Predstavujeme osobnosti našej vedy.
Odkedy jestvuje ľudstvo, vyskytujú sa aj choroby, proti ktorým nebolo lieku. Patria medzi ne i vírusové ochorenia. Avšak v roku 1957 Angličan Issacs a Švajčiar Lindemann oznámili verejnosti svoj objav, ktorému dali názov interferón, čo je látka so širokým antivírusovým spektrom. Od roku 1964 sa aj na Virologickom ústave SAV v Bratislave pracovnici imunologického oddelenia venujú pod vedením člena korešpondenta SAV, docenta Ladislava Boreckého, DrSc., výskumu interferónu a s nim súvisiacej problematiky a v tejto oblasti už získali medzinárodné uznanie. Za tieto zásluhy docentovi Ladislavovi Boreckému vlani udelili titul laureáta Štátnej ceny Slovenskej socialistickej republiky. Do Virologického ústavu za docentom Boreckým nás póvodne priviedol zvýšený počet ochorení na vírusovú chrípku v zimnom období, no využili sme vzácnu príležitosť hovoriť s jed ným z našich významných (a stále zaneprázdnených) vedcov. Prirodzene, o problémoch jeho práce, problémoch boja proti vírusom, pretože, ako je známe, v boji proti baktériám už máme poruke osvedčené lieky. Proti mnohým vírusovým chorobám zatiaľ liek, presnejšie povedané, očkovaciu látku nemáme a asi ani v dohľadnom čase nebudeme mať. Mnohé vírusy totiž a medzi nimi i vírus chrípky — sa vyznačujú veľkou premenlivosťou. Preto každá nová epidémia chrípky, zapríčinená pozmeneným vírusom, je nová z imunologického hľadiska, a tak nemôžeme zatiaľ proti vírusu ani účinne očkovať, vytvárať imunitu. Pozmenený vírus pomerne bez ťažkostí vniká do organizmu a vyvoláva chorobu. U vírusových ochorení nemáme liečivá na zneškodňovanie vírusu. Našťastie organizmus okrem tvorby protilátok má aj iné možnosti, ako sa proti vírusovej infekcii brániť. Patrí k nim aj produkcia interferónu v bunkách, ktoré vírus po infekcii v našom tele napadol. Doktor Borecký nám ochotne vysvetli, že bunky, vnímavé na vírusy, tvoria interferón po infekcii. Tvoria teda látku bielkovinového charakteru, ktorá bráni iným vírusom infikovať zdravé vnímavé bunky. Definícia interferónu by znela asi takto: je to bielkovina, ktorá má tú vlastnosť, že zvyšuje odolnosť bunky voči škodlivému účinku vírusov. V snahe využiť túto látku pre boj vírusovým nákazám upreli výskumníci Imunologického oddelenia Virologického ústavu pozornosť na inú formu interferónovej terapie - na navodenie tvorby interferónu priamo v postihnutom organizme vhodným stimulátorom.
Ukázala sa nim byt, ako hovori docent Borecký, dvoj vláknitá ribonukleová kyselina. Hoci je to látka veľmi drahá, dr. Doskočilovi z pražského ústavu organickej chémie a biochémie ČSAV sa podarilo vypracovať taký postup jej výroby, ktorý je dosť lacný a pritom poskytuje veľké výťažky. Táto naša československá dvoj vláknitá ribonukleová kyselina sa dnes skúša už i v praxi okrem niektorých našich ústavov, kliník a škôl aj v Štátnom onkologickom ústave v Budapešti. Dobre sa počúvajú ďalšie slová docenta Boreckého. Povzbudivé výsledky sme zaznamenali pri liečbe kožných vírusových ochorení a pri tlmení niektorých vysoko nákazlivých živočíšnych ochorení. Pracujeme na vylepšení preparátu. znížení jeho toxicity a dúfame, že ho budeme môcť poskytnúť našim lekárom i veterinárom, ktorí na podobný liek už dávno čakajú. Hľadanie najvhodnejších ciest v boji proti vírusovým nákazám zamestnáva dnes veľký počet vedcov v mnohých krajinách. Ako je to s ich vzájomnou spoluprácou?
Naše oddelenie imunológie udržiava kontakty s mnohými poprednými laboratóriami vo svete, ktoré sa zameriavajú na výskum interferónu a s nim súvisiacich problémov. Často vídať na našom ústave zahraničných hosti, vymieňame si s nimi skúsenosti a podľa možností sa zúčastňujeme na odborne vyhranených zahraničných konferenciách. O čulých medzinárodných kontaktoch svedčí aj nedávno zorganizovaná prvá regionálna konferencia o interferóne, na ktorej sa zúčastnili okrem domácich vedcov významní odborníci zo ZSSR, Poľska, Maďarska, Bulharska, NDR a Juhoslávie. Okrem toho Virologický ústav už predtým uzavrel dvojstranné dohody o užšej spolupráci pri výskume interferónu s niektorými poľskými a maďarskými ústavmi prislušných akadémii a dávnejšie kontakty má s mikrobiologickými ústavmi v ZSSR. NDR i Bulharsku, ktoré sa taktiež úspešne rozvíjajú. Imunologické pracovisko Virologického ústavu SAV v Bratislave sa stalo akousi „mekkou' výskumu interferónu, pretože plní i funkciu školiteľstva. Pre prácu s interferónom imunologické oddelenie pod vedením docenta Boreckého vyškolilo už mnoho odbornikov z Indie,NDR, NSR, Kene, Maďarska, a prirodzene, i mnohých domácich odborníkov. Docent Borecký okrem toho prednáša na Lekárskej fakulte UK v Bratislave i v Martine.
Zdroj: Časopis Elektrón
