sedíme doma, pozeráme na sultána, telešopingy a iné nezmysly a jediné čo nás, ako tak ešte zaujíma je, či máme to čo v chladničke a či mám vôbec ešte nejaké peniaze na pivo a cigarety a či budem mať zajtra robotu. Čím viac nám politici uťahujú opasky, tým viac chudoby na Slovensko prichádza. Ide o politický systém spojených nádob. Čím silnejšie sa remeň utiahne, tým viac zostane tomu, kto má v rukách opraty. Jasným dôkazom toho je práve kauza Gorila. Za socializmu boli v Slovenskej národnej rade ľudia za odmenu či neschopnosť a kyvkali hlavami podobným spôsobom, ako plyšoví psíkovia v osemdesiatych rokoch pod zadným sklom našich škodoviek. A aká je tá dnešná slovenská politika? Ide o drastickú zmenu v podobe "ruských oligarchov" s prívlastkom liberál, pravičiar, kresťan či ľavičiar, ktorí si vytvorili z politiky nie službu verejnosti, ale vlastné "politické eseročky" s cieľom zarobiť čo najviac peňazí nech to stojí čo to stojí. A prečo práve ruskí oligarchovia? Nuž preto, že sme Slovania a keďže Slováci vo svojej histórii nemali pravého slovenského kráľa (teda okrem Jánošíka - kráľa zbojníkov) ťažko nás možno prirovnávať k Rockefellerovi. Bolo by to podobné, ako Mongola prirovnať k Európanovi. Opýtate sa,  kde udělali soudruzi z NDR chybu? Je problém postaviť si napríklad súkromný hrad na pozemku železníc? Áno je to možné. O kauze Gorila sa veľmi veľa napísalo a rôzni ľudia sa pretŕčali so svojou pravdou a snažili sa na jednej strane z toho urobiť megašou a na druhej strane cielene a vytrvalo mútili vodu. Všetko s jediným cieľom. Vytiahnuť z určitých ľudí (a systému) čo možno najviac peňazí. Od tých s maslom na hlave až po printové média z distribúcie tlačovín a elektronické média z návštevnosti web stránok a masovej reklamnej kampane. A prečo to všetko vlastne?  Pretože peniaze hýbu svetom, a priznajme si. Väčšina Slovákov by si pre deravý groš nechala aj koleno vŕtať. Reči sa hovoria a chlieb sa je. Alebo inak. Šaty robia človeka. Stačí si obliecť duchovné rúcho a prejsť sa hore dedinou. Budete prekvapený koľko ľudí vás pozdraví a i prsteň na ruke vám možno pobozká bez toho, aby len tušili, aká to identita sa pod tou škrupinou skrýva. Paradox? Nie! To je kauza Gorila! Navonok čistí a mravní ľudia v drahých vládnych oblekoch - z vnútra špina najhrubšieho zrna.