RetroMánia

PRED POLSTOROČÍM, na sklonku roku 1930, začal K. G. Jansky (1905-1950), merať hladinu rádiových porúch pri diaľkovom prijme na krátkych vinách okolo 15 m. Keď urobil viac záznamov, všimol si zvláštne poruchy, ktoré nepatrili blízkym ani ďalekým búrkam. Objavovali sa pravidelne každý deň, ale vždy o štyri minúty skôr. Jansky si tento jav nevedel vysvetliť. Až A. M. Skellet, ktorý okrem rádiotechniky vyštudoval aj astronómiu. upozornil Janského, že za periódu, v akej sa objavoval podivný signál, sa Zem otočí do rovnakej polohy proti hviezdam — 23 h 56 min je tzv. siderický (hviezdny) deň. Jansky používal anténu, ktorá umožňovala určiť smer, z ktorého prichádzal signál. Ukázalo sa, že záhadné rádiové vysielanie prichádza zo súhvezdia Strelca, z miesta. kde je najbohatšia Mliečna cesta a kde ako dnes vieme - je stred nášho veľkého ostrova hviezd — Galaxie. Jansky uverejnil v odborných časopisoch vedno šesť článkov o svojom objave, no kupo-divu jeho objavu nikto nevenoval pozornosť. Po viac ako desiatich rokoch G. Reber, nadšený rádioamatér a astronóm zhotovil otáčavú parabolickú anténu priemeru 10 metrov, ktorú postavil v záhrade pri svojom dome. V spojení s citlivým ultrakrátkovlným prijímačom (160 MHz) skúšal znovu zachytiť vesmírne vysielanie. Zistil, že kozmické rádiové viny prichádzajú z celého pásma Mliečnej cesty, z rôznych miest s rôznou intenzitou.

PRÍVLASTKOM PRVÝ jarný kvet sa môže pýšiť viacero druhov. Je to dané skutočnosťou, že každý z nich rastie na inom území, kde skutočne kvitne medzi prvými. Tak ako je symbolom jari v nižších polohách snežienka, je takou-to symbolickou rastlinou v niektorých oblastiach bleduľa jarná. Bleduľa (Leucojum vernum) sa na prvý pohľad i snežienke podobá, keď si ju však všimneme bližšie, vidíme významné rozdiely. Okvetné lístky bledule sú všetky rovnako veľké, tvoria zvonček a na koncoch majú žltú škvrnu. Na rozdiel od snežienky, ktorá má obyčajne len dva listy, bleduľa ich má viac. Kvitne od marca do apríla podľa miesta výskytu.

MESIAC MAREC je obdobím, keď ešte víchrice doznievajúcej zimy kmášu konármi a mokré snehové chumáče dopadajú v lese so šuchotom na lístie. Dopoludňajšie slnko ešte kde-tu roztápa na lesných cestách tenkú škrupinku ľadu, pod ktorou už prúdia pramienky jarných vôd z topiaceho sa snehu. Je to čas, keď si divá sviňa buduje chatrné lôžko, na ktorom má priviesť na svet štyri až dvanásť pásikavých mláďat. Ich zafarbenie bude splývať s farbami lesa a tiene mladiny dopadajúce na ležovisko skrývajú mladých diviakov, ako ten najdokonalejší úkryt. V tých istých mladinách trčia nad mokrým lístím a poslednými ostrovčekmi ťažkého snehu veľké hnijúce pne, v ktorých tiež pulzuje život. Prežilo v nich zimu pod snehom ako v termostate vera lariev hmyzu. Hnilobné baktérie, ktoré rozkladali peň, vyvíjali dostatok tepla na to, aby nevymrzli. V mäkkom tlejúcom dreve si s obľubou stavajú hniezda aj lesné, veľkooké myši, ryšavky. Teraz v marci opúšťajú teplé hniezda z machu a jemných vláken tráv, aby sa rozbehli po lese.

ČESKOSLOVENSKÁ METROLÓGIA má veľmi dlhú tradíciu, ale jej úzka spätosť so socialistickou ekonomikou sa prejavuje len v posledných rokoch. Dnes, keď slovo kvalita patri medzi najfrekventovanejšie, má metrológia dôležitú funkciu pri zabezpečovaní vysokej akosti československej produkcie. Pritom nejde len o uplatnenie metrológie v priemyselnej výrobe, ale aj v doprave. spojoch, obchode, stavebníctve — jednoducho vo všetkých oblastiach nášho národného hospodárstva. Obrovský význam má metrológia pre pokrok a objektivitu vedy a výskumu. Metrológia je dnes uznávanou vednou technickou disciplínou.

ISKROVÁ DIEROVAČKA

Jedným z posledných výsledkov pracovníkov odboru elektrických metód obrábania vo Výskumnom ústave mechanizácie a automatizácie v Novom Meste nad Váhom je elektro-iskrová dierovačka EID 001 A. Ide o univerzálny obrábací stroj s parametrami dosahujúcimi rovnaké hodnoty ako majú podobné zahraničné stroje. Veľkosťou a možnosťou využitia sa radi do strednej kategórie. Výhodne nim možno obrábať kovy s rozmanitou tvrdosťou a pevnosťou, vrátane zušľachtených a kalných oceli. Je určený na vytváranie veľmi presných tvarových dutín, či priechodných otvorov do stredne veľkých nástrojov. Napríklad, kým na mechanicku výrobu tvárnice na sedlo ventilu treba dvanásť a pol hodiny, elektro-iskrovým dierovačom to trvá iba niečo vyše dvoch hodín. Strojárske podniky by však potrebovali aj také súčiastky, ako je napríklad teleso nádržky pre kvapalinový rozvod, ktoré klasickým mechanickým spôsobom vôbec nemožno vyrobiť. Elektro-iskrový dierovač to však umožňuje a výroba uvedeného telesa netrvá ani dve hodiny.

KAM SO STARÝM PAPIEROM ? So starým železom. So starým chlebom? Do koša? Na smetisko? Človek často pokrčí bezradne plecami nad kôpkami suchého chleba, balíkmi starých novín, či nad „vyslúžilými" pieckami... Naše staré mamy si nerobili starosti. Občas sa ulicou mihla postavička s vozíkom, ktorú si dnes vieme predstaviť už len z rozprávania starších ľudí, z knih. filmov... Svojim príslovečným „Handry, kóóžky, železo..." vyprázdňovala kúty domov a odvážala všetko, čo rudom doslúžilo. Patrila neodmysliteľne do inventára buržoáznej republiky a až po roku 1948 sa začala z nášho života vytrácať. Namiesto nej vznikla organizácia Zberné suroviny a v rámci nej sa na perifériách miest objavili plechové búdy bez vody a elektriny — zberne. Dnes sa už konči aj ich éra.

V tomto roku s veľkou naliehavosťou vystúpila do popredia požiadavka zlepšenia práce dopravy ako predpoklad plynulého chodu celého národného hospodárstva. Komplexnému zabezpečovaniu rozvoja a efektívnej prevádzke dopravného systému preto musí ministerstvo dopravy i národné výbory venovať podstatne väčšiu pozornosť ako doteraz. Postupné uskutočňovanie súboru opatrení prijatých Predsedníctvom ÚV KSČ a vládou ČSSR k činnosti železnice a k prehĺbeniu starostlivosti o železničiarov, najmä vo vytváraných profesiách, utvára najnutnejšie podmienky pre plnenie rastúcich úloh železničnej dopravy. Plán v budúcom roku na ne kladie značné nároky.
Zo správy Predsedníctva ÚV KSČ o hlavných úlohách rozvoja národného hospodárstva v roku 1980.

Keď príde Silvester, všetci ľudia začnú rozmýšľať, ako to bolo v minulosti a v starom roku. Keď bola minulosť, tak o tom nerozmýšľali, ale na Silvestra sa už neboja. Následkom celosvetového myslenia spomenul som si, ako to bolo, keď som bol decko. Rozpoviem vám o tom osem spomienok.

PRIATEĽOV si vyberáme niekedy bez toho, že by sme si uvedomili, prečo tak robíme. Nie - iným ľuďom veríme, iným - nie, nevieme to vždy rozumne zodpovedať. Pritom presné,vnímanie druhých je jednou z podmienok dorozumenia a porozumenia s nimi. Skúsme sa teda trochu zamyslieť nad tým, ako a na základe čoho si vytvárame názor druhých a čo ho ovplyvňuje. Predstavme si, že sme členmi nejakého kolektívu, do ktorého prichádza nový študent. Prvé, čo sme si mohli všetci všimnúť, bol jeho vzhľad? Črty tváre, veľkosť postavy, oblečenie, gestá, pri predstavovaní alebo jeho hlas. Keby sme si navzájom informovali naše prvé dojmy slovom kolegovi, zistili by sme, ako veľmi sa líšime v tom, čo kto stačil postrehnúť a hlavne v tom, si kto čo všimol. Prečo je to tak ? Jedno z vysvetlení je, že si všimneme obvykle to, na čo sme citliví a na čo sme zameraní. Táto zameranosť, ktorá je podmienená našou individuálnou skúsenosťou, môže byť momentálna alebo trvanlivejšia — dlhodobejšia. Prí momentálnej zameranosti sme sa s kamarátkou rozprávali, že sa nám na chlapcoch páčia dlhé nohy. Teraz nevdojak si všimla nohy tohto neznámeho chlapca. Príklad dlhodobej zameranosti:
Vierka má pocit, keďže na dievča vysoká, a tak hneď postrehla, že nový kolega (povedzme Andrej) je vyšší ako ona. Samozrejme, že to, čo si všimnete, nepodmieňuje len naša individuálna skúsenosť, ale aj objektívna skutočnosť a jej zákonitosti. Výšku Andreja, ak by bola mimoriadna, si všimne každý, nie len Vierka. To, čo si všímame ľudoch, je podmienené aj kultúrno spoločensky.

ĽUDSKÝ ORGANIZMUS je jedinečná fabrika. Ba viac, je to vlastne obrovský chemický komplex schopný vyrobiť prostredníctvom veľmi zložitých chemických a biologických procesov tie najzložitejšie látky nevyhnutné pre existenciu života. Sú určité látky, bez ktorých by sa ľudský organizmus neobišiel a ak áno, tak len za cenu ťažkej ujmy na zdraví. Ide o látky, s ktorými sa vlastne stretávame na každom kroku, na existenciu ktorých sme si už tak zvykli, že sa aj pre malé deti stali samozrejmým pojmom. Vitamíny. Veľa procesov v ľudskom tele sa sotva zaobíde bez nich. Napríklad vitamín A je veľmi dôležitý pre metabolizmus bielkovín, pre tvorbu očného purpuru, pre ochranu kože a sliznice; nedostatok vitamínu C vyvoláva chorobu zvanú skorbut, prípadne hypovitaminózu C, prejavujúcu sa najmä krvácaním z ďasien, sklonom k infekciám, slabosťou, ďalej tzv. jarnou únavou. Vitamín D, tzv. antirachitický vitamín, má zase veľký vplyv na tvorbu kostí a zubov Okrem vitamínov existuje aj tzv. provitamín. Sú to látky, ktoré sa až vo vnútri organizmu rozličnými procesmi menia na vitamíny. Z provitamínov je známy napríklad karotén provitamín A, ergosterol — provitamín D2 atď.