Hlavný rozdiel medzi vynálezom a zlepšovacím návrhom spočíva v tom, že vynález musí byť celosvetovo nový, zlepšovací návrh môže byť riešenie, ktoré je nové v organizácii (stačí tzv. podniková novosť). Často sa tento fakt vysvetľuje nesprávne a veľa začínajúcich autorov už odradili tým, že ich pri posudzovaní informovali, že ich riešenie nie je zlepšovacím návrhom, lebo už predtým bolo známe v iných organizáciách alebo ho popísali v literatúre. Treba si jednoznačne uvedomiť, že zlepšovacím návrhom môže byť aj riešenie, ktoré je všeobecne známe. Presne o tom hovorí aj § 59 zákona 84/1972 Zb. Návrh je v organizácii nový, ak pred podaním prihlášky: a) nevykonali preukázateľne prípravy, ktoré priamo smerujú k využívaniu riešenia zhodného s predmetom prihlášky zlepšovacieho návrhu; b) nebolo zhodné riešenie obsiahnuté v záväzných predpisoch alebo príkazoch. Zlepšovacím návrhom môže byť dokonca aj riešenie, ktoré je v podniku nielen známe, ale už aj využívané. Podmienkou je, aby ho autor (z popudu ktorého bolo riešenie zrealizované) prihlásil najneskôr do troch mesiacov od začatia využívania. Za prihlášky zlepšovacích návrhov sa pokladajú aj prihlášky vynálezov a priemyselných vzorov, pri ktorých autor žiada o udelenie autorského osvedčenia, a to až do kladného rozhodnutia Úradu pre vynálezy a objavy. Prípadné zamietnutie prihlášky vynálezu alebo priemyselného vzoru pre nedostatok celosvetovej novosti nemá vplyv na posudzovanie zlepšovacieho ná- vrhu, pretože tu stačí novosť v organizácii. Zlepšovacím návrhom môže byť aj riešenie, ktorým autor prekročil pracovnú úlohu. Napríklad dosiahnutím lepších technických alebo ekonomických ukazovateľov, pri- padne aj splnením úlohy pred určeným termínom. Aby nevznikol dojem, že zlepšovacím návrhom môže byť doslova každé nové riešenie, povedzme si ešte o tom, čo ním nemôže byť.

Predovšetkým to nemôže byť riešenie, ktorým autor neprekročil pracovnú úlohu (pokiaľ nešlo o tematickú úlohu). Ďalej to nemôže byť (podľa § 60 Zákona 84/1972 Zb.): púhe vytýčenie úlohy; doporučenie nákupu zariadení alebo materiálu, pokiaľ nie je navrhnutý spôsob ich výhodnejšieho využitia; návrhy na zmenu právneho predpisu; upozornenie na porušovanie platných predpisov alebo na nedostatky a chyby spôsobené zrejmou nedbalosťou tretej osoby. Zlepšovacím návrhom, samozrejme, nebude ani riešenie, ktoré neprináša spoločenský prospech. Teda také riešenie, pri ktorom výhody neprevyšujú ne- výhody. Logické je aj to, že zlepšovacím návrhom tým skôr nebude riešenie, ktoré by bolo v rozpore so spoločenskými záujmami, najmä so zásadami ľudskosti a socialistickej morálky. Ak na vynájdenie vynálezu treba, aby človek chodil s,,otvorenou hlavou", na prihlásenie zlepšovacieho návrhu treba chodiť s otvorenými očami". Knižnice patentovej literatúry obsahujú milióny vynálezov z celého sveta, z ktorých prevažná časť nie je v Československu chránená. V týchto knižniciach je veľa neprihlásených zlepšovacích návrhov. To je jedna rada ako začať so zlepšovacími návrhmi transformovaním známych riešení do prostredia, kde ich doteraz nevyužívali.

Zdroj:Časopis Elektrón

V spotrebnom priemysle sa prednostne rozvíjala výroba v odvetviach opierajúcich sa o domácu surovinovú základňu. Na plnenie zámerov 6. päťročnice v rozvoji priemyselnej výroby negatívne pôsobil predovšetkým výrazný rast cien na zahraničných trhoch s dopadom na obmedzenie zdrojov surovín a energie, ďalej pomalý postup inovačného procesu a zvyšovania kvalitatívnej úrovne. Tieto problémy sa koncentrovali do štruktúry realizácie vyrábanej produkcie a jej finálneho použitia, keď pri prekročení objemu dodávok strojov a zariadení pre investičnú výstavbu sa nesplnili dodávky pre vývoz do nesocialistických štátov a dodávky pre vnútorný trh. Plnenie úloh v poľnohospodárstve ovplyvnili nepriaznivé klimatické podmienky, najmä v rokoch 1976-1979. Prejavilo sa to predovšetkým v rastlinnej výrobe. Vcelku sa však úspešne plnila úloha postupne dosahovať sebestačnosť vo výrobe zrnín a potravín. V 6. päťročnici sa dorobilo 17,5 mil. ton obilia, produkcia kukurice vzrástla o 10,7%. Vo výrobe cukrovej repy. zemiakov a strukovín bol vývoj nerovnomerný a menej priaznivý. Vyšší vzostup dosiahli v živočíšnej výrobe, ktorý zabezpečovali zvyšovaním stavov a tiež úžitkovosti hospodárskych zvierat. Najvýraznejšie úspechy dosiahli vo výrobe jatočnej hydiny. V porovnaní s východiskovým rokom päťročnice sa v roku 1980 do trhových fondov nakúpilo o 13 % jatočných zvierat, o 42,1 % jatočnej hydiny, o 19,3 % mlieka a o 21,5 % vajec viac. Stavebné podniky urobili v rokoch 1976-1980 prácu 134,1 mld Kčs. Objem stavebných prác bol v roku 1980 v porovnaní s rokom 1975 vyšší o 28,7%. Plánovaný rast sa však plne nezabezpečil. Dobré výsledky dosiahli na viacerých rozhodujúcich stavbách. Niektoré neúspechy v investičnej výstavbe vyplývali najmä z nedostatočnej miery prispôsobenia stavebnej výroby štrukturálnym, územným a časovým požiadavkám. Pokročili sme v spriemyselňovaní výstavby a v uplatňovaní progresívnych technológii. Stupeň spriemyselnenia je najvyšší v bytovej výstavbe, kde sa celomontovanou technológiou stavia už viac ako 90% bytov.

Rozvoj hospodárstva kládol vysoké požiadavky na prepravu tovarov. / období 6. päťročnice prepravila nákladná doprava o 2535,6 mil. ton surovín a materiálov, pričom prepravený objem v roku 1980 bol o pätinu väčší ako v roku 1975. V štruktúre jednotlivých druhov nákladnej dopravy vzrástol podiel cestnej nákladnej dopravy, klesol podiel železničnej nákladnej dopravy. V rámci medzinárodnej spolupráce vzrástol význam potrubnej dopravy, ktorá sa ďalej rozšírila. Dôležitým predpokladom rastu ekonomiky Slovenska bolo zvyšovanie zamestnanosti a odbornej úrovne pracujúcich. V roku 1980 pracovalo v hospodárstve SSR 2268 tisíc osôb, čo bolo o 160 tisíc viac ako v roku 1975. Z celkového prírastku pracovníkov sa do odvetví výrobnej sféry zaradilo 99 tisíc osôb, z toho vyše polovica do priemyslu, najmä strojárstva, palív a energetiky a chemického priemyslu. Nadväzujúc na potreby ekonomiky vzrástla vzdelanostná a kvalifikačná úroveň pracujúcich. Podiel odborníkov s vysokoškolským a stredným odborným vzdelaním dosiahol v poslednom roku päťročnice 24,5 % z celkového počtu pracujúcich a podiel vyučených robotníkov 44,5 % z celkového počtu robotníkov. V rokoch 1976-1980 pokračoval rast základných fondov vo výrobnej i nevýrobnej sfére. V hospodárstve SSR sa v uvedenom období vykonali investičné práce a dodávky (bez súkromnej výstavby a akcie ,,Z") za 225 mld Kčs. Realizovali sa rozsiahle investičné programy, napr. jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, povrchová baňa na ťažbu hnedého uhlia v Novákoch, rozšírenie centrálnych teplárenských kapacít, prestavba vysokých pecí v Košiciach, nábeh kapa- cit rúrkového programu v Podbrezovej, výstavba 400 tis. m2 výrob- ných plôch v strojárstve, nové kapacity na spracovanie ropy, chemických vláken a priemyselných hnojív, rozšírenie výroby celulózy vo Vranove a Žiline a rad ďalších. V nevýrobnej sfére investície orientovali najmä na rozvoj školstva, kultúry, zdravotníctva a bytovej výstavby. V oblasti investičnej výstavby sa nepodarilo v uplynulom päťročnom období dosiahnuť žiadúci obrat vo vývoji rozostavanosti. Vysoký počet stavieb viedol k nadmernému rozptylu dodávateľských kapacít a neumožňoval skrátiť priemernú dobu výstavby.

Objem základných prostriedkov sa počas päťročnice zvýšil o 47% a v roku 1980 dosiahol 633 mld Kčs. Rýchlemu rastu objemu základných prostriedkov však nezod povedalo ich využitie. Vo výskumnej a vývojovej základ- ni sa riešil a zaviedol do výroby rad nových výrobkov, a technológií. V uplatňovaní vedecko-technického pokroku zostávajú však naďalej značné rezervy, najmä v rýchlosti a rozsahu zavádzania poznatkov vedy a výskumu do praxe. Aj v zložitejších podmienkach vývoja ekonomiky sa postupne napĺňali hlavné ciele vytýčené XV. zjazdom KSČ: zabezpečenie relatívne vysokého stupňa uspokojovania rastúcich hmotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva. Rozhodujúci význam vo zvyšovaní životnej úrovne mala osobná spotreba, v ktorej sa realizuje podstatná časť peňažných príjmov obyvateľstva. Celkové peňažné príjmy obyvateľstva v roku 1980 dosiahli 108 mld Kčs a v porovnaní s rokom 1975 boli o 23,7 mld Kčs vyššie. Rozhodujúci podiel tvorili príjmy z miezd; realizáciou opatrení prijatých v oblasti sociálneho zabezpečenia najrýchlejšie rástli sociálne príjmy. Prie- merná mesačná mzda v socialistickom sektore národného hospodárstva sa zvýšila z 2299 Kčs v roku 1975 na 2644 v roku 1980. Pod- statnú časť peňažných príjmov realizovalo obyvateľstvo nákupmi tovarov v maloobchode (v roku 1980 dosiahol maloobchodný obrat 79,8 mld Kčs). Rýchlejšie rástol predaj priemyselného a potravinárskeho tovaru. Vzrástla tým vybavenosť domácností predmetmi dlho- dobej spotreby. V súčasnosti pripadá na 100 domácností 94 televíznych prijímačov, 105 pračiek, 87 chladničiek a 34 osobných automobilov.

Ku skvalitneniu životnej úrovne prispela tiež bytová výstavba. V rokoch 6. päťročnice sa postavilo 232 tisíc bytov, čím sa výrazne zlepšila bytová situácia občanov a štruktúra bytového fondu. Zámery 6. päťročného plánu sa predstavili v raste spoločenskej spotreby. Jej formou získal každý obyvateľ SSR v roku 1980 v priemere 8400 Kčs. Prostriedky vložené do rozvoja spoločenskej spotreby obyvateľstva na Slovensku umožnili v poslednom roku päťročnice zvýšiť posteľovú kapacitu zdravotných zariadení na 53,7 tisíc miest, znížiť počet obyvateľov na jedného lekára na 305, umiestniť 231 tisíc deti v materských školách, umožniť štúdium 140 tisíc žiakov na gymnáziách, stredných odborných školách, 57,6 tisíc poslucháčov na vysokých školách. Výdavky spoločnosti na sociálne zabezpečenie roku 1980 tvorili 18,4 mld Kčs a boli vyššie o 22,5 % ako v roku 1975. Aj keď hospodársky a sociálny rozvoj SSR na niektorých úsekoch nebol plne v súlade so zámermi 6. päťročného plánu, dosiahnutými výsledkami sa vytvorila základňa pre úspešné pokračovanie v budovaní rozvinutej socialistickej spoločnosti v súlade s cieľmi vytýčený- mi pre 7. päťročnicu XVI. zjazdom KSČ a zjazdom KSS.

Zdroj: Časopis Elektrón

Napríklad Ing. Štefan Melichárek je vedúcim odboru technologickej prípravy výroby. Zabezpečuje plynulý chod výroby v základnom závode i v pobočných závodoch podniku. Jeho pracovné zaradenie si vyžaduje svedomitosť, precíznosť, odborné znalosti, vynaliezavosť, zdravé a triezve rozmýšľanie. Ing. Štefan Melichárek sa nebojí ťažkostí. Je komunistom od roku 1974 má členskú legitimáciu KSČ. Nemožno nespomenúť jeho aktívnu činnosť vo zväze mládeže. V rôznych funkciách obstál na jednotku. Aktivita nezostala bez výsledkov. Ing. Štefan Melichárek dostal vyznamenanie Najlepší mládežník VHJ Stroj-smalt, rad diplomov a čestných uznaní vyšších zväzáckych orgánov, zapísal sa do Knihy cti OV SZM a má Odznak za pracovné úspechy Zs KV SZM. V súčasnosti si plní povinnosti člena CZV KSS. Veru, má málo času na záhradkárstvo. Je to jeho záľuba, pri ktorej a v kruhu rodiny - manželky a dvoch detí si zregeneruje sily, aby zvládol náročné úlohy straníckeho funkcionára, hospodárskeho vedúceho a úspešného zlepšovateľa.

Zdroj:Časopis Elektrón

Teraz sledujme itinerár vývoja kartografie. Zistíme, že vývoj kartografie ako vedy bol podmienený jednak úrovňou rozvoja iných ved ných disciplín - matematiky, geografie, geodézie, tak aj úrovňou poznatkov o Zemi a hospodárskou úrovňou. Pestovanie vied v antickom Grécku umožnilo podať dôkazy o guľatosti Zeme (Aristoteles. Pytagoras), zaviesť pojem zemepis ných súradníc a vypracovať prve matematicky definované kartografické zobrazenie (Táles z Miletu) Ptolemaios považovaný za najvýznamnejšieho gréckeho geografa a kartografa vypracoval teóriu konštrukcie glóbusov, zosystemizoval mapovanie povrchu Zeme, naznačil pravidlá generalizácie, zaviedol konvenčné kartografické značky. Na poznatky antickej vedy nadviazal až novovek. V historickom vývoji zohrala dôležitú úlohu tvorba máp sveta. Z celého radu nedokonalých máp bola prvá najvýznamnejšia až Toscanelliho mapa, ktorá inšpirovala, Krištofa Kolumba na cestu do Ázie západným smerom. S pribúdaním geografických poznatkov o Zemi sa začína v 16. storočí rozvíjať tvorba veľkých atlasov Obdobie od roku 1570 až do polovice 18. storočia nazývaný tiež "Zlatý vek holandskej kartografie" - je však nielen obdobím atlasov. ale aj obdobím formovania sa samostatnej disciplíny - matematickej kartografie. Táto bola až do druhej svetovej vojny jedinou naj- ucelenejšou kartografickou teóriou. Rozvoj techniky koncom 16. storo- čia viedol k spresňovaniu rozmerov Zeme, k rozvoju podrobného mapovania a zavedením triangulácie (1533, 1610) a nových prístrojov (teodolit, merací stôl, sextant...) k rozvoju topografického mapovania. Vznik presných máp podnietil rozvoj ďalšej samostatnej disciplíny - kartometrie. Nemenila sa však iba kartografická tvorba, ale aj predmet mapového znázorňovania. Priestorové rozmiestnenie objektov na fyzickom zemskom povrchu postupne nahradili špeciálne prístupy k vyjadreniu krajiny. Vznikali mapy reliéfu, geologické mapy, magnetická mapa atď., a to bol podnet k rozvoju tematickej kartografie, ktorá sa sformovala v 19. storočí. Prierez históriou nás upozornil na dôležité medzníky, keď sa kartografia vnútorne diferencovala. Odtiaľ bol už len krôčik k sformovaniu sa samostatnej vednej disciplíny. Neprehliadnime však dôležitú a na prvý pohľad zrejmú súvislosť. Vývoj kartografie ako vedy sa v skutočnosti zakladá na vývoji mapy.

ČO JE TO MAPA?

Zatiaľ len najvšeobecnejšia definícia: mapa je rovinný, matematicky definovaný obraz určitého priestorového javu. Všimnime si obidva objekty určitý priestorový jav i jeho obraz v mape - bližšie. Z množiny priestorových javov si vyberieme ľubovoľnú krajinu ako konkrétny priestorový objekt zobrazenia. Krajinu presnejšie charakterizujeme ako ľubovoľný výrez z geografickej sféry. Táto je sférou najintenzívnejších vzťahov medzi základnými zložkami krajiny, a to: atmosféry, hydrosféry, litosféry, pedosféry, biosféry. Preto možno geografickú sféru, a teda aj krajinu ako výraz z nej považovať za systém. A pretože krajinu vnímame v trojrozmernom priestore, považujeme ju zároveň za priestorový systém. Vlastnosti krajiny môžeme teda sledovať v ľubovoľnom bode tohto priestoru, ktorého poloha má z hľadiska zobrazenia do mapy prvoradý význam. Hovoriť o polohe možno však až vtedy, keď zavedieme súradnicovú sústavu, v ktorej chceme zmenu polohy sledovať. Ak zložitý zemský povrch, alebo tiež reálny systém nahradíme jednoduchým povrchom, napr. guľou, možno polohu ľubovoľného bodu A tohto systému vyjadriť jednak priestorovými pravouhlými súradnicami (X, Y, Z), alebo zemepisnými súradnicami - zemepisnou šírkou a zemepisnou dĺžkou λ..

Vlastnosti krajinných prvkov (atmosféry, hydrosféry...) sa menia z miesta na miesto. Stačí sa pozrieť okolo seba niekde je teplo, nie kde chladno, niekde samá voda, inde zase sucho. Zmena krajinných prvkov ako prvkov reálneho priestorového systému spôsobuje zmenu krajiny ako celku. Preto rozlišujeme rôzne typy krajín. Hovoríme tiež, že reálny priestorový systém je diferencovaný. Priestorovú diferenciáciu krajiny možno pozorovať vo väčšom i menšom meradle všade. Napríklad Podunajskú nížinu môžeme takto rozdeliť na niekoľko krajinných typov: oblasť riečnych nív, oblasť riečnych terás, oblasť sprašovej roviny a pahorkatiny a nakoniec oblasť prikarpatskej depresie. Krajinu ako objekt zobrazenia môžeme preto v ľubovoľnom bode charakterizovať z hľadiska vlastností jednotlivých krajinných prvkov i z hľadiska vzťahov medzi viacerými krajinnými prvkami. V obidvoch prípadoch možno každý bod reálneho priestoru, určený zemepisnými súradnicami o, λ popísať množinou charakteristík (alebo tiež para- metrov): P (P1, P2, P3...Pn) A to je zatiaľ o krajine ako reálnom priestorovom systéme všetko. Všimnime si teraz ďalší objektmapu ako zobrazovaciu rovinu, pretože do nej sa zobrazuje objekt zobrazenia - reálny priestorový systém. Ľubovoľný bod A', ktorý leží v rovine mapy, možno bližšie charakterizovať 1. polohou a, 2. kartografickým znakom, ktorým je v mape grafický znázornený. Polohu bodu A' určujeme vzhľadom na rovinný pravouhlý súradnicový systém (O, X, Y).

POMÔŽE MATEMATIKA

Určite súhlasíte s tým, že by nám nebola nanič taká mapa, kde by sme mali zakreslené dve Bratislavy, tri Prahy a podobné nezmysly. Preto musí vždy platiť pravidlo, podľa ktorého každému bodu na zemskom povrchu musí odpovedať jediný bod na mape ako jeho obraz. Samozrejme, platí aj opačný vzťah. Inými slovami, poloha bodu na mape nie je náhodná, ale zobrazenie krajiny ako reálneho priestorového systému do mapy sa riadi presnými pravidlami jednoznačnosti: A (0, 2) A' (X, Y) Presné pravidlá platia aj pri grafickom znázornení krajiny na mape. Kartografické znaky sú grafickým vyjadrením prvkov krajiny. Všimnime si celú množinu kartografických znakov na nejakej mape a zistíme, že vyjadrujú údaje o jednotlivých prvkoch krajiny. Kartografické znaky majú určitú vnútornú skladbu. Preto je dôležité poznať: 1. z čoho pozostáva grafická for- ma kartografických znakov, 2. podľa akých pravidiel sa grafická forma tvorí. Všetky kartografické znaky pozostávajú v podstate z bodových, čiarových, plošných alebo farebných prvkov, prípadne ich kombinácií. V každej mape musia byť kartografické znaky vo vzájomnej logickej súvislosti. Mapu tak považujeme za abstraktný kartografický systém reálneho priestorového systému, charakterizovaný množinou prvkov (kartografické obrazy krajinných prvkov) a množinou závislosti (kartograficky vyjadrená množina vzťahov medzi krajinnými prvkami). Priblížili sme si vlastnosti krajiny ako objektu zobrazenia, ako aj vlastnosti zobrazovacej roviny - mapy a na základe toho môžeme usudzovať, že zobraziť krajinu do mapy vlastne znamená:

1. určiť polohu bodu A na zemskom povrchu pomocou zemepisných súradníc, λ a priradiť množinu parametrov (P) charakterizujúcich vlastnosti krajiny v danom bode,
2. zobraziť bod A (p, 2) do mapy do A' (X, Y) na princípe jednoznačnosti a graficky vyjadriť bod pomocou príslušného kartografického znaku. Problém zobrazenia, ale aj použitá symbolika naznačujú, že sme sa dostali do oblasti matematickej kartografie. Bude nás zaujímať, za akých podmienok sa zobrazovacie problémy objavujú. Máme dve možnosti: a) zobrazovacie problémy nemáme, b) zobrazovacie problémy máme. Ak si myslíte, že je to slovná hračka, mýlite sa. Prvá možnosť nastáva vtedy, ak zobrazujeme malú časť zemského povrchu a môžeme preto jeho zakrivenie zanedbať (to platí pre územia do 200 km2).

Druhá možnosť sa vyskytuje vždy pri väčších územných celkoch. Vtedy treba zakrivenú plochu Zeme nahradiť jednoduchšou geometrickou plochou a zobraziť do roviny mapy. Keďže guľovú plochu nemožno rozvinúť do roviny, ako napríklad plochu valca či kužeľa, umiestňujú sa tieto plochy (nazývajú sa zobrazovacie) na referenčnú guľu a na nich sa uskutočňuje zobrazovací proces. V najjednoduchšom prípade si ho možno predstaviť ako premietanie, sú však aj iné, na predstavivosť náročnejšie postupy, keď sa pravidlá zobrazenia odvodia z požadovaných vlastnosti mapy. V každom prípade sú však pravidlá zobrazenia predurčené typom zobrazovacej plochy, a podľa toho sa aj kartografické zobrazenia delia na rovinné, valcové a kužeľové. Ako sa menia pravidlá zobrazenia v týchto prípadoch, menia sa aj geometrické vlastnosti odpovedajúcich kartografických zobrazení - máp. Na prvý pohľad sa presvedčíme hoci aj na školských mapách sveta o tom, že zemský povrch sa nejaví vždy rovnako. Ináč povedané, to isté miesto je v mapách rôzne deformované vzhľadom ku skutočnosti. Nie je to dôkaz o nejednoznačnosti zobrazenia? Nie je, práve naopak. Pretože deformačné vlastnosti mapy sú jednoznačne určené typom zobrazovacej plochy (rovinná, valcová, kužeľová) a spôsobom zobrazenia reálneho priestorového systému krajiny do mapy. Odborníci kartografi musia preto dobre ovládať teóriu deformácie kartografických zobrazení a každú mapu, ktorá sa nám dostane do rúk, musia vybaviť informáciami o skreslení dĺžok, uhlov, alebo plôch vzhľadom ku skutočnosti. Na mape totiž robíme rôzne merania a bez zváženia jej deformačných vlastnosti by tieto nemali žiaden význam. Kartografické zobrazenia preto triedime aj z hľadiska deformačných vlastnosti. Rovnakouhlé zobrazenia sú také, v ktorých sa ne- skresľujú uhly, rovnakoplošné a rovnakodĺžkově zase nemajú deformované plochy alebo dĺžky. Jestvujú aj tzv. vyrovnávacie zobrazenia, ktoré vyrovnávajú priveľké skreslenia. V kartografii sa vyčlenila samostatná disciplina - kartometria - ktorá využívajúc tieto poznatky zaoberá sa odmeriavanim dĺžok, uhlov, plôch, morfometrických charakteristík atď. Priblížme si problém zobrazenia na príklade: zobrazme zemský povrch na kužeľovú plochu, ktorá sa ho dotýka v rovnobežke po. Vlastnosti tohoto kartografického zobrazenia definoval už Ptolemaios, a preto sa aj nazýva Ptolemaiovo kužeľove rovnakodĺžkové zobrazenie. Princíp jednoznačného zobrazenia vyjadrujú tzv. zobrazovacie funkcie: x= [Rcotg 40+ Rarc (-40)] cos >. y=[Rcotg po+Rarc (0-0)] sin >. Dosadením hodnôt R (polomer ref. gule) ., 90 do týchto funkcii vypočítame hodnoty súradníc x, y bodu A' ako obrazu bodu A (9, λ). Okrem toho už názov zobrazenie zdôrazňuje, že dĺžky sa v určitom smere neskresľujú. To znamená, že skutočnú vzdialenosť dvoch bodov určíme z dĺžkového úseku v mape iba prepočtom na danú mierku zmenšenia. Pojem mierka informuje o miere zmenšenia zobrazovaného priestoru v mape vzhľadom na jeho skutočné rozmery na zemskom po- vrchu. Čím väčšia je miera zmenšenia, tým menšia je mierka. Mapy možno triediť aj podľa mierky na: mapy malých mierok (M 1.1 000 000 a menšie), mapy stredných mierok (M 1:500 000 až 1:25 000), mapy veľkých mierok (M 1:10 000 a väčšie).

Možnosť vymedziť ďalšie typy máp vyplýva zo samotného prístupu k objektu zobrazenia - krajine. Komplexnú charakteristiku geografickú krajiny zobrazujú mapy všeobecnogeografické. Na rozdiel od nich tematické mapy vyjadrujú priestorovú štruktúru iba niektorého z krajinných prvkov. Patria sem napríklad mapy klimatické, hydrologické, pedologické, geologické, geomorfologické, ale aj mapy obyvateľstva a sídel, mapy fyzickogeografické atď. Podľa toho, či sa zobrazuje iba priestorové rozšírenie nejakého prvku, alebo aj iné priestorové vzťahy, sa mapy delia na analytické, komplexné, syntetické. Analytické mapy zobrazujú jednotlivé javy osobitne, napríklad mapa zrážok, mapy naftových ložisk atď. Komplexné mapy interpretujú súčasne viacero vzájomne úzko súvisiacich javov, napríklad synoptické mapy, topografické mapy atď. Syntetické mapy zobrazujú zložité javy, napríklad mapy klimatických, pedogeografických, priemyselných a iných regiónov atď. Z hľadiska vystihnutia časového faktora jestvujú mapy statické, dynamické, prognostické. V praxi sa zaužívalo rozlišovanie máp aj podľa účelu na odvetvové, školské, pre verejnosť (turistické, automapy, orientačné plány), pre vojenské účely, politicko-agitačné účely a iné.

ZOBRAZENIE RELIÉFU V MAPE

Reliéf je neodmysliteľný prvok krajiny, bez ktorého si len ťažko vieme predstaviť bežnú orientáciu v nej. Najprv niekoľko základných informácií. Krajinný reliéf je myslená plocha zemského povrchu, tvoriaca rozhranie medzi horninovým obalom a atmosférou, prípadne hydrosférou. Každý bod tejto myslenej plochy možno bližšie popísať vo forme A [(p. 2), h], kde pisná dĺžka, h, zemepisná šírka, λ=zeme- nadmorská výška meraná od hladiny mora v smere normály k zemskému povrchu. Ak sa pohybujeme po reliéfe tak, aby sa výška nemenila, pohybujeme sa po vrstevnici. Presnejšie: vrstevnica je spojnica bodov s rovnakou nad- morskou výškou. Bodu A zodpovedá v mape jeho obraz A' (x, y). Pomocou množiny viacerých obrazov môžeme reliéf v mape modelovať. Ak spojíme v mape body s rovnakou nadmorskou výškou, dostaneme vrstevnicovú mapu, ktorá je podkladom pre určenie ďalších významných (morfometrických) paametrov krajinného reliéfu. Sú to: klon reliéfu v smere spádových kriviek, orientácia reliéfu voči svetovým stranám a rôzne geometrické formy. Priestorové rozloženie jednotlivých morfometrických parametrov samostatne vo forme máp sklonov, orientácie a geometrických tvarov má široké uplatnenie. Napríklad pri vytyčovaní trasy diaľnic so zadaný- mi parametrami sa výrazne uplatňuje mapa sklonov. Mapa orientácie spolu s mapou sklonov sú zasa podkladmi na získanie informácií o oslnení reliéfu, na výpočet intenzity oslnenia a určenia celkovej energetickej potencie vybranej oblasti atď. Reliéf je súčasťou obsahovej náplne mnohých druhov máp, je však nevyhnutnou súčasťou máp topografických. Sú to mapy mierok 1:10 000, 1:25 000, 1:50 000, ktoré obsahujú dôležité údaje o rozložení a vzájomnom zastúpení jednotlivých zložiek geografickej krajiny. Ich obsah tvorí tzv. výškopis a polohopis. Výškopis je vrstevnicové vyobrazenie reliéfu s výškovými rozdielmi Ah 5 m (základný interval). Polohopis je zobrazením vybraných krajinných prvkov, pričom súčasne obsahuje i vybrané kvantitatívne údaje týchto prvkoch. Sú to zobrazené komunikácie, t. j. cesty všetkých druhov, železnice, mosty, budovy, sídla, továrne, elektrické vedenia, vodné toky, jazerá (s údajmi o šírke, hĺbke, prípadne rýchlosti toku). Treba si ešte uvedomiť, že topografické mapy poskytujú všetky základné údaje dôležité pre bojovú činnosť. Vrstevnice, zobrazené hnedou farbou sú z hľadiska danej mierky matematicky presné izočiary nadmorských výšok a možno z nich odmerať rôzne dôležité údaje. Parametre sklonu a orientácie reliéfu sú významné pri určení oblasti najintenzívnejšieho účinku jadrových zbraní, ďalej pri vykrytí územia optimálnou sieťou radarov. Na základe podrobne vypracovanej mapy sklonitosti so zvolenou stupnicou sklonov a zadaných parametrov možno konštruovať mapu priechodnosti terénu pre jednotlivé druhy bojovej (kolesovej i pásovej) techniky. Určité druhy máp teda plnia významnú úlohu z hľadiska obrany štátu, a preto treba niektoré dôležité in- formácie v mapách utajovať.

AKO SA MAPUJE RELIÉF

Keď vo vašom meste, či dedine zastane terénne vozidlo a vystúpia z neho pracovnici - geodéti s nive lačnými latami a rôznymi prístrojmi, signalizuje to, že vo vašom okoli sa bude budovať čosi významné. Na zvedavé otázky domorodcov geodéti odpovedajú len toľko, že podrobne mapujú terén. Pracovnici pri prístrojoch nemilosrdne preháňajú pomocníkov s latami, hlásia zapisovateľovi nejaké čísla a kdesi ďalej možno zbadáte aj zakresľovača, čo manipuluje s pravítkami a usilovne graficky zaznamenáva informácie od zapisovateľa.

VIETE, ČO ROBIA?

Nazrime do zápisníka zapisovateľa. Nie je to obyčajný zápisník, ale tzv. tachymetrický. Vidíme záplavu čísel, ale keď sa lepšie prizriemę, objavime medzi nimi poriadok. Sú to čísla, ktoré nás podrobne informujú o každom zameriavanom bode. Presnejšie povedané o jeho polohe v priestore (O, X, Y, Z), pričom rovina (X, Y) je priemetňa, do ktorej zobrazujeme terén (zakrivenie zemského povrchu zanedbávame). Každý bod je určený poradovým číslom a súradnicami x, y, z, kde z je jeho nadmorská výška. Zakresľovač zaznamenáva všetky body na výkres. Ten bude nakoniec pokrytý sieťou trojuholníkov, ktorých vrcholy sú popísané poradovým číslom zameraných bodov. Ramená trojuholníkov znázorňujú smer merania. Z jedného stanoviska možno zamerať viac bodov. Hustota bodov, podľa ktorých sa reliéf popisuje, závisí od podrobnosti budúcej mapy, teda od mierky. Čim je väčšia mierka, tým je potrebná hustejšia sieť bodov. Hustota bodov však závisí aj od členitosti reliéfu: čím je reliéf členitejší, tým hustejšie treba voliť body. Práca v teréne je však len prvou etapou tvorby mapy. Práca pokračuje v kartografickom laboratóriu. Tu sa všetky údaje z tachymetrického zápisníka znovu veľmi presne vynesú na papier. Rovina papiera predstavuje zároveň zobrazovaciu rovinu (0,X,Y). Údaj s príslušným poradovým číslom sa vynesením súradníc zobrazí vo forme bodu, ku ktorému sa pripíše aj hodnota súradnice z nadmorská výška. Z pripravenej siete bodov sa potom podľa pripraveného náčrtu konštruuje trojuholníková sieť. A to je už priamy podklad na tvorbu vrstevnicovej mapy. K okrajovým bodom každej strany trojuholníka sú priradené nadmorské výšky. Vieme, že vrstevnice sa konštruujú podľa určitého výškového intervalu Ah-1, 2, ...m. Preto na strane každého trojuholníka hľadáme body, v ktorých nadmorská výška dosahuje určité násobky výškového intervalu Ah (vo výškovom rozpätí, danom koncovými bodmi trojuholníkovej strany). Ide o tzv. interpoláciu výšok. Nakoniec pristúpime k poslednej etape konštrukcii vrstevníc. Vieme už, že vrstevnice sú čiary, ktoré spájajú miesta s rovnakou nadmorskou výškou. Preto nainterpolované body na stranách trojuholníkov s rovnakou hodnotou nadmorskej výšky spájame priamkou, alebo plynulou krivkou - vrstevnicou. Každá vrstevnica má svoju hodnotu, ktorú vyjadrujeme číselne. Hlavička čísla musí byť pritom orientovaná v smere rastúcej nadmorskej výšky. Tento postup tvorby vrstevnicovej mapy však nie je jediný. Väčšinu ľudskej práce i tu môžu nahradiť počítače od získania základných údajov o území z leteckých či družicových snímok až po samotné vyhotovenie mapy automatickým koordinátografom.

POČÍTAČ VYRÁBA MAPY

Zavedenie výpočtovej techniky malo aj v kartografickej vede veľký význam. Nové odvetvie diaľkový prieskum Zeme - totiž zabezpečuje prostredníctvom pravidelne ziskavaných snímok ľubovoľnej oblasti na Zemi doteraz nepredstaviteľné množstvo kvalitných a aktuálnych informácii o území. Bez počítačov, ktoré umožňujú ich uchovávanie v operatívnom stave, by tieto informácie boli pre nás stratené. Na to, aby počítač vyhotovil mapu, potrebuje poznať údaje o území a postup práce. Údaje o území mu môžeme zadať na diernych štítkoch: pracovný postup zasa zabezpečia riadiace algoritmy, ktoré usmerňujú prácu so získanými údajmi v jednotlivých etapách: pri tvorbe trojuholníkovej siete, interpolácii nadmorských výšok a konštrukcii vrstevníc. Len na ilustráciu: oblasť, ktorá obsahuje zhruba 200 bodov, spracuje počítač so strednou operačnou rýchlosťou asi za 1 hodinu. Rozvoj kartografie dnes spočíva vo vydávaní nových druhov máp a v ich využití vo vede a praxi. Základnou úlohou kartografickej produkcie naďalej zostáva doplňovanie fondu základných máp zodpovedajúcich skutočnosti. Rast vzdelanostnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva, potreba podrobnej a presnej priestorovej informácie o prírodnom prostredí, o osídlení, výrobných silách, ale aj potreba ochrany a tvorby životného prostredia sú však určujúce faktory, ktoré podporujú aj rozvoj komplexných a tematických máp. V tomto roku sa verejnosti dostane do rúk významné kartografické dielo, ktoré je svedectvom vysokej úrovne kartografickej vedy a kartografickej tvorby - ATLAS SSR. Množstvo tematických máp, vytvorených z presných podkladov o pôdach, vodách, klíme, biosfére, sociosfére atď., bude významným zdrojom informácií o prírodných a spoločenských javoch a ich väzbách.

Zdroj: Časopis Elektrón

Organizovať výmenné pionierske tábory s družobnými partnermi doma i v zahraničí. Využívať k tomu kultúrno-historické a pamätné miesta. Organizovať besedy so zaslúžilými členmi strany, bojovníkmi národnooslobodzovacích bojov a SNP, so zakladateľmi Československého komsomolu, poprednými funkcionármi detského a mládežníckeho hnutia, vzornými pracovníkmi. Organizovať špecializované tábory mladých technikov, prírodovedcov, športovcov, turistov, výtvarníkov a pod., organizovať krajské a okresné táborové školy a sústredenia pionierskeho aktívu, stretnutia najúspešnejších kolektívov a jednotlivcov. Verejnoprospešnú činnosť orientovať na hnutie ,,Ani zrno nazmar". Timurovské hnutie zamerať na pomoc starším občanom, deťom z materských škôl a družín. V rámci hnutia Lúč vytvárať hliadky mladých ochrancov prírody, protipožiarne hliadky.

ZBER = HODNOTY za

Veľmi úspešne sa do zberovej listi ny liečivých rastlín za rok 1980 zapísali žiaci v dedine Lastovce, okres Trebišov. Každý žiak nazbieral liečivé rastliny v priemere 117,58 Kčs. A nesmieme zabudnúť na pochvalu organizátorky zberu - súdružky učiteľky Banikovej, ktorá do tejto verejnoprospešnej činnosti zaangažovala celú dedinu. Tento vynikajúci výsledok práce zabezpečil pionierskej skupine jedno z popredných miest v zhodnotení súťaže v zbere liečivých rastlín v rámci Slovenska.

PRÍPRAVA NA PRÁZDNINY

LETNÁ ČINNOSŤ PIONIEROV

bola hlavným bodom programu už na aprílovom zasadnutí Slo venskej ústrednej rady PO SZM v Bratislave. Po Správe o činnosti Predsedníctva SÚR PO SZM, prednesenú vedúcim oddelenia SÚV SZM dr. A. Huttvágnerom, nasledovala správa Predsedníctva SUR PO SZM Letná činnosť v PO SZM "dôležitý prostriedok výchovy pionierov", ktorú predniesol riaditeľ Ústredného domu pionierov a mládeže Klementa Gottwalda v Bratislave L. Lauko. Po diskusii, ktorá svedčila o tom, že letnej činnosti treba venovať stálu pozornosť, prijali prítomní Opatrenia na rozšírenie a skvalitnenie letnej činnosti pionierov v roku 1981, z ktorých vyberáme:
Krajské a okresné rady PO SZM prehodnotia súčasný stav prípravy letnej činnosti pionierov a prijmú vlastné konkrétne opatrenia k vytvoreniu širokej letnej činnosti na masovej základni; v úzkej spolupráci so školskými orgánmi, ROH a spoločenskými organizáciami širšie rozvinú letnú činnosť pionierov, vytvoria priestorové a materiálne podmienky. zabezpečia výber a prípravu pionierskych vedúcich. Každá pionierska skupina si vypracuje samostatné konkrétne plány letnej činnosti. V plánoch budú rátať s uskutočnením vlastného pionierskeho tábora (na 10-14 dní), so školením členov pionierskeho aktívu, inštruktorov, vedúcich pionierskych oddielov a prázdninovou činnosťou pionierov v mieste bydliska. Domy pionierov a stanice doplnia a rozšíria plány letnej činnosti a ďalšie výcvikové tábory pionierov; vytvoria možnosti pre prázdninovú činnosť niektorých záujmových útvarov.

Zdroj: Časopis Elektrón

Je to možnosť a šanca mladých ľudí ukázať nielen schopnosti, šikovnosť, um, nápaditosť, ale predovšetkým aj uvedomenie si nevyhnutnej potreby zelene všade okolo nás. A to znamená, že úloha krátko- dobá sa stane navždy trvalou. Pred stavuje výsadbu stromčekov, sadenie a zveľaďovanie aleji, parčíkov, výsadbu okrasných krikov, vnútropodnikovú a sídliskovú zeleň, úpravu verejných priestranstiev a pod., úpravu a ošetrovanie starších stromov, parkov, najmä v sídliskovej zeleni; preberanie patronátov základných organizácií SZM a pionierskych skupín nad doterajšou výsadbou parkov a zelene v mestách, obciach a podnikoch, zazeleňovanie nevyužitých pôd, opustených rumovisk a ďalších voľných plôch. O svojom postupe môžete informovať okresne výbory SZM, ktoré majú podrobnejšie metodické pokyny. Pre tých, čo sa rozhodli sadiť stromy, uverejňujeme:

ČASOVE ROZVRHNUTIE ÚLOH

1. Vyhliadnutie vhodného stanovišťa pre výsadbu solitárneho pamätného stromu, pripadne plochy pre výsadbu sadu, hájika, aleje.
2. Zhotovenie plánika - výsadby so stanovením počtu a druhu použi- tých drevín.
3. Odsúhlasenie výsadby prísluš ným orgánom národného výboru.
4. Objednanie sadeníc prostredníctvom národného výboru v škôlkarských závodoch, v záhradníctve alebo v najbližšom polesí Štátnych lesov a pod.
5. Príprava pamätnej tabuľky alebo dosky, ktorou sa stromky označia (pozor, nepribíjať na stromky).
6. Založenie sadzobného materiálu a príprava jám na výsadbu a úpravu priestranstva okolo budúcich stromkov, sadu, parčíkov a pod.
7. Propagácia akcii vysádzania stromkov v miestnej tlači, rozhlase, v pionierskej organizácii, vo zväze mládeže a iných organizáciách, sid liskách, školách, závodoch a pod., vyvesovanie plagátov, násteniek.
8. Začlenenie výsadby stromov do programu,,Dni ochrany prírody" od 21. marca do 1. apríla aj prostredníctvom komisii MNV, občianskych výborov alebo iných spoločenských podujatí.
9. Prevzatie patronátu školy, pionierskej a zväzáckej organizácie, závodu a pod. o sústavnú starostlivosť o výsadbu, a to najmenej na ďalších 5 rokov.

Zdroj:Časopis Elektrón

V posledných mesiacoch existencie prvej Slovenskej republiky bola slovenská armáda, známa tiež ako Domobrana, a bola plne podriadená nemeckému veleniu. Ťažisko jej činnosti už nespočívalo v boji, ale v opevňovacích prácach, strážnej službe a evakuácii obyvateľstva z frontového pásma.

Generáli a dôstojnícky zbor československej armády v roku 1938

Kategória	Hodnosť	V armáde celkovo	Z toho Slovákov
Generál	Armádny generál	5
	Divízny generál	29	1
	Brigádny generál	83
Spolu		139	1
Vyšší dôstojník	Plukovník	752
	Podplukovník	941	2
	Major	1429	11
	Štábny kapitán	2834	61
Spolu		5956	76
Nižší dôstojník	Kapitán	1307	46
	Nadporučík	1517	57
	Poručík	4066	256
Spolu		6890	359
Všetko spolu		12985	436

Zdroj: Wikipedia

Réžia: Milan Horvatovič
Vyrobené v Československej televízii v Bratislave, v roku 1968

Štáb:

• réžia a kamera: Milan Horvatovič,
• námet a scenár: Pavol Skaličan,
• hudba: Milan Dubovský,
• výtvarné návrhy: Petr Nový
• dramaturg: Mikuláš Fehér,
• strih: Helena Michalíková (Paššová),
• zvuk: Jozef Dobák,
• vedúci výroby: Ján Buzgovič

Hlasový interpreti

• Michal Belák,
• Zita Furková,
• Ľudovít Moravčík

Mama potom už iba bielizeň zavesí a dá usušiť. Pri praní v klasickej práčke je to podobné, ale zostáva ešte jedna nepríjemná operácia a tou je žmýkanie. Túto "svalovú" záležitosť bezo zvyšku odstráni odstredivka. Preto by v žiadnej domácnosti, kde majú klasickú vírivú práčku, nemala chýbať ani odstredivka. Aby ste i vy mohli mame poskytnúť vyčerpávajúce informácie o týchto kvalitných pomocníkoch, dovoľte nám, aby sme vám automatickú práčku Tatramat 353 a odstredivky Klad N 1, Perla C 41 a Frymeta OB 10 aspoň stručne predstavili. Že automatická práčka Tatramat 353 nie je pomocník hocijaký, zistíte už z toho, že v nej možno vyprať naraz až 5 kg suchej bielizne. To nie je zanedbateľné množstvo. Tatramat 353 má dovedna 19 programov, z toho 5 bioprogramov. Nielenže dobre perie, ale aj pekne vyzerá. Samonosná skrinka práčky je vyrobená z oceľového plechu a jej povrch je chránený lakom. V čelnej stene je kruhový vkladací otvor tesnený gumovou manžetou a uzatvárateľnými dvierkami. Násypka pracieho prostriedku je dvojdielna a ie umiestnená vo vrchnej doske práčky. Ovládanie práčky je veľmi jednoduché: na riadiacom paneli umiestnenom na prednej stene práčky pomocou otočného gombíka a štyroch tlačítok. „Nakŕmenie" práčky, nastavenie programu a zapnutie práčky je práca okamihu. A potom sa už nemusíte o nič starať. Všetko ďalšie urobí automatická práčka Tatramat 353 sama. Tu by sme mohli našu informáciu skončiť. Ale dovoľte nám ešte zopár technických údajov. Automatická práčka Tatramat 353 má príkon 2290 W, príkon vykurovacieho telesa je 2000 W, hmotnosť 90 kg a určite vás budú zaujímať aj jej rozmery. Šírka 620, hĺbka 510 a výška 850 mm.

Výbornú automatickú práčku Tatramat 353 dostať za 6 600, — Kčs. Ak hľadáte malú odstredivku bielizne, pozrite si stolovú odstredivku Klad, typ N 1. Je to vysokovýkonný a veľmi spoľahlivý elektrický spotrebič súdkovitého tvaru na troch gumových nožičkách. Smaltovanie je v dvojfarebnej kombinácii. Je uspôsobená pre náplň 1 kg suchej bielizne. Odstreďovanie trvá dve minúty. Príkon 60 W, hmotnosť 6,25 kg. Odstredivka Klad, typ N 1 stoji 560,— Kčs. Dokonalými technickými vlastnosťami sa môže pochváliť osvedčená odstredivka Perla C 41. Tá je vhodná pre menovitú náplň bielizne 1,5 kg. Perla C 41 je vybavená bezpečnostným vekom, ktorým sa po zapojení na sieť taktiež uvádza do chodu (zatvorením sa zapína, otvorením vypína). Čas odstreďovania je tri minúty, príkon elektromotoru 130 W. Odstredivka Perla C 41 má hmotnosť 12 kg a dostanete ju za 900,— Kčs. Dodajme ešte, že zvláštnymi prednostami odstredivky Perla C 41 sú malé rozmery, bezhlučný chod, spoľahlivý chod a bezpečnosť pri manipulácii. Vo väčších domácnostiach a pri väčšom množstve bielizne prichádza k slovu odstredivka Frymeta OB 10. Menovitou náplňou tohto typu sú štyri kilogramy bielizne. Toto množstvo dokáže bez problémov „vyžmýkať" za tri minúty. Odstredivka Frymeta OB 10 má príkon 160 W a hmotnosť 31 kg. Plášť a bubon je z oceľového plechu, bubon je pozinkovaný. Ostatné časti — ako je vrchný kruh plášťa, veko, zatváracia páka, výtoková hadica a rukoväte boli vyrobene z termoplastických hmôt. Odstredivka Frymeta OB 10 je veľmi pekne farebne vyzerajúci spotrebič. K tomu prispieva farebné zladenie kovového plášťa s plastickými časťami. Odstredivka Frymeta OB 10 sa uvádza do chodu a vypína zatváracou pákou. Toto výborné zariadenie stoji 1280, — Kčs. Určite si prajete, aby mama mala ľahšiu prácu a zbytočne sa nenarobila. Odporúčajte jej návštevu v jednej z našich špeciálnych predajni ELEKTRO, odkiaľ si môže prevziať automatickú práčku Tatramat 353, alebo jednu z pekných odstrediviek bielizne. V špeciálnych predajniach ELEKTRO máte nielen pekný výber, ale i naši odborníci vám všetky uvedené spotrebiče aj odborne predvedú a zoznámia vás s ich obsluhou. Automatickú práčku i výkonné a spoľahlivé odstredivky bielizne máte možnosť získať i bez hotovosti na účelovú pôžičku.

Zdroj: Časopis Elektrón

Vlastnosti elektrického prúdu. ktorý preteká uzavretou smyčkou vodiča možno charakterizovať fyzikálnou veličinou — magnetickým momentom. Hodnota magnetického momentu M uzavretého vodiča, ktorý ohraničuje plochu S, a ktorým tečie elektrický prúd o intenzite i je:
M = S.i.
Jeho smer určuje Ampérovo pravidlo. Je prirodzené predpokladať, že magnetický moment bude mat aj obiehajúci elektrón v atóme. Tento magnetický moment budeme nazývať orbitálnym magnetickým momentom. Najmenší orbitálny moment bude mať obiehajúci elektrón v atóme vodíka s energiou, ktorá odpovedá najmenšej vzdialenosti od jadra. Túto najmenšiu hodnotou orbitálneho magnetického momentu možno zmerať a nazýva sa Bohrovým magnetónom. Jeho hodnota v porovnaní s hodnotou magnetického momentu obvyklých magnetov jé veľmi malá (10²² až 10²³ krát menšia). Ďalšie štúdium štruktúry atómu ukázalo, že elektrón vytvára magnetický moment nielen pri svojom pohybe okolo jadra atómu, ale že aj sám je nositeľom istého magnetického momentu. Je to tzv. spinový magnetický moment, ktorý súvisí so spinom elektrónu. Jeho hodnota sa tiež rovná jednému Bohrovmu magnetónu. Spin elektrónu patri medzi vnútorné charakteristiky elementárnych častíc (teda aj elektrónov) akými sú napr. ich hmotnosť, alebo náboj. Magnetizmus všetkých obiehajúcich elektrónov okolo jadra je prejavom ich orbitálneho aj ich spinového magnetického momentu. Štúdium štruktúry atómových jadier ukázalo, že protóny a neutróny, ktoré ich tvoria,sa vyznačujú tiež orbitálnym a spinovým magnetickým momentom. Vidíme, že všetky mikroštruktuálne elementy látky — elektróny, protóny a teda aj ich ľubovoľné kombinácie, t. j. atómové jadrá,atómové obaly a kombinácie týchto kombinácii, t. j. atómy, molekuly a nakoniec makroskopické telesá môžu mat v princípe magnetické vlastnosti, pretože všetky bez výnimky môžu byt nositeľmi magnetických momentov, a teda vytvárať vo svojom okolí magnetické pole a reagovať na vonkajšie magnetické pole.

Preto by magnetické vlastnosti mali mat všetky látky, teda všetky látky by mali byť magnetmi. Pretože látky sú tvorené súborom atómov, t. j. atómovými jadrami a elektrónmi, ich magnetické vlastnosti sú dané súčtom magnetických momentov jednotlivých atómov. Môžu vzniknúť tri rôzne prípady:

1. celkový orbitálny magnetický moment všetkých elektrónov, protónov a neutrónov v atóme je bud rovný nule, alebo je rôzny od nuly;
2. celkový spinový magnetický moment všetkých elektrónov, protónov a neutrónov v atóme je bud rovný nule alebo je rôzny od nuly;
3. súčet celkového orbitálneho a spinového magnetického momentu je bud rovný nule alebo rôzny od nuly.

Základnou makroskopickou charakteristikou magnetických vlastnosti látky je vektorová veličina — magnetizácia. Definujeme ju ako vektorový súčet magnetických momentov atómov tvoriacich danú látku, a ktorá sa nachádzajú v jednotkovom objeme tejto látky, napríklad v 1 m³ alebo 1 cm³ (uvedomujeme si, že magnetické momenty jednotlivých atómov sú vektorové veličiny, majú okrem svojej hodnoty aj smer). Magnetizácia teda môže byt nulová alebo nenulová. Látky však nekvalifikujeme podľa toho, aká je hodnota magnetizácie v neprítomnosti vonkajšieho magnetického poľa, ale klasifikujeme ich podľa toho, ako vplýva vonkajšie magnetické pole na elementárne magnetické momenty jednotlivých atómov, a teda aká je magnetizácia danej látky za pôsobenia vonkajšieho magnetického poľa. Inými slovami, vyšetrujeme reakciu (odozvu) danej látky na vonkajšie magnetické pole. Atómové nosiče magnetického momentu, ako už vieme, sú mikroskopické uzavreté prúdovodiče. Vonkajšie magnetické pole indukuje v nich mikroskopické indukčné prúdy, ktorých magnetické momenty podľa Lencovho pravidla budú mať smer opačný ako je smer vonkajšieho magnetického poľa. Takýto polarizovaný (indukčný) efekt sa nazýva diamagnetizmom. Diamagnetickymi látkami nazývame všetky tie magnetické látky, v ktorých prevláda diamagnetický efekt. Celkový magnetický moment jednotlivých atómov, ak nepôsobí vonkajšie magnetické pole, môže byť nulový. Diamagnetizmus je veľmi slabý efekt, často je potláčaný silnejšími efektami, spôsobenými vonkajším magnetickým poľom. Diamagnetickým efektom sa vyznačujú všetky látky. Ak látku tvoria atómy, ktoré sa vyznačujú nenulovým celkovým magnetickým momentom, potom vonkajšie magnetické pole spôsobí okrem diamagetického efektu, tzv. orientujúci efekt. Tento efekt spočíva v tom, že magnetické pole sa snaží otočiť magnetické momenty všetkých atómov do svojho smeru. Tento orientujúci efekt nazývame paramagnetizmus. Ak v látke prevláda diamagnetický efekt, látka je diamagnetická a ak prevláda paramagnetický efekt, potom je paramagnetická. Táto klasifikácia magnetických látok nie je zďaleka úplná. Doteraz predpokladali, že jednotlivé „nosiče" magnetického momentu sú navzájom nezávislé. V mnohých prípadoch však vplyv vzájomnej interakcie medzi magnetickým momentom je podstatný pre vytvorenie výslednej magnetizácie danej látky. Táto interakcia môže spôsobiť, že magnetizácia bude nenulová aj v prípade, keď magnetické pole na danú látku nepôsobí. K objasneniu fyzikálnej podstaty interakcie medzi atómami, ktorá závisí od orientácie ich magnetických momentov, nemožno použiť predstavy klasickej fyziky. Pochopenie tejto interakcie bolo možné len po vypracovaní kvantovej teórie. Kvantové efekty sú "zodpovedné" aj za jestvovanie feromagnetizmu a antiferomagnetizmu.

Zdroj: Časopis Elektrón