Aby teda bolo treba k nim siahať čo najmenej, treba dodržiavať nielen odberateľskú disciplínu, ale i rozmýšľať o tom, kde možno racionalizačnými opatreniami zamedziť straty energie, ako ju využívať hospodárnejšie. Rezervy sú predovšetkým vo výrobnej sfére, no úspory — a nemalé — možno dosiahnuť aj v nevýrobnej sfére. Sem patria i naše domácnosti. Nejde o to, aby sme elektrické spotrebiče v domácnosti nevyužívali, napokon, nik si ich nekupoval na ozdobu. Ale aby sme nikdy neplytvali zbytočne. Argument niektorých spotrebiteľov že odobranú energiu zaplatia, tak prečo by jej nespotreboval, koľko chcú — je veľmi krátkozraký. Prinajmenšom pritom zabúdajú na to, že elektrickú energiu, ktorú spotrebujeme, treba niekde vyrobiť. A to nie je maličkosť.
Elektráreň, do ktorej sa pozrieme, ako sa elektrická energia vyrába, patrí k našim najväčším. Na mape nájdete Vojany celkom na východe, neďaleko Veľkých Kapušian, pri rieke Laborec. Keby si však niekto myslel, že na riekach ležia iba hydroelektrárne, veľmi by sa mýlil. Bez vody sa nezaobíde žiadna elektráreň a ani tepelná vo Vojanoch nie. Vo Vojanoch sú vlastne dve elektrárne. Prvá — EVO I — je na sovietske uhlie, druhá EVO II — spaľuje mazut. Každá má výkon 660 MW, dovedna 1320 MW. To znamená, že elektráreň Vojany je výkonovo najväčšia na Slovensku a v rámci ČSSR patrí medzi popredné. Rozhodnutie postaviť druhú 660 MW elektráreň hneď vedľa prvej, malo svoje výhody. Ved keby ju boli stavali inde, bolo by treba vybudovať novú železničnú vlečku, prítok vody, rôzne pomocné prevádzky, zamestnať oveľa viac odborníkov, zabezpečiť správny aparát. Toto všetko už vo Vojanoch pri EVO I bolo. Tak vznikol dnešný kolos, ktorého dva komíny — 200 a 300 metrový — vidno na zemplínskej rovine už zďaleka. Zhora, z plochej strechy EVO II je zasa pekný výhrad na celý komplex - čerpaciu stanicu a úpravňu vody pri Laborci, priľahlý závod Slovnaft Vojany, ktorý zásobuje EVO II mazutom, širokorozchodnú železničnú vlečku, po ktorej prichádzajú vlaky s uhlím priamo zo ZSSR, sklad uhlia, mohutné chladiace veže, transformátory, rozvodne a v diaľke sa strácajúce stožiare vedenia vysokého napätia. Peknými výhľadmi však majú právo nadchýnať sa básnici, nie reportéri (mimochodom, ani básnik by sa v takej zime a vetrisku na streche dlho nenadchýnal). Dnu v elektrárni je teplo a príjemne. Tak odkiaľ začneme? — pýta sa inžinier Rudolf Hrivík, vedúci oddelenia reléovej služby, ktorý sa podujal na úlohu jedného z mojich sprievodcov. — Od začiatku, — vravím. Tak sme prešli celú elektráreň. Od začiatku, od konca i od prostriedka. Čierne antracitové palivo z Donbasu do elektrárne dopravujú po širokorozchodnej železničnej trati. Jeho prvá cesta elektrárni vedie do hlbinného zásobníka a odtiaľ cez drviče a triediče dopravnými pásmi do zásobníka surového paliva. Uhlie totiž treba pomlieť, rozdrviť na jemný prášok. (A opäť „básnická" asociácia — nepochybne poznáte prekrásnu Wolkrovu baladu, v ktorej Antonín, topič elektrárenský, do kotle prikladá To už dávno neplatí.) Do kotlov „prikladá" zariadenie, ktoré prúdom vzduchu strháva uholný prášok do spaľovacej komory kotla. Podobne je to v EVO II. Tu však do spaľovacích komôr kotlov vháňajú priamo prúd mazutu. Plameň je to strašný, niekoľkometrový, oslepujúci. Nečudo preto, že denne vo Vojanoch spotrebujú 6000 ton uhlia a 4800 ton mazutu.Kotol v elektrárni je komplikovaná vec a popísať túto 41 metrov vysokú ozrutu niekoľkými riadkami nemožno. Iba vari jeho princíp. Teplom, ktoré vzniká prí spaľovaní paliva, sa voda v rúrach mení na paru. Tá má v konečnej fáze, keď prichádza do vysokotlakovej turbíny, teplotu 560 °C a tlak 13 MPa. Je to tzv. ostrá para. Para roztáča turbínu, tá uvádza do pohybu generátor, ktorý vyrába elektrický prúd. Z vysokotlakovej časti turbíny sa para vracia do kotla, opäť sa prihrieva a prúdi do strednotlakovej časti turbíny. Z tretej, nízkotlakovej časti turbíny Ide para do kondenzátora, kde sa pomocou chladiaceho systému zráža opäť na vodu. Tak sa voda po vykonaní práce v turbíne opäť vracia do obehu. V elektrárni potrebujú dvojakú vodu: napájaciu a chladiacu. Jednu aj druhú berú z rieky, rozdiel je v jej úprave. Kým chladiacu vodu čistia iba mechanickými sieťovými filtrami (ktoré ju zbavujú nečistôt), na napájaciu vodu majú podstatne vyššie nároky. Je to potrebné. Chladiaca voda pre kondenzátory, olejové chladiče atď., cirkuluje iba v chladiacom systéme. Keď sa tu zohreje, dopravujú ju čerpadlá do chladiacich veží, kde sa prepadom z výšky ochladzuje a vracia sa spať do čerpacej stanice. Zato napájaciu vodu pre kotly treba okrem mechanického čistenia aj demineralizovať, zbaviť tvrdosti, soli, kovov a pod.
Hovorili sme o kotloch, v ktorých sa energia paliva mení na energiu pary a spomenuli sme, že para roztáča turbíny a mechanická energia sa v generátoroch mení na elektrickú energiu. Každý takýto celok (teda kotol — turbína — generátor — transformátor) tvori jeden blok. EVO I a EVO II majú každá po šesť blokov. V ich strojovniach je po 6 turbogenerátorov chladených vodíkom (ktorý má lepšie chladiace vlastnosti ako vzduch). Pracujú v bloku s transformátormi. Elektráreň Vojany I ma rozvodne 100 kV a 200 kV, EVO II 100 kV a 400 kV. Veľko elektráreň pracuje nepretržite, na tri smeny. A predsa pri ich striedaní neprúdia cez vrátnicu davy. Vedúci bloku Gabriel Czinke, ktorý má práve službu pri prístrojoch v dozorni, vyratúva: — V službe je na každé tri kotle jeden zámočník kotolne a jeden zámočník strojovne, jeden strojník na každé dva bloky, jeden prevádzkový inšpekčný elektrikár na tri bloky, jeden pracovník pri kondenzátoroch dvoch blokov, no a jeden vedúci na každom bloku... — Stupeň automatizácie je u nás vysoký, — hovori inž. Hrivík. — V elektrárňach sa určuje počtom ľudí na inštalovaný megawatt. U nás je to menej ako 1 pracovník na inštalovaný MW...
Veľká a svetlá miestnosť, troj bloková dozorňa je na každej strane strojovne. Každý vedúci bloku sleduje „svoje" prístroje. Je typické, že kým v skôr postavenej EVO I kontrolné prístroje jedného bloku zaberajú prakticky celú stenu, v EVO II sú to neveľké pulty. Ale počet prístrojov nie je menši. Tu povedal svoje slovo technický pokrok. — Psychológovia hovorievajú o maximálne 40 prístrojoch, ktoré môže sledovať jeden človek. A tu ich je oveľa viac... - Áno, ale my ich nemusíme sledovať odrazu všetky, — pripája sa do debaty ďalší vedúci bloku Emil Semjan. — Ak dôjde k poruche, začne fungovať zvuková i svetelná signalizácia. Automaty si väčšinou poradia samy, my sme tu práve pre prípad, keď im musí v rozhodujúcej chvíli dat povel človek. Obaja vedúci bloku. Czinke i Semjan, sú členmi mládežníckeho kolektívu, ktorý vedie Ján Forgáč. Z 18 členov sú piati držiteľmi Zlatého odznaku BSP, ostatní dostali Strieborný odznak BSP. Majú výborné pracovné výsledky, bohatú mimopracovnú činnosť. Len tá smennosť... — Trojsmenná prevádzka je trojsmenná prevádzka. To je vždy určitá nevýhoda pri organizovaní spoločných akcii, — hovori predseda CZV SZM Jaroslav Piatnica. Ale pritom má poruke celý rad vynikajúcich výsledkov zo všetkých piatich ZO SZM vo Vojanoch, ktorých je 280, získali za Grušovského i ďalších mládežníckych kolektívov, ktorých je v elektrárni 8. 0 činnosti hliadok Reflektora mladých, ktoré patria v okrese k najlepším. O úspešných súťažiach mladých zámočnikov v hnutí ZENIT, o mladých zlepšovateľoch. Zväzáci vo Vojanoch, ktorých je 280, získali za svoju prácu Festivalový štít II. a teraz i prvého stupňa. V tom a v skutočnosti, že v elektrárni je 47 kolektívov Brigád socialistickej práce, v ktorých pracuje okolo 800 pracovníkov (vyše polovica zamestnancov) a že do medzi smenovej socialistickej súťaže je zapojená prakticky celá výroba a údržba, v tom treba zrejme hľadať odpoveď na otázku, prečo je dnes Elektráreň Vojany najstabilnejšou energetickou výrobňou v ČSSR, ktorá má najvyššiu spoľahlivosť a najnižšiu poruchovosť. Priemerná produktivita práce na jedného pracovníka vysoko prekračuje 800 000 korún.
Za prvých desať mesiacov roku 1978 splnili plán na 105,6 % a vyrobili 294 miliónov kWh elektriny navyše. V tom istom období usporili oproti norme 28 000 tmp (ton merného paliva), čo predstavuje okolo 70 000 ton hnedého uhlia (= ročná spotreba väčšieho okresu). V rozhovore s podnikovým riaditeľom Ing. Ivom Cernockým CSc., sme hovorili nielen o výsledkoch, ale najmä o perspektívach. V budúcnosti sa zameriame predovšetkým na zvyšovanie efektívnosti v spotrebe palív. Preto budeme musieť realizoval desiatky akcii technického rozvoja. Napríklad rekonštrukciu zauhľovania, tyristorovú reguláciu podávačov prášku, chceme plynofikovať tri kotly v EVO II, kde by sme v letnom období spaľovali prebytky plynu. Čaká nás dobudovanie biologickej čističky priemyselnej vody a ďalšie úlohy. Elektráreň sa má čim pochváliť aj v oblasti starostlivosti o pracujúcich. Na neďalekej Zemplínskej Šírave majú moderné rekreačné zariadenie pre 100 ľudí. Od decembra začalo slúžiť ako nočné sanatórium pre rehabilitáciu pracovníkov z najťažších prevádzok. V sídlisku energetikov vo Veľkých Kapušanoch je okolo tisíc pekných bytov, občianska vybavenosť je na úrovni. Od vojanskej elektrárne sa rozbiehajú do diaľky vedenia vysokého napätia. Tým najmohutnejším 400 kV prúdi elektrická energia do rozvodne pri Veľkých Kapušanoch, ktorá je napojená na jednotný energetický systém Mier. Určite ste o ňom už počuli — zahrňuje územie o ploche 1 100 000 km2 so 110 miliónmi obyvateľov. Jeho ústredný dispečing v Prahe reguluje dodávky elektrickej energie do členských krajín systému — Bulharska,Československa, Maďarska, NDR, Poľska, Rumunska a východnej časti ZSSR. So všetkou môže dispečing manévrovať a priemyslové závody ju dostanú včas a v potrebnom množstve. K špičkovým zátažiam dochádza v členských krajinách v rôznom čase — ved prudký vzrast spotreby môže spôsobiť aj dôležitý hokejový či futbalový zápas, keď sa v niektorej krajine odrazu zapnú milióny televízorov. Výhodnosť jednotného systému je zrejmá. Netreba stavať rezervné elektrárne — v potrebnej chvíli ich nahradí vzájomná pomoc národných energetických sústav. Je to nesmierne dôležité najmä pre krajiny, ktorých energetické zdroje sú obmedzené a ktorých energetická spotreba je vysoká. Hlavnou podmienkou nerušeného fungovania celého systému je však rytmická práca všetkých jeho elektrárni Vojany takto pracujú. Nie je vôbec podstatné, ktorá elektráreň vyrobila práve ten prúd, ktorý v danej chvíli napája našu žiarovku. Dôležite je, aby sme pri odbere elektriny nikdy nezabúdali, že niekde — blízko — alebo ďaleko — pracujú pri jej výrobe vo dne v noci stovky a tisícky ľudí.
Čo by sme si mali uvedomiť
Na 12. zasadnutí (KSČ v decembri 1978 v sprave o hlavných úlohách rozvoja národného hospodárstva v roku 1979, ktorú predniesol člen Predsedníctva UV KSČ súdruh Václav Hula, sa hovori. „Energicky a bez odkladov treba zabezpečovať ( realizáciu štátneho programu racionalizácie spotreby palív a elektriny tak, aby boli dosiahnuté relatívne úspory v roku 1979 okolo 2 mil. ton merného paliva." A my všetci by sme si mali uvedomiť, že: Na výrobu 1 kWh v elektrárni sa spotrebuje 1 až 2 kg hnedého uhla. Ak sú náklady na vykurovanie domácnosti hnedým uhlím 100 percent, potom platí: náklady na vykurovanie zemným plynom sú 138%, nočnou elektrinou (akumulačné vykurovanie) 199 %, naftou 203 %, ale priamo vykurujúcimi elektrickými spotrebičmi (el. radiátory, piecky a pod.) až 739 %. Jednu hodinu denne zbytočne svietiaca 60 W žiarovka v každej domácnosti predstavuje v rámci celej SSR za rok spotrebu 30 miliónov kWh elektrickej energie, na výrobu ktorej sa v elektrárňach spotrebuje zhruba 1000 vagónov hnedého uhlia. Použitím automatického ovládania (v cene 350 Kčs) elektrického akumulačného vykurovania možno na Slovensku usporiť ročne 3 milióny kWh. Ročne v SSR nainštalujú elektrické priamo výhrevné telesá s úhrnnou spotrebou asi 200 MW, čo predstavuje tak - mer polovicu výkonu čs atómovej elektrárne V 1.
Zdroj: Elektrón - mesačník pre mladých o vede a technike
