AKO JE TO DNES

Hlavnou úlohou národného podniku Zberných surovín je — stručne povedané — zber a úprava druhotných surovín. Pritom druhotné suroviny musia „absolvovat" určitý kolobeh. Výkupňa Zberných surovín zozbiera, resp. vykúpi tieto suroviny, upraví ich (roztriedi, zlisuje a pod.) a v upravenom stave dodá spracovateľskému priemyslu, ktorý ich použije ako prvotnú surovinu. Ani jedna krajina na svete nie je taká bohatá, aby si mohla dovoliť nevyužívať druhotné suroviny, ktoré potenciálne má k dispozícii. A zvlášť to platí pre našu krajinu, síce priemyselne vyspelú, ale na suroviny nebohatú. Sieť Zberných surovín v republike tvorí 11 krajských podnikov riadených Krajskými národnými výbormi. Tie majú vo svojich okresoch zberové prevádzkárne, ktoré disponujú jednotlivými výkupňami. Výkupne špeciálneho zberu vykupujú kožky a perie, výkupne všeobecného zberu ostatné druhotné suroviny. Ktoré ostatné? Do výkupni môže každý obyvateľ našej republiky odovzdať železný šrot, farebné kovy (med, hliník. olovo, zinok, cín a ich zliatiny), starý papier, sklenené črepy, starý textil. odpadovú gumu, plastické hmoty, zaolejované handry, sisal, korok, ľudské vlasy, filmy, ustaľovač, rohy a rohovinu, kožky z kôz, kozliat, oviec, jahniat, králikov, zajacov a kožky z lovnej zveri, suchý chlieb. Tieto suroviny znovu spracúva papierenský a lepenkársky priemysel, čierna a farebná metalurgia, priemysel textilný, sklársky, gumárenský, nábytkársky, tukový, potravinársky, kožená galantéria a ďalšie odvetvia. S výrobkami, na výrobu ktorých použili suroviny zo zberu, sa stretávame denne. Ročný objem výkonov všetkých 11 podnikov Zberných surovín predstavoval napríklad v roku 1977, 1 432 121 000 Kčs.

SYSTÉM ŠPECIALIZOVANÝCH KONTAJNEROV

Zväčšovať počet výkupni nestačí na skvalitňovanie a rozširovanie výkupu druhotných surovín. Jedným z limitujúcich faktorov činnosti Zberných surovín je aj rozvoj ich technického vybavenia, ktoré zatiaľ nie je na primeranej úrovni. Technický rozvoj Zberných surovín zaostal za kapacitnou „ponukou". Preto sa ešte stretávame s výkupňami v podobe „plechových búd bez vody a elektriny". Postupne ich už nahradzujú nové, moderné výkupne. Napríklad v Bratislave je dnes 6 výkupní, ktoré svojím estetickým vzhľadom vyhovujú moderným požiadavkám. Sú to jednoduché, ale praktické bunky s kontajnermi. Ich počet sa má do konca roku 1980 rozšíriť na 10 až 15. Kontajnery sú dnes objektívnou nevyhnutnosťou a patria neodmysliteľne do každej výkupne. Ich útroby „pohltia" 6 ton druhotných surovín. Navyše môžu „cestovať". Výkupňa dovezie napríklad kontajner na školský dvor a po napInení ho odvezie späť. V poslednom čase sa začali robiť pokusy so špecializovanými kontajnermi na sklenené črepy. Budú stáť pred hotelmi, reštauráciami, inými stravovacími zariadeniami a postupne aj na sídliskách. Doterajšie pokusy však stroskotali, pretože v kontajneroch sa okrem sklenených črepov našli nežiadúce odpady. V Zberných surovinách v Bratislave na Plynárenskej ulici už pracuje veľkokapacitný lis BOA SUPER 40. Práve takéto moderné vysokovýkonné stroje, mechanizmy a zariadenia, bez ktorých to pri rastúcich úlohách nepôjde, chýbajú. „Úzkym profilom" sú vysokozdvižné vozíky, výkonné lisy s automatickým viazaním, ťažkotonážne vozidlá, na ktoré možno montovať hydraulické mechanizmy, nevyhnutné pre manipuláciu napríklad so železným šrotom a sklenenými črepmi. Nedostatok vagónov spôsobuje „viaznutie" expedície druhotných surovín z výkupne do výroby.

PLNÉ ODPADOVÉ NÁDOBY

V obsahu odpadových nádob je 80 až 90% druhotných surovín ktoré by sa dali ešte spracovať a využiť. Plytváme tak cennými hodnotami, i keď sa nám zdá, že kvôli kôpke suchého chleba, či balíku starých novín sa nám neoplatí ísť do zberne. Známe porekadlo však hovori: „Babka k babce, budú kapce..." Príčiny však treba vidieť aj inde. Sieť výkupni Zberných surovín má ešte stále priveľké oká. Na viac ako 350 tisíc obyvateľov Bratislavy pripadá približne 30 zberní. Je to málo. Ved napríklad v Petržalke, kde býva takmer 50 tisíc ľudí, je len jedna výkupňa. Tam niekde prameni aj nezáujem obyvateľov o výkup druhotných surovín (ak odhliadneme od malej výkupnej ceny za niektoré druhotné suroviny a nedostatočnej informovanosti o otváracom čase výkupní). Ďalším negatívnym faktorom je už spomínaná technická zaostalosť výkupní. Nedostatok technických, organizačných a ekonomických faktorov ovplyvňuje teda v nemalej miere výkup a využívanie druhotných surovín. Zberné suroviny vyvíjajú iniciatívu na skvalitnenie a rozšírenie výkupu. Jednou z jej foriem sú rozličné sútaže a podujatia. V tomto roku pripravili pre školy a pionierske skupiny už tradičnú celoročnú súťaž v zbere starého papiera a železného šrotu. Najúspešnejší zberatelia sa na záver súťaže zúčastňujú Celoslovenskej várky starého papiera v Juhoslovenských papierňach a celulózkach v Štúrove a Celoslovenskej tavby železného šrotu vo Švermových železiarňach v Podbrezovej. A hoci sa do zberu zapojilo v uplynulom období 80% škôl, do súťaže len 10 až 15% (napríklad za rok 1978 sa nezapojila ani jedna škola z okresu Nové Zámky, Topoľčany, Trenčín a Trnava). Zaujímavým podujatím tohto roku je súťaž „Hor sa na Spartakiádu 1980 - pod heslom „Súťažme každý deň". Môže sa jej zúčastniť každý, kto odovzdá najmenej 50 kg druhotných surovín rozličného druhu. Medzi odmeny patrí aj vstupenka na Celoštátnu spartakiádu. Zberné suroviny každý rok vypravujú zvláštny vlak k moru. Jeho účastníkmi sú pionieri, ktorí za rok odovzdali najväčšie množstvo druhotných surovín v jednotlivých okresoch.

ČO SA SKRÝVA ZA ČÍSLAMI

Prečo také súťaže a podujatia ? Prečo apel na zber druhotných surovín? Na výrobu jednej tony surovej ocele z pôvodných surovín potrebujeme 80 hodín ľudskej práce. „Výroba" jednej tony zo železného šrotu vyžaduje len 8 hodín! Zároveň tona šrotu predstavuje úsporu 2 ton kvalitného koksovateľného uhlia a 4 tony železnej rudy. Najefektívnejším surovinovým zdrojom pre výrobu papiera a lepenky sa stal zberový papier. Zberový papier, ktorý splnil svoju primárnu funkciu, možno ľahko technologicky spracovať znovu na vlákninu a z tejto sekundárnej vlákniny vyrábať ďalšie papierenské výrobky. Cyklus — výroba — užitie — zber — výroba — sa opakuje niekoľkokrát. Zo 400 kg nepotrebného odpadu sa získava priemerne 300 kg nových výrobkov (hygienický papier, lepenky, papier, obalové prostriedky, strešné a izolačné materiály pre potreby stavebníctva atď.). Napríklad z jednej tony zberového papiera vyrobia v papierňach lepenku, ktorá poslúži ako obálka pre 6 tisíc učebníc. Tona starého papiera znamená úsporu 2,51 metrov plm. dreva. 354 600 ton papiera, vykúpeného za rok 1976, predstavuje tieto úspory: 890 000 plm. dreva, t.j. viac ako 3 000 ha storočného lesa. 11 000 pracovných sil a ďalšie úspory elektrickej energie. Zo starých handier je vyrobený jemný a pevný listový letecký papier, trvanlivý papier na dôležitých dokladoch, bibliofilské vydania kníh a papiere s najväčšmi nárokom na odolnosť — bankovky. Najrýchlejší rozvoj výkupu za uplynulé obdobie zaznamenal ustaľovač (ustaľovač je chemická tekutina, ktorá sa používala pri výrobe fotografií, poznámka redakcie). Z tisíc litrov upotrebeného ustaľovača môžeme získať 3 až 4 kg striebra. Mimoriadny hospodársky efekt majú sklenené črepy. Väčšina z nich sa dostáva do Zberných surovín len z priemyselných zdrojov (konzervárni, liehovarní, pivovarov a pod.). Tzv. ľudový zber je nedostačujúci. Význam črepov spočíva v tom, že do sklárskeho taviaceho kmeňa ich pridávajú 30 až 40%. Ich nedostatok znamená, že sa taviaca teplota musí zvyšovať až o 4002 stupňov Celzia. Každých chýbajúcich 1000 ton sklenených črepov predstavuje naviac spotrebu energie približne 80 000 kWh. Pri optimálnom množstve črepov (40 %) je životnosť taviaceho agregátu asi 20 mesačná, pri dvadsaťpäť percentnom množstve sa skracuje na 16 mesiacov. Sklárne črepy potrebujú (napríklad v Skloobale Nemšová až 40 ton denne), pretože sklenené črepy sú ťažko nahraditeľnou technologickou surovinou, šetria životnosť životných agregátov, sklárske suroviny a energiu. Zberne suroviny dodali v roku 1978 sklárskemu priemyslu celkove 43 tisíc ton črepov, čim splnili požiadavku len na 50%. Pritom v domovom odpade bolo, vďaka veľkému počtu nenávratných obalov (fľaše od oleja, toniku a iné), minimálne takmer pol milióna ton skla. Príčina tohto stavu nespočíva len v ľahostajnosti obyvateľov, ale aj v nedostatku manipulačnej techniky a v nedostatočnej expedícii sklenených črepov (nedostatok vagónov). Zberné suroviny sa pokúšajú nájsť východisko v uvádzaní systému špecializovaných kontajnerov s otvormi na biele a farebné sklo. Už čoskoro by mali stáť na našich sídliskách. V roku 1978 odovzdali Zberné suroviny do výroby 552 tisíc ton železného šrotu, 376 tisíc ton starého papiera, 43 tisíc ton sklenených črepov, 22 tisíc ton starého textilu, 17 700 ton farebných kovov, 11 800 ton odpadovej gumy a 2 tisíc ton plastických hmôt.

SÚ BOHATSTVOM

Druhotné suroviny šetria spoločenské náklady. Znižujú nároky na investície, mechanizmy, dopravné prostriedky, ďalšie pracovné sily. Prispievajú ku zlepšovaniu životného prostredia. Ročne sa u nás vykúpia druhotné suroviny za 1,5 miliardy korún. Súhrn všetkých v roku 1978 zozbieraných druhotných surovín predstavuje v spracovateľskom priemysle úsporu vyše 2 miliárd kWh elektrickej energie. Podceňovanie významu druhotných surovín sa obracia proti nám samým, podnikom i individuálnym spotrebiteľom. Ak sa vyváža kovový odpad na skládky, oslabí sa zásobovanie hutnými výrobkami. Keď sa znehodnocuje papier, chýba obalový materiál. Sklenené črepy vyhodené do odpadu znižujú výrobnú kapacitu sklenených obalov. Vyliaty ustaľovač ovplyvňuje hospodárenie s drahými kovmi.

A EŠTE NA ZÁVER

Zberné suroviny prešli od vozíkov kožkárov ku kontajnerom dlhú cestu. Za 31 rokov svojej činnosti vykúpili vyše 6 miliónov ton starého papiera, vyše 6 miliónov ton železného šrotu, vyše 4 milióny ton kožiek, pol milióna neželezných kovov, 700 tisíc ton starého textilu, tony striebra z ustaľovača a stovky vagónov ostatných druhotných surovín. V tomto roku venujú zvýšenú pozornosť nielen výkupu sklenených črepov, ale aj výkupu kožiek a plastov. Život okolo nás sa rozvíja prudkým tempom. Rastú nové závody, priemyselné kombináty, huty. Zároveň s nimi však vznikajú i nové problémy. V mestách je smog obvyklý jav a špinavé rieky nie sú vzácnosťou. S rastom výroby a spotreby rastie aj množstvo priemyselného aj nepriemyselného odpadu. ktorého odstraňovanie je čoraz ťažšie a nákladnejšie. Rozvoj priemyslu je nevyhnutný. No rovnako nevyhnutné je i to. aby tento rozvoj neprinášal zhoršovanie iných faktorov, ktoré sú pre život človeka základné — ovzdušia, pôdy, hygienického a estetického prostredia. To je aj jeden z hlavných cieľov Zberných surovín. Chcú zachraňovať nielen hodnoty druhotných surovín, ale aj hodnoty v našom životnom prostredí — čistý vzduch, pôdu a rieky.

Zdroj: Časopis Elektrón

ĽUDSTVU SA EŠTE ani nesnívalo o železnici, ale doprava osôb a tovaru už dávno jestvovala. Po neupravených cestách sa pomaly pohybovali poštové koče a nákladné vozne. Po výdatných dažďoch sa kolesá vozov neraz polámali. Nečudo, že mnohí cestujúci sa pred cestou vyspovedali a spísali testament. Cesta z Viedne do Bratislavy trvala okolo 6 hodín. Do Budapešti 30 hodín. Druhou možnosťou, vžitou aj na našom území, bola doprava loďami, ktoré proti prúdu vliekli ľudia alebo kone idúce po brehu. Takáto cesta loďou z Budapešti do Bratislavy trvala 3 až 4 týždne. Na Váhu bolo veľmi rozšírené pltníctvo a preprava dreva plťami. Potom prišiel rok 1825 a medzi anglickými mestami Stockton a Darlington začala prevádzku konská železnica. Ubehlo len 5 rokov a 15. septembra 1830 malo svetovú premiéru zapriahnutie pary do služieb železnice. Opäť v Anglicku, medzi stanicami Liverpool — Manchester. To bol začiatok dopravnej revolúcie, ktorá pokračovala otváraním nových železníc v ďalších európskych krajinách. V Čechách sa do histórie zapísala ako prvá železnica Brno — Rajhrad a v roku 1838 na území Slovenska to bol úsek Marchegg — Devínska Nová Ves Bratislava v roku 1848 ako súčasť spojenia Viedne s Bratislavou. Počiatky železnice na Slovensku však možno položiť už do rokov 1840 až 1846, keď vybudovali konskú železnicu z Bratislavy do Trnavy v dĺžke 49.5 km. Dnes je to nepochopiteľné. Veď parná železničná prevádzka v tom čase bola úžasným "šlágrom", ale Bratislavská župa vo svojom návrhu Uhorskému snemu zdôvodnila výstavbu konskej železnice slovami na železnicu pôjdu uhorské kone a uhorské železo.

Pri výstavbe parnej železnice by bolo treba platiť za dodávky cudzine. Pokrok však nebolo možné zastaviť a už v rokoch 1848 - 1849 malo Uhorsko vypracovaný základný plán železničnej siete a vypracovaný dokument o reforme dopravy. Tieto základné dokumenty dlho ovplyvňovali vývoj železnice na našom území a výrazne poznačili najmä jej výstavbu. Aj keď z pôvodného plánu sa nepostavili všetky trate, jasné nasmerovanie trati na jedno uhorské centrum — Budapešť, možno dnes vidieť na našej železničnej sieti. Ešte v druhej polovici 19. storočia postavili niektoré trate s ktorými základný rozvoj uhorských železníc nepočítali. Ide najmä o trať Košice — Bohumín, ktorú odovzdali do prevádzky v roku 1873. Jej výstavbu však diktovali a financovali iné záujmy, predovšetkým priblížit rudu k uhliu a tak zabezpečiť rastúce požiadavky na výrobu železa Pre zaujímavosť, na stavbe trate pracovalo 16 561 robotníkov, z toho 935 murárov, 2140 tesárov, 482 kamenárov, 738 minérov, 152 skladníkov a 953 robotníkov ďalších profesii. Ešte za Uhorska sa na košicko-bohuminsku trať pripojilo viacero odbočných trati. Trať Košice — Bohumin je aj dnes dvojnásobnou chrbticou železničnej dopravy na Slovensku. Vývoj hospodárstva, najmä po 2. svetovej vojne ešte viac upevnil smer východ — západ, a tak sa zdvojkoľajnila, zelektrifikovala Trať družby Žilina Čierna nad Tisou. V celom úseku sa vybudovalo spojenie medzi Košicami a Rožňavou a v súčasnej dobe na celom úseku Košice - Zvolen - Kozárovce - Leopoldov sa zvyšujú kapacity a rozširuje priepustnosť tejto trate nazývanej „južný ťah" ČSD - Československé štátne dráhy majú v národnom hospodárstve osobitné postavenie, ktoré je zakotvené v zákone o dráhach. Pod pojmom "dráha" — "dráhy" rozumieme: — železnice všetkých rozchodov v ČSSR.

Sú to:

• električkovú mestskú dopravu,
• trolejbusovú dopravu,
• lanovkovú dopravu.

Za celoštátne dráhy považujú sa železnice prevádzkovo celoštátneho významu a to bez ohľadu na rozchod. To znamená, že sem patria aj tatranské dráhy a železničná trať Trenčianska Teplá — Trenčianske Teplice. Teda ide o železnice, tvoriace súvislú železničnú sieť, slúžiace všeobecným prepravným potrebám. Pionierska železnica v Košiciach a bežné lanovkové dráhy nepočítame k celoštátnym dráham, pretože nevytvárajú súvislú celoštátnu sieť (ani vtedy, keď ich obhospodarujú železničné organizácie). Nový zákon o dráhach pripúšťa stavbu nových železníc len tam, kde je to účelné a kde dôjde k odstráneniu disproporcií medzi výkonnosťou jednotlivých druhov dopravy. Vychádza zo zásady, že dráhu možno postaviť a uviesť do prevádzky iba tam, kde nemožno žiadané množstvo prepravy zabezpečiť ekonomickejšie iným druhom dopravy. Výkony v nákladnej doprave v tonových kilometroch (za r. 1978) Celkový objem dopravy: 100 % ,z toho:

• železničná 85,35 %
• cestná 10,88 %
• vodná 3,77 %

Československé štátne dráhy charakterizuje hromadná preprava na dlhé a stredné vzdialenosti a veľký rozsah tranzitných prepráv, ktoré vzhľadom na zemepisné usporiadanie Slovenska má vysokú koncentráciu. Spôsobujú to najmä prepravy v smere východ — západ, kde sa stretávame so zásielkami z krajných — Japonska i Francúzska. Väčší rozsah tranzitnej prepravy vzniká z výmeny tovarov medzi juhovýchodom a severom Európy. Výstavba rôznych veľkých závodov, koncentrácia nerastného bohatstva, najmä uhlia do krajných polôh republiky, spôsobujú obrovskú potrebu presunu nákladných vozňov i tovarov. Takto na I. hlavný ťah: Most — čierna nad Tisou, sa koncentruje 40 % celkovej prepravy hoci táto trať nepredstavuje ani 10 % dĺžky siete ČSD.

Pokles v preprave osôb od roku 1976 spôsobila motorizácia. Na Slovensku sa dnes denne v priemere naloží okolo 10 000 vozňových jednotiek. To znamená dĺžku vozňov nad 100 km, čiže ročná nakládka Východnej dráhy by vo vozňoch obkrútila takmer celú zemeguľu na jej najširšom mieste, na rovníku. Rozvoj železnice na Slovensku bol značne zbrzdený koncom 2. svetovej vojny, keď ustupujúce fašistické vojská ničili všetko, čo sa len dalo. Výsledok bol žalostný. Z 3506 km vtedajších tratí bolo 2 490 km, teda vyše 70 % zničených výbušninami a rozoraním. Fašisti zničili 311 tunelov, 172 prijímacích budov, 48 výhrevni, 54 vodární, 270 vodných žeriavov, 250 strážnych domkov, atď. Len pre ilustráciu treba uviesť že trať Bratislava — Žilina bola zjazdná iba 14. 8. 1945 a vojnou zničené železnice opravili až rok po skončení vojny.

POKROK NA ŽELEZNICI

Často sa môžeme stretnúť s názorom, že kedysi boli železnice rýchlejšie ako dnes. Pozrime sa, ako je to:
Ešte pred štyridsiatimi rokmi premávali na ČSD rýchliky s 5 až 6 vozňami, v ktorých bola sotva obsadená tretia trieda, pričom v prvej a druhej triede sa viezlo vždy iba pár ľudí. Aj keď išlo o párny rušeň, napríklad rýchlikový rušeň 365,3 mal dostatok sil, aby previezol vlak dostatočne veľkou rýchlosťou, ktorú aj dnes prekonávať je problémom. Nie preto, že by elektrické rýchlikové rušne nemohli viest vlaky rýchlosťou 150 km/h, ale pre ostatné okolnosti, najmä technický stav trate na túto rýchlosť. Nakoniec aj hmotnosť rýchliku dnes, keď vo vlaku je zaradených 18 až 20 rýchlikových vozňov neumožňuje rýchly rozbeh a zastavenie. Tak ako celá železnica, aj nákladné železničné vozne zaznamenali za uplynulých 120 až 130 rokov obrovský pokrok, ktorý dnešná doba len urýchľuje. Celková hmotnosť nákladných vozňov bola okolo 5 až 7 ton. Podobná bola aj ich nosnosť. Okrem kolies a základného pozdĺžníka boli z dreva. Pri stavbe dnešných nákladných vozňov sa vychádza najprv z pomeru váhy k prepravovanému tovaru V optimálnom prípade je tento pomer 25 % 75 %, spolu na jednu os vozňa by však nemali presiahnuť 20 až 21 ton. Ak by sme sa vrátili iba 35 až 40 rokov naspäť stretli by sme sa s takmer neuveriteľnými historkami. Napríklad. Na stanicu vyšli mládenci a jeden z nich - zápasník, postupne vyzdvihol vozne z koľaje, vysadil ich mimo, čiže spôsobil ich vykoľajenie. Na železničných staniciach sa občas stane, že sa vozeň pri posune alebo inej manipulácii vykoľajil. V čase ľahkých vozňov si posunovacia čata naozaj vedela vždy sama pomôcť. Ešte v tridsiatych rokoch nášho storočia. podstatná čast železničných nákladných vozňov nemala dnešnú vzduchovú tlakovú brzdu. Na brzdenie vozňa slúžili ručné brzdy a na zabrzdenie vlaku brzdári. Neraz bolo treba pri chode vlakov cez Štrbu povolať 15 - 25 brzdárov na jeden vlak. Ich činnosť riadil zvukovými návestiam rušňovodič. Po do vezení vlaku do cieľa brzdári sa opäť vracali na Štrbu. Dnes vlak o hmotnosti 2 200 ton vezie a ubrzdiť rušňovodič sám. Tak ako železnica spôsobila rozvoj priemyslu a stala sa počiatkom priemyselnej revolúcie, tak aj naopak železnica sa rozvíjala pod tlakom výdobytkov priemyslu a pre jeho potreby. Porovnajme aj niektoré ďalšie fakty o dosiahnutom pokroku:
Pred prvým rušňom musel bežať posol, ktorý zvončekom dával na vedomie chod vlaku a výstrahu ostatným užívateľom ciest a križovatiek. Dnes, pri rýchlostiach 100 a viac km/h by to iste nebolo možné.

Pred vlakom sú ostatní užívatelia včas varovaní signálnymi zariadeniami priecestné závory sa automaticky zatvárajú a po chode vlaku zasa otvárajú. História pamätá na vrátnikov na staniciach, ktorí so zvončekom v ruke chodili z čakárne do čakárne a po nástupiskách, aby vyvolávali k vlakom. Dnes máme rozhlas, elektrické oznamovacie zariadenie na optické vyjadrenie údajov o príchodoch a odchodoch vlakov a podobne (žiaľ, ešte nie všade). V období počiatkov železnice sled vlakov za sebou bol určovaný na dohľad od jedného návestidla k druhému, teda na dohľad obsluhujúceho človeka. Na stožiaroch viseli "koše". Dnes keď treba, za každého počasia vypraviť po jednej koľaji sto i viac vlakov, by takéto návestie neobstálo. V oznamovacej, zabezpečovacej a triediacej technike sa značne rozšírili automatické a poloautomatické traťové zabezpečovacie zariadenia (sú na vyše 600 km trati) reléové staničné zabezpečovacie zariadenia (sú vo vyše 40 staniciach), automatické priecestné zabezpečovacie zariadenia (sú na takmer 700 priecestiach), automatizovala sa telefónna sieť (má približne 10 000 účastníkov), kabelizovali sa slaboprúdové vedenia (je ich asi 900 km), rozšírila sa moderná ďalekopisná sieť, moderné samo-činné vlakové zabezpečovacie zariadenia. Automatické traťové zabezpečovacie zariadenia prenášajú kódované znaky návestidiel na rušeň. Takto bez ohľadu na počasie i terén vidi rušňovodič na rozhodujúcich tratiach svetlá návestidiel dopredu a môže podľa nich upravovať chod vlaku. Parné rušne, ktoré viac ako 100 rokov hrali na železnici prvé husle svoju úlohu ukončili. Rok 1980 sa zapíše do histórie ako medzník, keď parné rušne navždy vysadili z prevádzky. Najprogresívnejšia je elektrická trakcia, ktorá na Slovensku zabezpečuje v nákladnej doprave 65 % hrubých tonokilometrov. Zbytok zabezpečujú motorové rušne. Rozdiel medzi výkonnosťou parných a elektrických rušňov so ukážeme na hmotnosti vlaku a rýchlosti prepravy. Parné rušne 534.03 patrili k technicky veľmi dobrým rušňom. Nákladný vlak o hmotnosti 1100 ton prepravovali na začiatku päťdesiatych rokov zo Spišskej Novej Vsi na Štrbu zhruba za tri hodiny, vrátane doberania vody a naloženia uhlia v Poprade. Každý takýto vlak musel mat rušeň vpredu a rušeň na postrk. Dnes na tomto úseku dva elektrické rušne dovezú vlak o hmotnosť 2 200 ton za necelú hodinu. V mestskej doprave, v službách taxíkov i v iných organizáciach sa osvedčili rádiové spojenia. Na železnici, najmä u nás trvá zavedenie rádiofónie neobvykle dlho aj keď sa v Sovietskom zväze už pred viac ako desiatimi rokmi jednoznačne dokázalo, že rádiové spojenie rušňovodiča s dispečerom a výpravcami prispelo k zvýšeniu priepustnosti trati najmenej o 15 %. Naše trate sú tak vyťažené, že priepustnosť sa dostáva doslova na úplný okraj.

Obnova trati na Slovensku výmena výhybiek si každoročne vyžaduje viac ako pol miliardy korún a treba nové a nové investície na obnovu morálne a materiálne opotrebených základných fondov, aby sa včas pripravili podmienky na zvládnutie rastu prepravy. V siedmej päťročnici sa uvažuje na Slovensku s investíciami v hodnote 4 miliardy korún, aj keď rýchlejšie zavádzanie modernej techniky odstraňovanie a nahradzovanie budov na staniciach by si vyžadovalo oveľa viac. Možnosti tu však závisia od dodávateľských kapacít. Výborným pomocníkom sa stala širokorozchodná trať medzi Užhorodom a Košicami, po ktorej prepravujú predovšetkým rudu, ale aj uhlie a neskoršie, po vybudovaní prekladiska áut neďaleko VSŽ, aj všetky dovážané autá pre ČSSR.

POČÍTAČE POMÁHAJÚ

Jednou z ideálnych možnosti, ako zvýšiť kvalitu a včasnosť všetkých evidencii a štatistík na ČSD, ako zaviesť nepretržité sledovanie výkonov a pohybu, ako na základe vyhodnocovania výkonov dosahovať vyššiu hospodarnosť je zavedenie počítačov do praxe. Ukážme si príklad, kde by sledovanie viedlo k optimálnej hospodárnosti. Prídete na železničnú stanicu a potrebujete objednať nákladný vozeň na prepravu. Dnes to väčšinou robia ľudia. Pozrú sa, kde majú na svojich sledovacích plachtách žiadaný druh vozňa. Sú však špeciálne vozne, ktorých je na sieti ČSD iba niekoľko. V takýchto prípadoch prechádza hľadanie vozňa zo stanice na Prevádzkový oddiel, odtiaľ na Správu dráhy a na Federálne ministerstvo, aby sa zistilo, kde taký vozeň je a vydal sa príkaz na jeho odoslanie do stanice nakládky. Na železniciach kde takúto činnosť riadi počítač - je to omnoho jednoduchšie. Počítač nielenže nájde takýto vozeň, ale vyhodnotí, ktorý vozeň je najbližšie a sleduje ho po ceste. Využitie počítačov na železnici je však oveľa väčšie. Na železnici je mnoho miest, kde sa manipuluje s vozňom, kde sa pracuje, kde sa tvoria výkony. Treba dosiahnuť také spojenie, aby sa údaje z každého miesta odosielali do výpočtových centier, kde by slúžili pre operatívne a základné riadenie. Významnú úlohu majú počítače, ktoré riadia rozposunovanie vozňov. Napriek tomu sa do počítačov ešte nedostávajú všetky údaje, niektoré z nich nie sú presné, lebo väčšinou ešte prechádzajú cez ruky ľudí. Preto sa o operatívnej evidencii často hovorí, že je to správny súčet nepresných čísel. Pokrok na železnici. to nie je iba technika a jej rozvoj. Zaslúžili sa oň predovšetkým ľudia, veľká modrá armáda, ktorá zabezpečuje chod dopravy v piatok i sviatok, na Silvestra i na Nový rok, v daždi, snehu či slnečnej páľave.

Zdroj: Časopis Elektrón.

MÔJ PRVÝ CUMEĽ

Keď som mal tri týždne, spol som skoro stále, pretože som nemal podmienky na inú činnosť. Ale raz popoludní som sa zobudil a začal som kričať, že som sa zobudil. Nemohol som to povedať, lebo ani na to som ešte nemal podmienky. Otecko sa zľakol: „To dieťa je určite choré " Mamička mi začala masírovať bruško. Tak som reval, že ma nebolí. Mamička sa zľakla a priviedla susedku s cumľom. Pichli mi ho do úst. Mal gumovú chuť, tak som ho vypľul. Tak mi ho zase pichli a dve hodiny držali medzi čeľusťami, aby som si zvykol. Aj zajtra, aj napozajtra. O šesť rokov som išiel do školy a dostal som poznámku, že cez vyučovanie cmúľam nevhodné predmety. Otecko ma zbil. Susedku nezbil.

MÔJ PRVÝ KROK

Najprv som so plazil, potom som chodil po štyroch a nakoniec som sa postavil na zadné. Vtedy som urobil prvý krok a dopadol som rovno na nos. Od tých čias ho mám obrátený na juhovýchod. Z toho vyplýva, že človek sa nemá stavať na zadné, lebo sa mu môžu prekrútiť svetové strany.

MÔJ PRVÝ ZÚBOK

Keď som sa narodil, tak som sa tešil, že všetko, čo mi dajú nové, sa dá zobliecť. Aj plienky, aj čapica. Ale raz mi niečo vyliezlo v ústach a zavadzalo a nikto mi to nechcel vybrať. Reval som, že mám cudzie teleso, ale všetci sa tešili, a to teleso mi chytali. Teraz vidím, že som bol neskúsený. Keby mi neboli narástli tie biele kamene, nemohol by som jesť šnicle, ale iba fašírku na jemno po mletú. Ako náš dedko, ktorý z neznámych príčin dodnes nie je ozubený.

MOJE PRVÉ SLOVO

Mali sme doma svietiaci glóbus. Otecko ma už od mladi učil poznávať svet, držiac ma otcovsky na rukách: „Pozri, tu je Európa, tu je Severný pól a tu Kanárske ostrovy, tititi, ťuťuťu ..." Raz prišla k tej zemeguli aj mamička. Otecko ukázal na jeden ostrov, zvaný Madagaskar a povedal: „Tititi, ťuťuťu, čo je foťofo?" Uvidel som mamičku o povedal som: „Mada ...". Otecko ostal pif-paf-puf: „Fantastická inteligencia." Počula si, že už vie povedať Madagaskar?!" Odvtedy sú všetci moji predkovia presvedčení, že to bolo moje prvé slovo.

MOJE PRVÉ NARODENINY

Prvé narodeniny som mal, keď som sa narodil. O rok som mol druhé, ale mal som vlastné prvé, lebo som bol starý iba jeden rok. Upiekli mi tortu z jedného vajca a zapálili na ňu jednu sviečku. Potom mi gratulovali, hoci ja vôbec nemôžem za to, že som sa narodil. Potom za mňa pili slivovicu. Tak som zjedol tú zapálenú sviečku. Aj so svetlom. Potom mi dali vypumpovať v nemocnici žalúdok. Odvtedy mám radšej elektrické osvetlenie.

MOJE PRVÉ ZVIERA

Keď som bol väčší, zbadal som, že okrem ľudí sú na svete aj zvieratá. Tie sa mi páčili, lebo vedeli mňaukať a brechať a nedávali nijaké rozkazy. Preto som chcel mať zvieratko. Ale mi ho nedali, pretože sme nemali balkón. Tak som si od jedného Hektora u susedov vypožičal päť blšiek. Dal som ich do škatuľky a schoval do postele pod vankúš. O tri dni som videl, že blšky schudli o sú málo pohyblivé. Povedal som to mamičke. Vyhodila ma oj s blškami. Tak som ich zaniesol nazad Hektorovi. Ale už som ich nikdy nenašiel, lebo Hektora okúpali. Tak som stratil moje prvé zvieratá.

MOJA PRVÁ MYŠLIENKA

Keď som mol dva roky, odtrhol som zo stromu slivku. Potom som ju chcel dať nazad, ale ona stále padala a nechcela sa už prilepiť. Plakal som a bolo mi smutno, že som no svete niečo pokazil. Preto som dostal prvú myšlienku: „Odtrhnutú slivku nazad neprilepíš!"

MOJA PRVÁ GRATULÁCIA

Keď som mal štyri roky, musel som gratulovať strýkovi k narodeninám. Mamička ma naučila básničku, ale ja som ju zabudol. Bolo to trápne, lebo strýko čakal, v očiach mal slzy dojatia a ja som nič nehovoril. Mamička mi pošepkala: „Povedz takú básničku, ktorú vieš!" Tak som sa strýkovi poklonil a povedal som: Už je tu jeseň, smutný čas, preriedol stromom bujný vlas. Pretože strýko nemal už ani jeden bujný vlas, nemusel som mu už nikdy potom gratulovať.

Zdroj: Časopis Roháč

Ak nejaká spoločnosť zdôrazňuje znaky božstva, budú jej členovia vnímať to znaky oveľa pohotovejšie o iné. Výraznejšie sa však medzi sebou budeme líšiť v tom, s akou pohotovosťou a ako spracujeme postrehy. Niektorí vyslovia názor na Andreja, až keď budú mat veľa informácií, zatiaľ iní ako keby mali akútnu potrebu rýchlo kategorizovať. Ľudia sa pomerne dosť dobre dajú zlákať v pripisovaní osobnostných charakteristík tváram s ich črtami. Napríklad vysunutá brada sa všeobecne dáva do závislosti s rozhodnosťou a cieľavedomosťou. Aj experimentálne práce potvrdili informatívnu hodnotu niektorých fyzických charakteristík. Zistilo sa, že hlas sám podáva určitú správnu informáciu niektorých vonkajších vlastnostiach (napríklad o veku), ako aj niektorých vnútorných vlasatostiach (na základe vlastností hlasu bolo možné rozlíšiť ľudí dominantných so sklonmi ovládať druhých od submisívnych, t. j. so sklonom podrobovať sa).

Súčasne však ako naivné a nepravdivé kázali predstavy, že možno na základe čŕt tváre určiť tvár zločinca, podvodníka, či inteligentného človeka. Preskočme teraz pár dní, v ktorých sme každý s Andrejom prehodili aspoň pár viet, stačili sme postrehnúť jeho správanie aj to, ako hovorí a o čom, ako reaguje na nás a na iných. Predpokladajme, že každý z nás získal o Andrejovi dostatok informácií aby si mohol o ňom vytvoriť určitý názor. Treba poznamenať, že prvý dojem sa ťažko mení. Vysvetľuje sa to najmä tým, že človek chce mať jednotlivé názory v súlade. Ak by zmenil jeden názor, musel by zmeniť aj ďalšie, tak radšej ignoruje informáciu, na základe ktorej by svoj názor musel zmeniť. Okrem toho má človek silnú tendenciu podriaďovať posudzovanie jednotlivých vlastností celkovému dojmu. Ak máš celkový dojem o Andrejovi je priaznivý, budeme mať tendenciu posudzovať aj jeho ďalšie vlastnosti priaznivo a negatívne vlastnosti zanedbáme. Psychologické výskumy ukázali zaujímavý fakt: dojem sa skôr zmení v dôsledku vlastných potrieb a motivácie posudzovateľa, ako príchodom nových informácií o posudzovanom. Po ďalších dňoch by si väčšina nás odvážila posúdiť Andrejove vlastnosti, dokonca aj tie, ktoré sa ešte nestačili prejaviť.

Umožňujú nám to naše názory na to, aké vlastnosti sa obvykle spolu vyskytujú a aké sa navzájom vylučujú. Domnievame sa, že tí ľudia, ktorí sú temperamentní, sú aj rozhodní, že agresívni ľudia sú neinteligentní a podobne. Máme vypracované aj akési všeobecné smernice pre identifikovanie určitých vlastností. Napríklad: tí ľudia, čo neponúkajú cigarety, sú šporovliví alebo: tí ľudia, čo hovoria veľa o sebe, sú sebeckí. Niektoré pravidlá na identifikovanie určitých vlastností sú také populárne, že im ľudia prispôsobujú svoje správanie. A tak ten, čo nechce vyzerať ako „škrob" rozdáva cigarety a ten, čo chce vyzerať ľudomilne, rozpráva o svojich dobrých vzťahoch k iným. Využívame tiež naše všeobecné znalosti o skupine, do ktorej človek patrí (skupiny sa vytvárajú na základe niečoho spoločného, napríklad národnostného, sociálneho pôvodu, vierovyznania, veku, činnosti atď.) Ak sa dozvieme, že Andrej je športovec a my si myslíme, že športovci sú väčšinou sebavedomí a priebojní, budeme sa domnievať, že aj Andrej je taký. Úsudky, ktoré sú nepriame, založené na zjednodušenom poznaní sociálnych skupín a ktoré nediferencujú medzi jednotlivcami, sa nazývajú stereotypné. Ďalším dôvodom, prečo si trúfame hovoriť o Andrejových vlastnostiach, je náš automatický predpoklad, že to správanie, ktoré sme si všimli, sa prejaví aj inokedy, v iných situáciách. Ak postrehneme Andrejovo čestné správanie v jednej, či dvoch situáciách, vytvorime si o Andrejovi názor ako o čestnom človeku a predpokladáme takéto jeho správanie v každej ďalšej situácii.

Pozrime sa teraz na konkrétny obsah našich názorov na Andreja. Myslíte si, že sa budú zhodovať? Do určitej miery áno. V čom asi budú odlišné? Je zaujímavé, že niektorí ľudia sa zameriavajú na opis povrchových vlastností človeka (čestný, úprimný, priateľský), zatiaľ čo iní komentujú, vysvetľujú príčiny správania, konfliktov, analyzujú vzťahy posudzovaného s inými ľudmi, posudzujú jeho správanie sa so zreteľom na konkrétnu situáciu. Zistilo sa, že vlastnosti, ktoré používame pri opisovaní druhých sa menia vekom. Napr., vekom vzrastá pomer psychologických pojmov voči fyzickým charakteristikám. Existujú aj rozdiely medzi pohlaviami: ženy pri opisovaní druhých používajú častejšie osobnostné vlastnosti a charakteristiky medziľudských vzťahov, zatiaľ čo muži dávajú väčší dôraz na postavenie, výkonnosť v rôznych činnostiach a na fyzické charakteristiky. Názory sa budú líšiť aj v množstve použitých pojmov. Zistilo sa, že tí ľudia, ktorí používajú pri opisovaní druhých viac pojmov, sú ochotnejší prijímať nové informácie. Posudky niektorých ľudí sú celkom jednoduché, vidia iných v čiernobielych kategóriách. Ľudia sú podľa nich bud dobrí alebo zlí, užitoční alebo neužitoční, spoľahliví alebo nespoľahliví. Pri spoznávaní druhých nám pomáhajú naše vlastné pravidlá, ako identifikovať podľa určitého správania jednotlivé vlastnosti a aké vlastnosti sa navzájom spájajú. Ako si tieto „pravidlá" vytvárame? Azda najbežnejšie tak, že zovšeobecňujeme často opakované skúsenosti. Vidíme napríklad, že inteligentní ľudia majú úspech v škole.

Medzi inteligenciou a úspechom v škole si teda vytvorime súvislosť. Zovšeobecnenie ojedinelej skúsenosti však pokladáme za konštrukciu, ktorá slúži skôr na ospravedlnenie vlastného správania sa ako na poznanie správania sa iných. Za vykonštruovaný pokladáme napríklad názor muža, vytvorený na základe jednej nepríjemnej skúsenosti, že ženám nemožno dôverovať. Deti (niekedy aj dospelí), pokiaľ nemajú dostatok vlastných skúseností, preberajú pravidlá od autorít. Pravidlá sa často vytvárajú aj na základe predpokladanej podobnosti medzi nami a inými. Ak sa teda nejaká moja vlastnosť prejavuje určitým spôsobom, predpokladám, že aj u iných je tomu tak, i ľudová múdrosť „podľa seba súdim teba" — vystihuje túto tendenciu. Skúsme si teraz zhrnúť, aké chyby obvykle robíme pri spoznávaní druhých a súčasne pouvažujme, ako sa ich môžeme vyvarovať.
Egocentrický pohľad:
Azda najmenej si uvedomujeme, že tak ako sa na svet pozeráme my, tak sa naň nemusia pozerať a hodnotiť ho iní. V dôsledku tohto egocentrického-predpokladu pripisujeme vlastné logické dedukcie svetu poznania človeku, ktorého sa snažíme poznať, čo nám niekedy bráni porozumieť mu.
Predpokladaná sympatia:
Obvykle máme sklon predpokladať, že tí ľudia, ktorých máme radi, nás majú radi tiež a navyše zdieľajú naše názory. Veľmi ťažko znášame situáciu, v ktorej milovaný človek zastáva iný názor ako my. Snažíme sa, aby sme opäť dosiahli rovnováhu, a to bud tak, že zmeníme svoj názor, alebo sa vzdáme priateľstva. Existuje aj tretra možnosť — zbagatelizovať význam rozdielov medzi nimi, alebo ich tolerovať.

Nemožno však tolerovať všetky názory, napríklad názory fašistické, ktoré popierajú najzákladnejšie ľudské hodnoty.
Projekcia:
Experimentálne sa potvrdilo, že ľudia majú tendenciu pripisovať iným tie svoje vlastnosti, ktoré nie sú ochotní priznať sebe. Iným pripisujeme aj svoje vlastné emocionálne problémy. Za vlastný neúspech obviňujeme skôr iných, než seba. Neúspešní študenti posudzujú svojich prednášajúcich ďaleko kritickejšie ako ich úspešnejší kolegovia.
Namyslenosť:
Je zaujímavé, že pri posudzovaní iných máme silnú tendenciu predpokladať, že ľudia robia všetko úmyselne, hoci mnoho ich činností úmyselných nie je, alebo aspoň nie ich dôsledky.
Haló efekt:
Je to tendencia podriaďovať celkovému dojmu o človeku posudzovanie jeho ďalších vlastnosti. Azda najintenzívnejšie sme zažili prejav tejto tendencie pri školskej klasifikácii. Ak si učiteľ o nás vytvoril priaznivú mienku, do veľkej miery sme vyhrali. Ak sme však z nejakého predmetu mali zo začiatku zlé známky, veľmi ťažko sa nám naprávali.
Rigidita:
Takto nazývame uzavretosť voči novým informáciám a ustrnutie na raz vytvorenom názore. Táto neochota konfrontovať výsledné poznanie s novými postrehmi a informáciami zabraňuje samozrejme korekcii možných chýb.
Neznášanie dvojznačnosti:
Pred novymi postrehmi sa takisto uzatvárajú ľudia, ktorí neznášajú dvojznačnost a prekvapenia pri spoznávaní druhých. Všetko hodnotia jednoznačne — bud ako biele alebo čierne. Ľudia sú bud dobrí alebo zlí. Presnosť vnímania druhých sa zlepšuje vekom. Výsledky výskumov svedčia o tom, že túto schopnosť možno zveľaďovať učením — ako ktorúkoľvek inú. Experimentálne sa ako optimálna učebná metóda ukázalo podávanie správnej informácie pochádzajúcom odhade určitej vlastnosti. A to môžeme urobiť aj v našom živote ták, že budeme konfrontovať naše názory s mienkou iných. Ak sa však budeme usilovať poznať druhého človeka v celej jeho zložitosti, mnohostrannosti, poznať jeho ciele, snahy, potreby, hodnoty, ideály, medziľudské vzťahy, okolnosti v ktorých vyrastal a v ktorých teraz žije, podari sa nám azda porozumieť jeho správanie, čo je napokon viac ako presné posúdenie jeho vlastnosti.

Zdroj: Časopis Elektrón

Zdravá racionálna výživa predpokladá systematický prívod vitamínov čo do množstva, vzájomného pomeru i správnych časových intervalov. S vitamínmi treba vedieť správne narábať, najmä ak ide o ich spracovanie a skladovanie. Pri nesprávnej manipulácii s nimi dochádza k značným stratám a k ich znehodnoteniu. Niektoré druhy vitamínov sú veľmi citlivé na svetlo a teplo. Napríklad nesprávne skladovanie niektorých druhov potravin so zásobou vitamínu C už za 24 hodín stráca 50 percent svojej vitamínovej hodnoty, kým pri skladovaní v chladničke dochádza k takejto strate až po 10 dňoch. Niektoré druhy vitamínov sú rozpustné vo vode. Preto sa napríklad odporúča využiť vodu, v ktorej sa varili potraviny s týmito druhmi vitamínov, aj pre prípravu ďalších jedál. I né vitamíny sú zase rozpustné v tukoch, preto sa odporúča zapíjať ich mliekom alebo zajedať maslovým chlebom. Mlieko a maslo pôsobia v tomto prípade ako rozpúšťadlá. Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že si v tele môžu vytvoriť zásobu vitamínov "pre prípad núdze". Pri niektorých vitamínoch stačí určitá dávka na dlhšie obdobie.

Vitamíny skupiny B a C treba však pravidelne dodávať organizmu. Nemá preto nijaký zmysel „predzásobovat" nimi organizmus na dlhší čas, pretože množstvo, presahujúce bežnú potrebu, organizmus aj tak vylučuje. Navyše, tak ako môže poškodil zdravie nedostatok niektorých vitamínov, rovnako škodlivý môže byť aj prebytok niektorých vitamínov, najmä pri vitamínoch A a D môže dôjsť v tejto súvislosti k nežiadúcim následkom. Pre dávkovanie niektorých vitamínov (A, D) v svetovom meradle za viedli podľa biologického účinku tzv. medzinárodné jednotky (m. j.), ktoré možno prepočítať na mikro gramy alebo miligramy Dnes, keď máme k dispozícii čisté kryštalické látky s nemennými fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami, ako aj biologickou aktivitou zodpovedajúcou určitému váhovému množstvu týchto látok, uprednostňujeme váhové jednotky pred m. j. Pravda, od nikoho nemožno žiadať, aby si každé denné jedlo prekalkuloval na mikrogramy alebo miligramy. No rozumne koná každý, kto uprednostňuje pestrú stravu a svoj jedálny Iístok si zvolí tak, aby sa v ňom pravidelne a v primeraných množstvách objavovali jednotlivé druhy vitamínov. V snahe zachovať v potravinách čo najväčšie množstvo vitamínov sa odporúča: a zeleninu skladovať v chlade a v temne a podľa možnosti nie dlhší čas; potravinové články umývať krátko a dôkladne a nenechať dlhší čas ležať vo vode;
— pri varení zeleniny a ovocia použiť podľa možnosti čo najmenej vody, nádobu, v ktorej sa varia, zakryť a v priebehu varenia ich čo najmenej miešať;
— uvarené jedlá neskladovať teplé, radšej ich urýchlene ochladiť a pri ďalšom konzumovaní opäť zohriať.

A vitamín A (retinol, axe roftol) je dôležitý pre tvorbu očného purpuru, tvorbu a ochranu kože a slizníc, pre metabolizmus bielkovín a činnosť štítnej žľazy. Jeho nedostatok môže spôsobiť šero sleposť, nechuť k jedlu, vypadávanie vlasov, náchylnosť k infekčným ochoreniam a poruchy rastu. Vitamín A sa nachádza najmä v pečeni, rybách, mlieku, vajíčkach, masle, margaríne, špenáte, petržlene, kapuste, marhuliach, mrkve, rajčiakoch, hlávkovom šaláte. Denne človek potrebu - je 5000 m. j., teda 1500 mcg = 1,5 g retinolu.

B1 vitamín B1 (thiamin) spolupôsobí pri metabolizme cukrov, vplýva na činnosť nervov a štítnej žľazy. Jeho nedostatok sa môže prejaviť chorobou beriberi, stratou váhy, oslabením svalov a nervovými poruchami. Nachádza sa v bravčovom mäse, pečeni, srdci, vaječnom bielku, mlieku, čiernom chlebe, kvasniciach, ovsených vločkách a zemiakoch. Človek ho denne potrebuje 1,4 až 1,8 mg.

B2 vitamín B2 (riboflavin) je dôležitý pre metabolizmus bielkovín, tukov a cukrov, ovplyvňuje videnie a dýchanie. Jeho nedostatok vedie k poruchám zraku, spojených s pálením viečok a únavou, k poruchám rastu a nervovým poruchám. Jeho zdrojmi sú najmä pečeň, srdce, obličky, ryby, kvasnice, mlieko, syry, vajíčka i zelenina. Denná potreba: 1,8 mg.

P Vitamín P (niacin) pôsobí ako ochrana pred alergiami, ochrana pečene, regulácia tukov, cukrov a aminokyselín. Jeho nedostatok sa môže prejaviť pelagrou, zmenami pokožky a slizníc, nervovými poruchami, stratou váhy, poruchami rastu. Nachádza sa najmä v pečeni, bravčovom, hovädzom a teľacom mäse. Denná potreba: 16 až 20 mg.

B6 vitamín B6 (pyrodoxin) je dôležitý pre metabolizmus bielkovín a hodnotenie esenciálnych kyselín. Jeho nedostatok vyvoláva nechuť k jedlu, zastavenie rastu, zmeny na koži a obličkách, kŕče, zápaly oči a ochablosť. Jeho zdrojmi sú pečeň, obličky, mozog, vaječný žĺtok, tresčia pečeň kvasnice a zelenina. Človek ho denne potrebuje 1 až 3 mg.

B12 Vitamín B12 (kobalamin) spolupôsobí pri tvorbe bunečnej hmoty, červených krviniek a je dôležitý pre látkovú výmenu. Pri jeho nedostatku dochádza k zmenám na mieche, na jazyku. k nervovým poruchám, ba i k zhubnej anémii. Nachádza sa najmä v pečeni, obličkách a vaječnom žĺtku. Denná potreba: 5 mcg.

C Vitamín C (kyselina askorbová) má podiel na látkovej výmene, vplýva na tvorbu väzivového tkaniva a na tvorbu hormónu kory nad-obličkovej. Jeho nedostatok vyvoláva chorobu skorbut, únavu, srdcové ťažkosti, nechutenstvo, poruchy krvotvorby a náchylnosť k infekčným chorobám. Nachádza sa predovšetkým v citrusových plodoch, ríbezliach, šípkach, zelenine (paprika, rajčiny, kapusta, petržlen, hlávkový šalát, zemiaky), ďalej v pečeni a. i. Denná potreba je asi 75 mg.

D Vitamín D (kalciferoly) ovplyvňuje látkovú výmenu, tvorbu kosti, zlepšuje vstrebávanie vápnika a fosforu. Jeho nedostatok sa u deti prejavuje ako zmäknutím kosti. Nachádza sa v tresčej pečeni, mlieku, masle, hubách, vajíčku, teľacom mäse, v plnotučných syroch. Denná potreba je 400 m. j., čiže 10 mcg cholekalciferolu.

E Vitamín E (tokoferoly) chráni pred úbytkom svalovej hmoty a pred zmena-mí pečene a vplýva na rozmnožovaciu schopnosť. Nachádza sa v ovsených vločkách, kapuste, hlávkovom šaláte, cesnaku, špenáte, mlieku, masle, pečeni, obličkách a v srdci. Denná potreba: 15 až 30 mg.

K Vitamin K (fylochinon) normalizuje zrážanlivosť krvi a vplýva na dýchací proces. Pri jeho nedostatku sa predlžuje čas zrážania krvi. Nachádza sa v špenáte, karfiole, kapuste, zemiakoch, rastlinných tukoch, rajčinách a jahodách. Človek ho denne potrebuje asi 1 mcg.

Zdroj: Časopis Elektrón

Nás však zaujímajú plyny, vznikajúce pyrolýzou benzínu a spomínaných rafinérskych plynov (pyrolýza je proces štiepenia vyšších uhľovodíkov na uhľovodíky s menšou molekulovou váhou pri teplote do 600 až 700 C). No stopy k Bralénu vedú len cez jeden plyn — etylén, nenasýtený uhľovodík s dvojitou väzbou CH₂). Etylén pri tlaku 120 až 155 MPa (1200 až 1550 kp/cm2) a teplote 170 až 280 C polymerizuje pričom sa dvojité väzby tohto uhľovodíka „otvárajú" a umožňujú tak spojenie jednej molekuly s druhou. „Otvárať" dvojité väzby „pomáhajú" tzv. iniciátori, organické peroxydy (Perkadox). A to sme už v cieli, pretože produktom tejto reakcie, ktorá prebieha v hrubostenných 250 litrových reaktoroch pri stálom a intenzívnom miešaní, je plastická látka — polyetylén, ktorého obchodný názov je práve Bralén (BRA — bratislavský, LÉN — polyetylén). Vlastnosti polyetylénu závisia priamo od reakčných podmienok tlaku a teploty. Čím je vyšší tlak a nižšia teplota, tým je molekula polyetylénu väčšia.

Veľkosť molekuly určuje prakticky viskozitu polyméru taveniny, ktorá je pre každý druh vyrábaného Bralénu stálou veličinou. Možno ju zistiť podľa tavného indexu polyméru tak, že štandardnou dýzou merajú (pri konštantnom tlaku a teplote) množstvo taveniny v gramoch, ktorá vytečie za desať minút. Závislosť medzi týmto množstvom a veľkosťou molekuly je nepriama. Čím viac taveniny vytečie, tým je molekula kratšia. Teplota nemusí byt v celom reaktore, tak ako je to v jednozónovom type vždy rovnaká. Môže sa v hornej a dolnej časti odlišovať ako v dvoj-zónovom reaktore. V takomto reaktore vzniká polyetylén so širokým rozmedzím molekulovej váhy. To má veľký význam najmä pre niektoré technológie jeho ďalšieho spracovania. Celý polymerizačný proces v reaktoroch sa riadi automaticky „Srdcom" prevádzky, ako ho nazval Ing. Jozef Gratzl, vedúci prevádzky, ktorý nám robil sprievodcu, je riadiace stredisko. Tu na veľkom panele sa graficky zaznamenáva teplota vo všetkých reaktoroch, registrujú tlak a všetky ostatné údaje. Precíznosť tu má obrovský význam. Stačí, aby teplota v reaktore stúpla nad 300 C a už dochádza k deštrukcii etylénu. Obrovský tlak a teplo unikajú komínom cez tzv. prietržné membrány reaktora. Výroba Bralénu sa však ešte neskončila, pretože z reaktora odchádza okrem polyetylénu aj etylén. Preto zmes najprv ochladia a potom v strednotlakovom separátore oddeľujú. Toto oddeľovanie nie je zložité, pretože obidve látky majú veľmi odlišné fyzikálne vlastnosti. Polyetylén je viskózna kvapalina a etylén je plyn. No ich definitívne oddelenie prebieha až v nízkotlakovom separátore. Oddelený etylén tu nelikvidujú ako odpad, ale po vyčistení a stlačení v kompresoroch na potrebný tlak ho vracajú späť do reaktora, kde opäť polymerizuje. A tak to ide dookola. Najlepšie to vidno na príklade. Z 10 ton etylénu vznikne polymerizáciou len 15 až 17 % polyetylénu, t. j. asi 1 500 kg. Zvyšujúci etylén sa vracia do technologického okruhu, takže skutočné straty predstavujú len 4 až 5 % Polyetylén zo separátora dopravujú vytláčacím čerpadlom na rezačku.

Tu ho upravujú na drobné granulky. Po vytriedení na vibračných triediacich sitách priesvitné, mliečnobiele granulky pneumaticky dopravujú na ďalšie spracovanie. Hotový Bralén uskladňujú v silách, alebo ho priamo expedujú odberateľom v kontajneroch, či v 25 kg vreckách z polyetylénovej fólie. V Slovnafte vyrábajú niekoľko typov Bralénu, ktoré sú základnou surovinou, pre plastikársky priemysel. Základné typy získavajú priamo z polymerizačného procesu, tie ďalej neupravujú. Homogenizované typy vznikajú homogenizáciou základných typov. Tým sa zlepšia ich spracovateľské vlastnosti. Farebná paleta farebných typov zahŕňa okrem štyroch základných farieb aj rôzne odtiene, podľa požiadaviek odberateľov. Sortiment Bralénu sa rozšíril aj o tzv. plnené typy obsahujúce viac než 10 % rozličných prísad, ktoré upravujú niektoré vlastnosti základných typov. Bralén je plastická látka, bez ktorej sa nezaobíde ani jedna domácnosť. Stretávame sa s nim každý ,deň v podobe bielych vrecák na mlieko, obalov na porciovaný syr a inde. Bralénu môžeme ďakovať aj za zvýšené množstvo čerstvej zeleniny na trhu, pretože polyetylénové fólie slúžia na rýchlenie zeleniny. Fólie sú menej nákladné, sú nerozbitné a sú oveľa praktickejšie ako sklenené tabule, ktoré používali na skleníkoch. Bralén pozdvihol aj obalovú techniku, či už ako priehľadné a hygienické vrecká, alebo ako tenké fólie nanášané na papieri alebo na textíliách. Poznajú ho však aj športovci, lyžiari, ktorým umožnil aj v lete trénovať na umelom lyžiarskom svahu. Priemyselne Bralén využívajú najmä pri oplášťovaní káblov, no aj v podobe rôznych rúrok a predmetov vyrábaných technológiou vytukovania a vstrekovania. Využitie Bralénu sa každým dňom rozširuje. Preto aj v Slovnafte museli rozšíriť jeho výrobu o veľkokapacitnú linku, ktorá zahájila prevádzku práve v tomto čase.

Zdroj: Časopis Elektrón

Na vás táto príležitosti čaká v niektorej našej špeciálnej predajni ELEKTRO, podnikov Domáce potreby. Pravdepodobne nákup z vlastných úspor nezvládnete, ale keď pekne poprosíte, dosť možné, že vás prekvapia rodičia, ktorí si už niektorý pekný magnetofón vyhliadli. Preto venujte pozornosť nasledujúcim riadkom, aby ste pri rozhodovaní, ktorý vybrať, tiež prišli so svojou „troškou do mlyna". Veľmi pekným prístrojom je plne tranzistorovaný, štvorstopový, sieťový magnetofón pre monofonný záznam a reprodukciu B 70. Ak sa len trochu zaujímate o výklady našich špeciálnych predajní a novinky v nich, určite neušiel vašej pozornosti. Má dve medzinárodné rýchlosti, na pohľad je veľmi pekný a môže sa pochváliť prehľadným usporiadaním ovládacích prvkov. Všetky pohyblivé funkcie budete ovládať páčkami a nesmieme zabudnúť ani na to, že vám bude hrať aj nahrávať vo vodorovnej i vo zvislej polohe. To sa hodí všade tam, kde v byte nie je dostatok miesta. B sedemdesiatka je vybavená rýchlym behom pri pretáčaní v oboch smeroch, pohotovostným stop a automatickým zastavením na konci pásky i pri rýchlom chode. Jednou z výhod tohoto prístroja je i to, že budete mat možnosť použiť cievky do priemeru 18 cm, to znamená dĺžku pásky 720 m. To vám asi vera nepovie, ale vedzte, že to bude 16 hodín hudby. Nahrávať sa vám bude veľmi ľahko, pretože budete mať možnosť rozhodnúť sa medzí ručným a automatickým riadením záznamu. Ku kvalitnej nahrávke vám bude pomáhať rúčkový indikátor záznamu.

Iste si budete robiť poznámky o nahrávkach, nezabudnite preto vždy na začiatku každej stopy štvormiestne počítadlo vynulovať. Začiatok ďalšej nahrávky si v zozname označte skupinou čísel objavujúcich sa na počítadle. Tak sa budete i v množstve jednoducho orientovať a nájdete vždy ľahko, čo budete chcieť. Magnetofón B 70 má oddelenú reguláciu výšok a hĺbok, automatické nastavenie pásky a možnosť meniť rýchlosť posuvu pásky i počas prevádzky. K B 70 budete mat možnosť pripojiť mikrofón, rádioprijímač, gramofón, iný magnetofón, zosilňovač, slúchadlá a vonkajší reproduktor. Kontrolné počúvanie je možné cez vnútorný reproduktor, alebo ak nebudete chcieť nikoho rušiť, cez slúchadlá. Jeho vzhľad sa vám tiež bude páčiť, pretože je v peknej skrinke z polystyrénu v prenosnom prevedení s prie hradným krytom. B 70 dostanete za 2 940. - Kčs. Ak dajú rodičia prednosť stereo prijímaču, prečo by to nemal byť magnetofón B 100. Umožni vám mono i stereo záznam. Má dva úplné stereofónne kanály pre záznam i reprodukciu s oddelenou reprodukciou oboch kanálov. Pre každý kanál má rúčkový indikátor záznamu, ktoré ukazujú i pri reprodukcii relatívnu hĺbku modulácie. Pri B 100 je oddelená regulácia výšok a hĺbok, samostatné regulátory hlasitosti pre každý kanál, vstavaný reproduktor, rýchly beh v oboch smeroch; 4- miestne, okamžite nulovateľné počítadlo.

Posuvnými potenciometrami budete riadiť úroveň záznamu a reguláciu hlasitosti. Prípojky sú rovnaké ako pri magnetofóne B 70 s tým rozdielom, že sú vo všetkých prípadoch pre mono i stereo. Kvalitný magnetofón B 100 má peknú, moderne tvarovanú skrinku z ušľachtilých drevín s priehradným krytom a dostanete ho za 3 900,— Kčs. A ešte jeden pekný „kúsok" dostanete vo vybranej sieti špeciálnych predajní ELEKTRO v obmedzenom množstve. Je to luxusný, stolový, štvorstopový, sieťový, plne tranzistorový magnetofón B 90. Má dve rýchlosti, veľkosť cievok 18 cm, a to už viete, že predstavuje 16 hodín nahrávok. Je ako predchádzajúce typy na napätie 220 V — 50Hz. Upozornite rodičov na možnosť nákupu kvalitných magnetofónov v špeciálnych predajniach ELEKTRO. Naši odborníci vám všetky typy predvedú, podrobne vás oboznámia s ich obsluhou a pri výbere dobre poradia. Všetky uvedené magnetofóny dostanete v našich špeciálnych predajniach ELEKTRO buď za hotové, alebo na účelovú pôžičku, či stokorunové mesačné splátky. Prajeme vám dobrý zvuk a pekné nahrávky.

Zdroj: Časopis Elektrón

Svojimi silnými hryzadlami húsenicu rozdrví a zožerie. Za deň dokáže skonzumovať oveľa viac potravy, ako je váha jeho tela. Sfarbením tela patri k našim najkrajším chrobákom. Hlava a štít sú kovovo modré, krovky zlatohnedé s červeným leskom. Dosahuje veľkosť asi 30 milimetrov. Nájdeme ho v ihličnatých a listnatých lesoch, v korunách stromov aj na zemi. Na rozdiel od iných zástupcov svojho rodu vie výborne lietať. Dožíva sa veku 2 až 3 rokov. Je rozšírený takmer po celom svete a tam, kde sa nevyskytuje, ho umelo nasadzujú pre biologický boj.

Zdroj: Časopis Elektrón

Niet vari mora na našej planéte, kde by sme nemuseli plniť bojové úlohy. Naša posledná plavba bola veľmi zodpovedná a dlhá. Nie je ľahká plavba so zmenou zemepisných šírok, s cyklónmi, s nepretržitými hliadkami. Ale náš neveľký kolektív vie, že túto úlohu mu uložila vlasť. Preto je stále pripravený prekonať všetky ťažkosti a skúšky. Veľkú pozornosť venujeme psychologickej príprave posádky, zvyšovaniu jej morálno-politických a vzorových vlastností. Najmä sa staráme o tých, čo sú na svojej prvej plavbe. S každým z nich sa zaoberáme individuálne a starší, skúsení členovia posádky preberajú nad nováčikmi patronát. Či nám bolo ťažko počas plavby? Prirodzene. Ale nikto neklesal na duchu. Pravidelne sme vysielali rádionoviny „Správy z rodných brehov", odborné školenia a zábavné relácie. Všetkým sa páčili satirické kuplety „Kráčam po lodi", ktoré vysielal našim rádiom vymyslený lodivod. „Počujeme zvuk lodných skrutiek..." Staršina posádky hydroakustikov, Pavel Tokarev rozpráva:
— Cez vojnu slúžil v brigáde červenej zástavy severomorských ponoriek vynikajúci akustik Astatolij Šumichin.
O jeho majstrovstve sa šírili legendy. Šumuchin presun určoval podľa zvuku lodnej skrutky triedu lode a jej smer. Vďaka nadaniu tohto akustika ponorka M72, slávna radová „Marutka", ktorej velil kapitán-poručík I. Fisanovič, vypátrala a potopila 13 veľkých nepriateľských lodí. Teraz sa medzi námorníkmi zaužívala tradícia hľadať cieľ „po šumichinsky". Dnes sú všetky lode, aj ponorky veľmi rýchle. Občas počuť zvuk lodných skrutiek v slúchadlách iba niekoľko sekúnd a vtedy treba bleskovo klasifikovať cieľ, určiť koordináty pohybu lode, jej rýchlosť a kurz. Tiež treba vedieť udržiavať kontakt s cieľom. Pri poslednej plavbe, no i predtým, sa nám vždy podarilo včas nájsť cieľ. Keby išlo o bojovú situáciu, určite by sme ho boli zasiahli. Mnoho hodín presedel náš najlepší odborník staršina Vladimír Suchalenko pri obrazovke elektrónového indikátora. Občas nám prinášali čaj s obloženými chlebíčkami, pretože sme stanovište nemohli opustiť ani na minútu. Akustika sa zhoršila, „protivník" rušil, pri ponorke koncertovali delfíny. V slúchadlách sme počuli úplnú symfóniu ich pískania. A zrazu akoby lodné motory zabubnovali celkom vedľa nás. Okolo ponorky sa vznášali kŕdle lastovičiek. Aj také veci sa stávajú Po splnení úlohy sme si poriadne odpočinuli. Usporiadali sme koncert, Sibirčan Saša Arevkov spieval ruské piesne. On i ďalší by mohli smelo vystupovať hoci v moskovskej televízii. Mimochodom, Arevkov je aj dobrým vzpieračom. Zorganizoval medzi mužstvom vzpieračský turnaj. Naša hliadka je špeciálna,
— hovori hlavný staršina posádky rádiomechanikov Alexander Bez-zubov.
— Sme pri pulte raketového komplexu.
Neočakávane zaznel signál cvičného bojového poplachu: "Raketový útok!"
Okamžite sme skontrolovali a zapli celú aparatúru. Nasledovali vyčerpávajúce sekundy prípravy pred štartom. Strašné rakety sú pripravené opustiť loď po prvom impulze a zasiahnuť cieľ.
Hlásim: „Bojová posádka pripravená!" Vo vojne veliteľ útočiacej ponorky obvykle musel vidieť nepriateľskú loď periskopom. Teraz je to všetko iné. Stáva sa, že cieľ je od nás veľmi ďaleko. Ale to ho neuchráni pre presným a plným zásahom. Nemožno zabudnúť na vzrušujúcu chvíľu, keď sme sa vzápätí po povele „Páľ!" dozvedeli, že naše rakety presne zasiahli cvičný cieľ. Bola to aj zásluha našej bojovej skupiny.

Zdroj: Časopis Elektrón

Hliadka pod vedením Karola Hänscha plni úlohy, ako sú prostredie, v ktorom žijeme, bezpečnosti pri práci, využitie pracovnej doby, previerka hygienických zariadení a iné. Akí by to boli železničiari, keby nemali Hliadku kultúry cestovania! Aj túto hliadku riadi Závodný štáb HRM, ktorá pracuje pod vedením súdruha Ivana Olejnika. SZM prišiel iniciatívou pomáhať svojim hliadkam kultúry cestovania (HKC), odhaľovať nedostatky, tým pomáhať kultúre cestovania. Hliadky podľa plánu kontrolujú priestory železničných staníc, vlakových súprav — ich čistotu, správanie sa sprievodcov, čistotu železničných staníc, informovanosť cestujúcich, čakacie priestory a pod. Členovia hliadky museli urobiť predpísané skúšky a až tak dostať oprávnenie vykonávať túto činnosť. Hliadka vo svojej činnosti odhalila veľa nedostatkov, ktoré hlásila hneď náčelníkovi tej výkonnej jednotky ČSD, ktorej sa nedostatok týka. Činnosť hliadky a sústreďuje na úsek Spišská Nová Ves — Poprad a oblasť Vysokých Tatier i smer Košice, železničných staniciach, najmä o vlakových súpravách, kde je nedostatok hygienických potrieb, vody a pod. Členovia hliadok Reflektora mladých pri rušňovom depe Spišskej Novej Vsi chcú byť aj takouto formou nápomocní tu národnému hospodárstvu.

Časopis Elektrón