Je známe, že v roku 1942 bolo Nemecko považované za vlastníka najdokonalejší atómovej techniky na svete. Urán sa získaval z baní okupovaného Francúzska. Hitler, zdrvený neúspechmi na fronte, začal viac financovať  výrobu práve takýchto nových zbraní. Jednou z nových zbraní boli balistické strely V2 a reaktívne lietadlá.

Rozvietke Sovietskeho zväzu sa pravdepodobne podarilo získať výsledky nacistických atómových výskumov. Práve táto skutočnosť vysvetľuje, že v Ordrufu bola vybudovaná vojenská základňa s tajnými laboratóriami, ktoré sa udržali až do roku 1944.  Po kapitulácii Nemecka bol do Ordrufu vyslaný zástupca akademika Kurčatova, fyzik Georgij Fljorov. V archívoch zvláštnej služby NDR sa našiel protokol z roku 1960 o výsluchu G. Ründhagela, ktorý v minulosti pracoval pri obsluhe vedeckej skupiny SS. Vypočúvaný vraj povedal, že esesáci boli v povznesenej nálade a netajili pred obsluhou, že v trezore SS sú schované dve zázračné zbrane, ktoré pomôžu Nemecku definitívne vyhrať vojnu.

Väčšina odborníkov sa zhoduje v tom, že z dnešného historického pohľadu sa podarilo Hitlerovi vyrobiť skôr špinavú bombu, ako skutočnú atómovú zbraň. Bomba bola schopná zabiť všetko živé v okruhu 500 metrov a zamoriť okolité územie, ale účinku skutočnej atómovej bomby ako ju dnes poznáme, nedosahovala.

Zdroj: kpufo.eu