Životospráva za socializmu.
Za starších čias na našich dedinách bolo - pravidlom sýte raňajky. Ľudia fyzicky ťažko pracovali a tak sa jedávali husté polievky s nadrobeným cestom, slaninka s chlebom. Dnes sa nám to možno zdá, ako prežitá história, ale ak sa nad tým zamyslíme prídeme na to (možno) , že dnešné jedlo pobláznilo generácie a nie je tak zdravé, ako sa doposiaľ verilo. Počas mojej vojenskej služby sa takmer denne varila hnedá omáčka, takmer všade prítomná k jedlám z mäsom (omáčku sme nazývali UHO - univerzálna hnedá omáčka) . V modernej dobe sme túto omáčku nahradili Müsli a Tofu a pomaly zisťujeme, že UHO bola nie len zdravšia, ale aj hádam lepšie chutila. Dobre živený, zdravý a obranyschopný, to bolo heslo nie len v armáde, ale aj v civilnom živote. Československú republiku obsadili závodné jedálne v ktorých sa varilo takmer navlas rovnaké jedlá v presne stanoveným počtom kalórií podla príslušných tabuľkových noriem. Ťazko pracujúci robotníci mali iné stravné tabuľky, ako úradníci.
K fenoménom socializmu patrili polotovary. Keď si otvoríte kuchárku z 50. a 60. rokov 20. storočia, v receptoch nájde zväčša sušené či konzervované potraviny a to asi preto, aby sa pracujúce ženy pri sporáku príliš nenamáhali. Alebo to možno bolo preto, aby socialistické konzervárne splnili plán päťročnice? Nie nadarmo sa hovorí, že všetko so všetkým súvisí. Začiatkom 90. rokov zástancovia zdravej výživy prišli so sójou, ako so super potravinou. Bola lacná a dobre sa predávala. A "kde udělali soudruzi z NDR chybu" (kde udělali soudruzi z NDR chybu je filmová hláška - pre nezainteresovaných čitateľov)? Nakoniec sa zistilo, že môže znižovať plodnosť u ľudí. Zo sóje sa uvoľňuje genistein, látka podobná ženskému pohlavnému hormónu, ktorá znižuje kvalitu spermií. A kde všade nájdete sóju? Logicky by som si myslel že hádam len priamo vo vyrábaných sójových produktoch, akým je napríklad známa sladká sójová tyčinka. Ale čuduj sa svete, sóju nájdeme aj v tlačenke a cereáliách až po majonézu a margaríny. A preto si vždy pozorne prečítajte na obale výrobku, čo daný výrobok obsahaje. Ako to je s potravinami dnes, si myslím, že všetci vieme. Väčšina skôr narodených spomína na socializmus, ako obdobie, kde boli potraviny kvalitnejšie, ako dnes. Je to tak? Nie je to tak? Paradoxne sa v socialistických regáloch potravín z času na čas sa dali kúpiť potraviny, ktoré nám svet mohol ozaj závidieť. Napríklad lacný, hoci tuzexový kaviár zo Sovietskeho Zväzu (dnešné Rusko), či prémiový sekt Sovietskoje Igristoje, ktorý ste v obchode pred sviatkami zohnali doslova za pár korún. Často sa argumentuje tým, že sa za socializmu pridávalo do potravín menej chémie, na druhej strane to v podstate nemáme ako overiť, keďže na obaloch sa zloženie povinne neuvádzalo. Na druhej strane, priemerný párok a saláma preukázateľne obsahovali väčšie percento mäsa a pri jablkách ste mali takmer stopercentnú istotu, že budú z dnešného sloganu ozaj BIO. Miečne výrobky pre deti ako termix či miláčik mali jednoznačne vyššiu kvalitatívnu úroveň, ako ich súčasné napodobeniny. A prečo? Pretože trh. Vyrobiť čo najlacnejšie a predať so ziskom v závislosti od kúpischopnosť zákazníka a obchodnej politiky obchodných reťazcov.
Toxický obal a bio jablko.
Za socializmu bola hádam takmer všetko BIO. Teda až na používanie pesticídu, ale ak prižmúrim všetky oči tak to tak aj naozaj vyzeralo. Ale vajíčka sa predávali vo vyslovene toxických obaloch (mám na mysli tie platové obaly). Poviete si - vajíčka - ale to nemalo ako preniknúť do vajíčka. Odpoveď. Do vajíčka možno nie, ale na naše ruky určite áno. Položme si ruku na srdce. Kto z vás si umýva ruky nie len po použití toalety, ale napríklad aj po návrate z obchodu?
Životospráva za nesocializmu alebo, čo nám priniesol globálny potravinový trh s praktikami rýchleho zisku.
Cereálne pečivo.
Pečivo takto označené nebolo v skutočnosti nikdy zdravé. Podlieha to snáď len módnemu trendu? Zdravo jesť a cereálnosťou byť IN? Druhým chytákom, ktorý funguje, je hnedá farba. No tento typ pečiva získava hnedý odtieň vďaka karamelu.
Červené mäso
Dlhé roky sa výživoví experti zamýšľali nad nedostatočnou konzumáciou červeného mäsa obyvateľstvom. A potom sa zistilo, že konzumácia červeného mäsa môže u ľudí vyvolať rakovinu hrubého čreva a červené mäso je jeho najpravdepodobnejšou príčinou. A červené mäso sa tak dostalo na zoznam karcinogénov. Ale, vylúčiť tento druh potraviny z jedálneho lístka sa však neodporúča, pretože obsahuje látky, ktoré sa z iných zdrojov len ťažko získavajú. A teraz si povieme, mám jesť červené mäso? Nemám jesť červené mäso? Aj tu platí to čo platilo za čias starých mám - všetko s mierou.
Maslo verzus margaríny.
Dnešné nátierkové stužené tuky síce už neobsahujú rizikové transmastné kyseliny, ľahko sa rotierajú (hlavný reklamný slogan) ako to bolo v minulosti, ale emulgátory a konzervanty ešte stále obsahujú. A maslo je výlučne prírodný produkt. A otázka znie. Čo je v tomto zdravšie? Malo či margarín? Staré mamy vám určite povedia že maslo. Margarín sa v minulosti prídaval do krmiva dobytku a keď sa zistilo, že ho dobytok odmietal konzumovať, urobili z neho produkt určený pre ľudí. Všetko má svoje pre a proti. Maslo zas preukázateľne obsahuje vysoké množstvo nasýtených mastných kyselín, čo pre ľudí s nadváhou, srdcovo-cievnymi ochoreniami, alebo cukrovkou predstavuje si myslím značné riziko. Ale aj tu platí staré dobré pravidlo - všetko s mierou.
Light potraviny.
Hovorí sa že Light potravina je dobrá potravina. Ja som za socializmu nepočul o LIGHT potravinách. Vy áno? Je Light potravina skutočne dobrá potravina? Je tomu tak? Mňa to skôr navádza k tomu, že keď mám Light potravinu, môžem zjesť koľko len chcem a nepriberiem a neochoriem z nej. Preto že je Light. Aj toto tvrdenie je čistý výmysel. Nahrádzať tuky cukrami či umelými sladidlami a inými prídavnými látkami nie je košér. Nič jedením Light potravín nezískate. Akurát tak vlastnú značku svojej predstavy o zdravej životospráve pred svojími priateľmi. Takéto výrobky nie sú zdravšie, ale napríklad u jogurtov ani menej kalorické (čo sa od nich pod touto značkou so samozrejmosťou i očakáva).
Hnedý alebo biely cukor.
Za vojny sa jedával hnedý cukor, bola to pochutina chudobných, pretože ho bolo nedostatok. No dnes, čuduj sa svete je hnedý cukor trendový. Kamkoľvek prídem na návštevu a ponúknu ma hnedým cukrom, usmievam sa. Má prísť vojna? Pýtam sa. A zvyčajne dostanem odpoveď formou grymasy. Hnedý cukor je drahší a pritom nie je kvalitnejší než biely cukor. Výhoda hnedého cukru sa zvykne nadhodnocovať. Z nutričného hľadiska má pritom takmer rovnaké zloženie i význam. Hnedý cukor má v porovnaní s bielym síce o čosi viac minerálnych látok, no ide o skutočne zanedbateľné množstvo. Cenovo však zanedbateľný rozdiel nie je.
A čo je vlastne tá zdravá životospráva (za socializmu či za nesocializmu) ?
Z môjho pohľadu jedoduchá odpoveď. Či žijeme v socializme, alebo v nesocializme, nech na nás tlačí riadené štátne hospodárstvo, alebo trhové, jedzme pime čo nám chutí a koľko nám chutí. Telo vie čo potrebuje. Ak má niekto chuť na chlieb s ozajstným maslom a mliekom na raňajky, zje ho. Ak má niekto chuť na dobrú margarínovú nátierku s rožkom s pepsi, doprajme mu to. Ale v zásade platí jednoduché pravidlo. Koľko zješ, toľko zo seba daj von. Pre nič za nič súdruhovia za socializmu vymýšľali kalorické tabuľky v závodných jedálňach zvlásť pre ťažko pracujúcich a zvlášť pre dlhodobo sediacich v kanceláriách. A nepodliehajte trendom. Jesť BIO, žiť Light a svoj voľný čas tráviť, ako tomu hovoria bratia češi na kanape s tabletom v ruke, znamená nedožiť sa vysokého veku. A budete zravý. Verte.
