nedeľa, 21 august 2022 08:29

Ako sa robí slovenský kožuch

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Ako sa robí slovenský kožuch Ako sa robí slovenský kožuch Časopis Elektrón

NA ZAČIATKU roka môj starý otec, ktorý poznal hromadu prísloví a porekadiel, povedal: — Hádam už nebude o jeden kožuch teplejšie Veď je taká tuhá zima, že len tak trešti a voda zamrzla ako múr. Starý Adam vedel robiť dobré kožuchy, ale teraz, keď ho už niet, veru ani neviem, kde takéto kožuchy robia. Kde ? No predsa v Liptovskom Mikuláši a celkom ináč ako ich robieval starý Adam a kožiari kedysi. V Liptove má výroba koží a kožušín skoro tristoročnú tradíciu. Ved tu boli vtedy pre jej rozvoj výborné podmienky. Dostatok surovín — na lúkach sa páslo oveľa viac oviec a dobytka a v lesoch nebolo o divú zver núdze. Bol tu aj dostatok vody, smrekových pilín a kôry, ktorú bolo treba pri vyčíňaní kožušín. Neskôr sa garbiarstvo a kožušnícka výroba sústreďovala do menších súkromných fabričiek a dnes, vlastne už od roku 1951, je skoncentrovaná v Kožiarskych závodoch národného podniku v Liptovskom Mikuláši. Tento závod s 3335 zamestnancami má ešte niekoľko výrobných odborov, ktoré produkujú širokú paletu výrobkov. Garbiarstvo sa zaoberá spracovaním hovädzích koží na usne, ktoré potom poskytujú obuvníckym podnikom, galantéria zase výrobou najrôznejších dámskych kabeliek, aktoviek, diplomatiek či cestovných tašiek z prírodných, ale aj plastických materiálov. Poviete si kožuch ako kožuch, hlavná vec nech je teplý. V prevádzke na prvovýrobu kožušín to tak celkom jedno nie je. Veď spracovanie kožiek, z ktorých budú šiť kožuchy z vlasovej a velúrovej strany, má v mnohom odlišný technologický postup.

Nás však bude zaujímať výroba velúrových kožušín, pretože z nich šijú tak dobre známe slovenské kožuchy. Lenže vstúpiť do prevádzky bez zopakovania si vedomostí o zložení kože si dovoliť nemôžeme. Pokúste sa predstaviť si schému zloženia kože, s ktorou ste sa určite stretli na hodinách biológie, koža cicavcov sa skladá z viac vrstevnej pokožky, ktorá je na povrchu, ďalej zo zamše, tvoriacej základnú zložku kože. Svojou pevnosťou chráni telo živočícha pred úrazom. Pretože túto vrstvu možno vypracovať na úžitkovú, čiže remeňovú kožu. nazývame ju aj remeňovou vrstvou. U živočíchov, ktorí upadajú v dlhodobý zimný spánok, býva medzi zamšou a svalovou vrstvou tuk. Poslednú vrstvu - podkožné väzivo - tvoria blany z riedkeho spojovacieho väziva. Medzi nimi je mnoho krvných ciev. Treba však ešte dodať, že základné stavebné zložky kože sú bielkoviny, v zamši kolagénne vlákna a v pokožke a v chlpoch keratíny, tvoriace súčasť rohoviny. Do Kožiarskych závodov prichádzajú suroviny - kožušiny, či už domáce alebo zo zahraničia (hlavne z Grécka a Talianska) vysušené. Tým tu majú o jednu z vyše tridsiatich operácii vypracovania kožušín menej. Preto môžu roztriedené kožušiny hneď vložiť do tzv. námoku, čím koža nadobudne taký stav a vlhkosti ako na živom zvierati. Súčasne sa tým odstraňujú nečistoty a rozpustené bielkoviny. Vo veľkých drevených jamách s vodou sa musia kožky rozmáčať jeden až dva dni.
— Pozrite sa, — ukazuje na kopu "zmoknutých" kožušín vedúci majster, súdruh Jaroslav Forró,
— tieto kožky sú už pripravené na česanie. Tým odstránime z chlpov "repíky" — lopúchové bodliaky a iné drobné zvyšky rastlín, ktoré sa pri pasení zachytili na ovciach.
Potom kožu žmýkame ešte na veľkých odstredivkách, predbežne zastrihneme a vyperieme rôznymi saponátmi. Po týchto piatich operáciách koža obsahuje ešte podkožnú svalovú a tukovú vrstvu. ktorú zrezávajú strojovo na tzv. miazdričkách s nožovým valcom. Veľmi dôležitou vlastnosťou kožušín je plastičnosť remeňa. Možno ju dosiahnuť rozriedením vlákien kože a naplnením látkami, ktoré bránia opätovnému zlepeniu vlákien (tuky, sypké látky). Preto sa na kožu pôsobí nielen mechanicky,ale hlavne chemicky. lde o tzv. piklovanie, pri ktorom sú kožky 48 hodín namočené v roztoku chloridu sodného a kyseliny mravenčej (keby však použili miesto kyseliny zásadu hrozilo by nebezpečenstvo, že sa chlp uvoľni a bolo by po kožuchu).

Snáď by sa z takejto kože mohla vyrobiť useň na kožené topánky. Po piklovaní sú kolagénne vlákna ešte stále citlivé na teplotu a koža môže podliehať hnilobným procesom. Odolnosť proti týmto vplyvom nadobudne len po „dlhodobej konzervácii" — po vyčineni. Na pomoc tu prichádzajú opäť chemické látky v podobe „činiacej brečky". Chemik by z názvu tohto roztoku veľa nevedel. Zato kožiari vedia presne, že ide o roztok kamenca chromito-draselného a kyseliny mravenčej, pridaním kalcifikovanej sódy, ktorá okrem iného zníži kyslosť brečky a zvýši jej viazaciu schopnosť.
— Škála činiacich látok je široká, — hovori výrobný námestník inžinier Pavel Bolvanský.
— Kedysi používali garbiari len prírodné triesloviny zo smrekovej a dubovej kôry. Dnes sa u nás,ale i vo svete využívajú na činenie soli trojmocného chrómu. Chróm však možno kombinovať s zirkónom, fenol-formalde-hydovými živicami a syntetickými či prírodnými trieslovinami. Dvadsaťštyrihodinové máčanie v tomto „kúpeli" stačí na to, aby bola koža vyčinená. Pretože chróm ešte stále neprenikol dostatočne do celej kože, musia nechať kožky po odstredený a vyzrážaní — roztiahnutí, odležať. — „Likrovanie" čiže tukovanie je veľmi dôležitým výrobným procesom, — pokračuje ďalej súdruh Forró, — pôsobením syntetických, či prírodných olejov sa zamedzi práve zlepenie kolagénnych vláken a koža sa stáva vláčnou.

Aj správne sušenie má veľký význam pre kvalitu budúcej kožušiny. Kedysi tu sušili kožušiny len voľne na latách, čo trvalo asi tri dni. Dnes jahňacie či ovčie kožky sušia väčšinou vo veľkých bubnových sušičkách, v ktorých sa za 4 až 5 hodín vysuší 250 kusov kožiek. Ešte jeden, dva dni si vysušené kožky ,.oddýchnu" a opäť postupujú na ďalšie spracovanie — strojno-mechanické mäkčenie, alebo v reči kožušníkov „bakľovanie". „Bakľovačka" s točiacim sa bubnom, na ktorom sú po celom obvode ostré nože, kožu a tým aj čiastočne roztiahne. Pretože suché kožky by sa bakľovaním mohli popraskať, treba ich predtým vo vode namočiť a nechať 4 až 5 dní odležať, aby sa vzájomne navlhčili. Asi tak ako kropené prádlo pred žehlením. Kvalitné spracovanie kožušín si vyžaduje presné dodržiavanie všetkých operácii. A tých naozaj nie je málo. Opis každej z nich by si vyžiadal ešte mnoho strán, ktoré by stačili na poriadne hrubú knihu. Pretože vynechanie niektorých operácií by na kvalite budúceho slovenského kožucha nepridalo a každý z nás radšej uvíta ten kvalitnejší, musíme aj my aspoň stručne dodržať ich sled. Kožky treba ešte „lajtrovat" v pilinách spolu s kriedou v točiacom sa uzavretom bubne, potom v sieťovitých sudoch vytrepávať, niekoľkokrát na „bakľovačkách" zmäkčovať, česať, orezávať prebytočné okraje a brúsiť na zámiš. Pri tejto práci musí sa pracovník naplno sústrediť, aby náhodou neprebrúsil remeň až ku korienku srsti. A to by bola veľká škoda, znehodnotila by sa už skoro hotová kožušina.

Kožky, ktoré sú určené na velúrové spracovanie nesmú mat žiadne nedostatky. Neraz sa stáva, že práve na remeňovej strane, ktorá je pri slovenských kožuchoch lícovou stranou, ostávajú po cudzopasníkoch stopy — „peniažky" — biele bodky, veľmi výrazné aj po zafarbení. Preto na farbenie postupujú iba bezchybné kožky. Farbenie zaberá z celého asi 24-dňového cyklu spracovania a úpravy kožušín jeden deň. V súčasnosti sa najviac žiadajú prírodné orieškové, ale podľa zákazky tu farbia aj na zeleno, modro-šedo a na iné pastelové farby. Po odstredení, vystieraní a vysušení kože opäť mäkčia a potom napínajú na drevené rámy, aby neboli, ako tu hovoria po liptovsky „pokrabatené". A to už sú kožušiny vlastne pred koncom svojho spracovania. Ešte ich raz zmäkčia, strihajú vlas, triedia do jednotlivých klasifikačných tried, merajú a autami odvážajú do „konfekcie".
— Naša prevádzka, v ktorej spracujeme ročne do 600 000 kusov jahňacích a ovčích kožušín, je veľmi stará a pracovať bude možno len do leta, — hovorí Ing.Bolvanský. — Nová budova je už skoro hotová. Teraz kompletizujeme moderné technologické zariadenie našej a zahraničnej výroby, ktoré idú vyhovovať nielen vyšším technologickým požiadavkám, ale aj z hradiska zlepšenia pracovného prostredia.
Okolo novej budovy prvovýroby kožušín, ktorá je blízko „konfekcie", postupne skoncentrujeme všetky prevádzky, kožiarskych závodov, ktoré sú dosiaľ roztrúsené v meste a okolí.

Šesť poschodí v budove konfekcie sú navlas rovnaké. Neraz sa stane, že aj majstri si ich popletú. Veľké strihačské pulty,stojany s najrôznejšími strihmi a rad šijacích strojov, za ktorými pracujú šikovné ruky krajčírok. Len výrobky, ktoré z nich vychádzajú, sú odlišné. Od najdrahších vývozných kožuchov, cez slovenské kožuchy, určené len na náš trh, papučky, rukavice, čiapky, podšívky až po konečné spracovanie odpadu. O odpade tu naozaj ťažko hovoriť, pretože jednotlivé kúsky, ktoré ostanú pri strihaní kožuchov, možno ešte navzájom zošit a použiť ako prikrývky či podšívky do daktorých robotníckych odevov. V ostatných prevádzkach, v ktorých je už viac odpadu, sa oň postarajú najmä zväzáci. Každoročne súťažia o najlepší spomienkový predmet práve z tohto už nepotrebného materiálu, alebo ho poskytujú pionierom pre činnosť záujmových krúžkov. 608 členov v 9. základných organizáciách SZM majú za sebou aj bohatú brigádnickú činnosť. Ved pri budovaní pionierskej základne v Žiarskej doline zväzáci odpracovali 3500 brigádnických hodín. Spolupráca a pomoc pionierskej organizácii sa však týmto neskončila, práve naopak.
— Naša zväzácka organizácia má patronát nad pioniermi zo ZDŠ Nábrežie, s ktorou sme sa zmluvne dohodli na vzájomnej spolupráci, — hovorí predseda CZV SZM Ing. Rudolf Samko. — My pomôžeme pionierom materiálne a z radov našich zväzákov dáme pionierskych vedúcich.
Škola nám zase poskytne napríklad telocvičňu a pionieri nám kultúrnym programom spestria podnikové slávnosti.

Samozrejme, že pomoc PO nie je jedinou náplňou činnosti zväzákov z kožiarskych závodov. Napríklad každá základná organizácia má svoju hliadku Reflektora mladých, ktoré podľa presných propozícií súťažia o najlepšiu z nich. Rozvíjajú súčasne aj zlepšovateľské hnutie najmä v súťažiach o najlepšieho zlepšovateľa. Že je ich práca skutočne na úrovni, dokazuje aj účasť ich prác na celoštátnej súťaži ZENIT-u.

V Kožiarskych závodoch ná-rodného podniku v Liptovskom Mikuláši vyrábajú kožuchy po celý rok. A veru budú sa mať v tomto roku čo obracať. Ved pred zimou a mrazom, aké boli v tomto roku, je naozaj najlepší teplý kožuch.

Zdroj: Časopis Elektrón

Zobrazené 96 krát
R.F.K.

Šéfredaktor magazínu

Napíšte komentár

Zverejnenie komentára z dôvodu neúnosných reklamných aktivít niektorých návštevníkov podlieha schváleniu administrátorom. Tým ale nie je dotknutá sloboda slova, ak nie sú porušené pravidlá tohoto portálu. Komentáre sú následne zverejnené do 24 hodín.

 

Vyhľadávanie

 

ONLINE

Práve tu je 330 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Ak chcete podporiť finančným darom rozvoj RETROMANIA.SK

PAY BY SQUARE: 1 €

Donate retromania

ALEBO: ĽUBOVOĽNÁ SUMA


EUR

 

Zvukové návraty

 

Vojnové roky

  • Dejiny Slovenského filmu
    Dejiny Slovenského filmu Filmové laboratóriá na Slovensku začali svoju činnosť v roku 1947. V nadväznosti na dekrét prezidenta republiky Eduarda Beneša č. 50/1945…
 

Kolektivizácia

  • Prešovská pionierska železnica
    Prešovská pionierska železnica Pred železničným depom v Prešove stojí zakonzervovaná lokomotíva - maletka U47.002 Ktorá pôvodne premávala na jindřihohradeckých úzkokoľajkách a ťahala vagóniky…
 

Stagnácia

  • Fantomas Retro kino hit
    Fantomas Retro kino hit Fantomas film nakrútený v roku 1964 kde Jean Marais a Louis de Funès si zahrali hlavné úlohy Film sa v…
 

Normalizácia

 

Socialismus

  • Ceny za socializmu
    Ceny za socializmu Socialistický štát bral svojim občanom z hrubej mzdy 20 percent. Pri dnešnej hospodárskej kríze, ktorá ešte stále hýbe Európskou úniou…
 

Privatizácia

  • Retro pohľad na ČSD
    Retro pohľad na ČSD V tomto článku poodhalíme, ako vyzerali železnice, železničné stanice, vlakové nástupištia, samotné vlaky a všetko čo súviselo s prepravou po…
 

Globalizácia

 

Video návraty

 

Pripravované články

V tejto chvíli redakcia nepripravuje žiadne nové články pre zverejnenie.
Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2022. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk
Tieto webstránky využívajú súbory Cookies. Ak pokračujete bez zmenenia nastavení súborov cookies, súhlasíte s ich použitím. Prečítajte si informácie o tom, ako používame cookies a ako ich môžete odmietnuť nastavením svojho prehliadača.