Vladimír Remek sa narodil 26. septembra 1948 v Českých Budějoviciach. Vyštudoval strednú školu v Čáslavi, od roku 1966 študoval vo Vyššom leteckom učilišti v Košiciach. Tu lietal na cvičných lietadlách L-29 Delfín. Po ukončení štúdia v roku 1970 nastúpil k leteckému útvaru v Českých Budějoviciach.V roku 1972 začal študovať na Vojenskej leteckej akadémii Jurija Alexejeviča Gagarina v Moskve. Následne sa v 1976 vrátil k leteckému útvaru do Českých Budějovíc.

V roku 1976 sa zúčastnil výberu kandidátov pre kozmický let a od decembra tohto roku sa začal pripravovať vo Hviezdnom mestečku pri Moskve na kozmický let. Výcviku sa tiež zúčastnil ďalší český kandidát Oldřich Pelčák. K letu kozmickej lode Sojuz 28 bol nakoniec vybraný Vladimír Remek, v tej dobe kapitán ČSĽA. Veliteľom lode bol sovietsky kozmonaut plukovník Alexej Gubarev. Išlo o prvú medzinárodnú posádku v programe Interkozmos. Let sa uskutočnil od 2. 3 - 10. 3. 1978. Posádka pracovala na palube orbitálneho komplexu Saľut 6 spolu s jeho základnou posádkou, ktorú tvorili Jurij Romaněnko a Georgij Grečko. Celková dĺžka letu bola 190 hodín a 18 minút. Vladimír Remek sa tak stal prvým československým kozmonautom, ale aj prvým kozmonautom s iným občianstvom než ZSSR a USA.

V rokoch 1978 - 1985 pracoval Vladimír Remek ako vedúci pracovník vo výskumnom vojenskom pracovisku v Prahe-Kbelích. V roku 1985 absolvoval Vojenskú školu Generálneho štábu ZSSR v Moskve.Ako vojenský pilot ČSLA bol zamestnaný do roku 1990, v rokoch 1990 - 1995 bol riaditeľom vo Vojenskom múzeu letectva a kozmonautiky v Prahe-Kbelích. V júni 1995 odišiel z armády. Po odchode do zálohy v hodnosti plukovníka sa stal obchodným zástupcom ČZ Strakonice v Moskve. Do roku 2004 bol vedúcim obchodno-ekonomického úseku Veľvyslanectva SR v Moskve.

V roku 2004 bol Vladimír Remek zvolený za poslanca Európskeho parlamentu, kde zasadá vo výboroch pre priemysel, výskum a energetiku (ako člen), pre dopravu a cestovný ruch (ako náhradník), je členom delegácie pre parlamentnú spoluprácu EÚ - Rusko a delegácie pre vzťahy s Juhoafrickou republikou (ako náhradník). Chce sa venovať najmä oblasti energií ako zásadnému faktora ďalšieho rozvoja v Európe s ohľadom na budúcnosť jadrovej energetiky i všetkých druhov alternatívnych energií, vede a výskume s prioritami kozmických programov a nových technológií vrátane otázok dopravy a tiež otázkam spolupráce EÚ a Ruska, ktoré sa často prelínajú s vyššie uvedeným zameraním.

{youtube}t6-N4haV_Gs{/youtube}