ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA RVHP

Má 4 základné orgány zasadanie Rady, výkonný výbor, stále komisie a sekretariát. Zasadanie rady je najvyšší orgán RVHP. Prerokúvajú sa na ňom základné otázky ekonomickej a vedeckotechnickej spolupráce, určujú hlavné smery činnosti. Zasadanie rokuje o správach výkonného výboru, zriaďuje nové orgány, nevyhnutné pre plnenie úloh, prijíma nových členov,atď. Zasadanie zvolávajú najmenej raz ročne v hlavných mestách členských štátov. Výkonný výbor je hlavným výkonným orgánom Rady. Skladá sa z predstaviteľov členských krajín úrovni podpredsedov vlád. Schádza sa najmenej raz za štvrt roka a má právo prijímať odporúčania rozhodnutia a predkladať návrhy zasadaniu Rady. Riadi všetku prácu. spojenú s koordináciou plánov rozvoja národného hospodárstva, špecializáciou a kooperáciou členských štátov. Riadi prácu sekretariátu i stálych komisií. Schvaľuje rozpočet organizácie Stále komisie — v súčasnosti ich RVHP má viac ako 20. Väčšina z nich je odvetvová. Sídlo stálych komisii určuje zasadanie Rady. Predsedom komisie je vedúci delegácie tej krajiny v ktorej má stála komisia sídlo. Stále komisie rozpracúvajú opatrenia a pripravujú návrhy pre najracionálnejší rozvoj odvetvi národného hospodárstva štátov RVHP na základe medzinárodnej deľby práce. Sekretariát robí každodennú agendu. Skladá sa z tajomníka RVHP, zástupcov tajomníka, odborníkov a technického personálu. Súčasne s organizačnou prácou uskutočňuje ekonomické výskumy a analýzy. zostavuje prehľady a informácie.

SOCIALISTICKÁ EKONOMICKÁ INTEGRÁCIA

Riešime mnohých problémov ekonomického rozvoja v rámci jednej krajiny by bolo nemožné alebo málo efektívne a vyžaduje si spojenie materiálnych zdrojov a vedeckotechnického potenciálu viacerých krajín. Internacionalizácia výroby podporuje zlacnenie a zvýšenie kvality produkcie. Socialistická integrácia sa zakladá na princípe socialistického internacionalizmu. Štáty RVHP nemusia medzi sebou bojovať o trhy. Je im cudzia vzájomná konkurencia.

ŠPECIALIZÁCIA A KOOPERÁCIA VÝROBY

Medzištátna špecializácia ma veľký význam práve pre malé štáty RVHP Nie každá z európskych socialistických krajín má dosť veľkú kapacitu vnútorného trhu, nevyhnutnú pre rozvoj veľkovýroby. Ale iba výroba vo veľkých sériách môže prinášať spiatočný ekonomický efekt. Špecializovaná dobre vypracovaná sériová veľkovýroba vyžaduje zaručený odbyt. A to sa práve robí v rámci RVHP. Malé štáty RVHP získavajú možnosti stavať veľké podniky, optimálne čo do rozsahu výroby, so zabezpečením ich vysokej rentability a ziskov. Práve takéto podniky umožňujú najväčšími zvyšovať národný dôchodok a životnú úroveň ľudu.

KOORDINÁCIA NÁRODOHOSPODÁRSKYCH PLÁNOV

Koordinácia národohospodárskych plánov členských krajín RVHP predstavuje dobrovoľnú spoločnú plánovitú činnosť socialistických štátov. Prakticky pristúpili štáty RVHP ku koordinácii plánov od roku 1954. Do roku 1965 sa plány koordinovali najmä na základe už schválených národných plánov. Novým momentom bolo zladenie plánov na roky 1966 - 1970 a 1971 - 1975, ktoré sa uskutočňovalo už vtedy, keď štáty RVHP rozpracovávali projekty svojich národných plánov. Postupne prechádzajú členské štáty k užšej bezprostrednej spolupráci ministerstiev. ústredných úradov, združení, podnikov vedeckovýskumných ústavov.

VEDECKOTECHNICKÁ SPOLUPRÁCA

Spolu s rozvojom vedy a tech-niky v každej jednotlivej krajine má pre vedeckotechnický pokrok veľký význam medzinárodná výmena skúseností, koordinácia výskumov, kúpa zahraničných licencii, vynálezov. Riešiť obrovské úlohy iba vlastnými silami by si vyžiadalo obrovské výdavky, často neekonomické. Preto štáty RVHP venujú takú veľkú pozornosť vedeckotechnickej spolupráci. Okrem vedeckovýskumných ústavov v každej krajine vytvorili sa tiež medzinárodné strediská a výskumné ústavy na mnohostrannom základe (napr Spojený ústav jadrových výskumov v Dubne). Krajiny RVHP uzavreli dohodu o spolupráci aj v oblasti kozmického výskumu.

PREVODITEĽNÝ RUBEĽ

Vo vzájomnom zúčtovaní socialistických krajín zaviedli kolektívnu menu pod názvom prevoditeľný rubeľ. Jeho zlatý obsah tvori 0,987412 gramu rýdzeho zlata. Zavedením systému mnohostranných zúčtovaní prostredníctvom Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce sa prevoditeľný rubeľ používa pri všetkých zúčtovaniach medzi členskými krajinami RVHP.

KOMPLEXNÝ PROGRAM

V roku 1971 prijali členské štáty Komplexný program ďalšieho prehlbovania a zdokonaľovania spolupráce a rozvoja socialistickej ekonomickej integrácie. Komplexný program označuje za hlavnú metódu prehlbovania socialistickej integrácie spoluprácu v oblasti plánovacej činnosti a najmä koordináciu národohospodárskych plánov (plány sa budú koordinovať na obdobie 10 až 15 rokov). Teraz sa koordinujú plány na roky 1976 - 1980, pričom sa koordinácia plánov na toto obdobie zosúlaďuje s práca mi na koordinácii plánov do roku 1990.

Zdroj:Časopis Elektrón

V tomto období, v roku 1950 sa členom RVHP stáva Nemecká demokratická republika (NDR). V druhom období na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov sa k obchodnej výmene a vzájomnej pridáva už i náročnejšia forma výrobná spolupráca. Na 12. zasadaní RVHP v roku 1959 schválili Štatút Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, ktorý okrem iného zakotvuje zásadu socialistického internacionalizmu. Tretie obdobie (1962 - 1969) prináša rozvoj koordinácie národohospodárskych plánov ako základnej metódy spolupráce. Päťročnica 1966 -1970 sa potom stáva prvou, v ktorej sú navzájom zosúladené plány ekonomického rozvoja. Kladú sa základy vyššej formy spolupráce — kooperácie a špecializácie. V roku 1962 sa členom RVHP stáva Mongolská ľudová republika. Štvrté obdobie od roku 1969 až po súčasnosť označujeme za etapu rozvoja socialistickej ekonomickej integrácie. Významnú úlohu v tomto smere zohralo 23. mimoriadne zasadanie RVHP na najvyššej úrovni v roku 1969. V roku 1971 schválili všeobecne známy Komplexný program ďalšieho prehlbovania a zdokonaľovania spolupráce a rozvoja socialistickej ekonomickej integrácie. V roku 1972 sa stala členom Rady Kuba a nedávno Vietnamská socialistická republika.

Znamená to, že RVHP dnes združuje desať socialistických krajín Európy, Ázie a Latinskej Ameriky, v ktorých žije viac než štyristo miliónov rudí — teda približne desatina obyvateľov sveta. Kým na počiatku spoločného postupu išlo o štáty väčšinou ekonomicky málo vyspelé, dnes už toto spoločenstvo vyrába viac než tretinu svetovej priemyselnej produkcie a je najmohutnejším ekonomickým celkom zemegule. Objemom svojej výroby napríklad viac než dvoj-násobne prevyšuje Európske hospodárske spoločenstvo a predstihuje aj USA. Za uplynulých tridsať rokov sa dosiahli veľké úspechy vo vyrovnávaní ekonomickej úrovne socialistických krajín. Je to pozoruhodný príklad socialistického internacionalizmu — súčasne však ide tiež o nevyhnutnú základňu pre vyššie stupne spolupráce. Veď nové, náročnejšie formy spolupráce môžu uskutočňovať iba krajiny, ktoré majú pre takúto aktivitu vybudovanú príslušnú ekonomickú, technickú a vedeckú základňu. Dnes sa tento smer stal rozhodujúci pre súčasný a najmä budúci rozvoj RVHP. Uveďme si niekoľko príkladov. K základným úlohám patrí riešenie problému surovín, palív a energie. Významnou oporou je sovietske prírodné bohatstvo — využívať ho však treba uvážlivo a efektívne, novými metódami. K známemu ropovodu Družba pristupuje plynovod Sojuz z Orenburgu, budovaný spoločnými silami socialistických krajín. Takisto spoločným dielom je vedenie s vysokým napätím Vinnica-Albert-irsa, ktoré umožni presuny elektrickej energie a ušetri stavbu niekoľkých elektrárni. Pre budúcnosť sa rozhodujúcou oblasťou energetiky stanú atómové elektrárne. Práve v tejto oblasti zohrá Československo v rámci RVHP významnú úlohu, keď budeme vyrábať nielen pre nás, ale aj pre potreby bratských krajín zariadenia pre atómové elektrárne — bude to najmä v závodoch Škoda Plzeň a SES Tlmače. Jedným z vrcholov vedeckotechnickej spolupráce je spoločný program výskumu vesmíru — a tu sa môžeme pochváliť, že spolu so sovietskymi kozmonautmi ako prvý vyštartoval náš Vladimír Remek.

Keby sme teda mali vyrátať čo všetko nám prináša aktívna účasť v RVHP, bolo by to veľmi veľa — od dodávok základných surovín cez kooperáciu pri výrobe nákladných áut či výpočtovej techniky až po využívanie atómu pre mier a výskum kozmického priestoru. Teraz sa pripravujú ešte náročnejšie spoločné dlhodobé programy, ktoré určujú opatrenia v rozhodujúcich odvetviach do roku 1 990 a niekedy až po prah storočia. Na úspešných tridsať rokov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci teda nadväzujú ďalšie smelé perspektívy.

Keby ste chvíľku rozmýšľali, určite by ste v okolí svojej obce či mesta našli konkrétny príklad hospodárskej spolupráce s niektorou socialistickou krajinou, členom RVHP. Či už ide o výrobky blízkeho závodu alebo o veľkú stavbu; možno neďaleko vašej obce vedie trasa ropovodu Družba či vedenie vysokého napätia, ktorým prúdi elektrická energia v rámci jednotnej energetickej sústavy Mier. Aj my, naša redakcia, úzko spolupracujeme s redakciami časopisov pre mládež, ktoré píšu o vede a technike. Je to sovietska Technika molodeži, poľské Horyzonty techniki, Jugend und Technik z NDR, Orbita a Nauka i technika za mladežta z BER, maďarská Delta a Juventud Técnica na Kube. Neraz uverejňujú články z Elektrónu a my zasa z nich pravidelne vyberáme zaujímavé materiály pre vás. Robíme tak i tentoraz.

Zdroj: Časopis Elektrón

Rada vzájomnej hospodárskej pomoci vznikla za účelom koordinácie hospodárskeho vývoja členských krajín na princípoch centrálne plánovanej ekonomiky. Zo súčasného pohľadu sa dá konštatovať, že v popredí stáli aspekty mocenské, so snahou o vytvorenie hospodársky, politicky i vojensky jednotného bloku krajín takzvaného socialistického tábora. RVHP umožňovala svojim členom rozvoj obchodu a medzinárodnej hospodárskej spolupráce. RVHP sa mala stať protiváhou Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu, ktorá bola založená účastníkmi krajín, ktoré prijali takzvaný Marshallov plán.

RVHP sa najprv týkala len obchodu, neskôr aj plánovania výroby a napokon mala viesť k hospodárskej integrácii pod vedením ZSSR. Pre umožnenie ľahšieho účtovania v rámci krajín RVHP na bilaterálnej úrovni sa používalo vzájomné zaúčtovanie pohľadávok formou bartra (batrový obchod). Ako mena sa pre bartrový obchod používal virtuálny rubeľ. K uľahčeniu transferov bola zriadená Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu (MBHS) so sídlom v Moskve a pre viac stranné zúčtovanie bola zriadená Medzinárodná investičná banka (MIB) so sídlom v Moskve.

Koncom 80. rokov sa spolupráca krajín RVHP orientovala na užšiu ekonomickú integráciu, na vytváranie väzieb v kooperáciách a na špecializáciu v jednotlivých výrobných odboroch, rozvíjala sa široká medzinárodná spolupráca a výmena výsledkov vedecko-technického vývoja. V rokoch 1988-1989 sa však dostavili problémy v plánovaní, nefungovala dobre obchodná výmena a dochádzalo k zjavným poruchám pri prevoze tovarov cez hranice, predovšetkým vo východoeurópskych členských krajinách. Po roku 1990, keď väčšina východoeurópskych krajín začala orientovať svoju ekonomiku na trhovú a na obchodovanie so západom, nastali ťažkosti v plánovaní a zúčtovaní hospodárskych záväzkov.

2. júla 1991 na návrh československej strany a jej predstaviteľov (Václav Klaus, minister financií ČSFR a Vladimír Dlouhý, minister hospodárstva ČSFR), bolo prijaté vo Federálnom zhromaždení ČSFR uznesenie o zjednaní protokolu o zrušení Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.

Zdroj: wikiwand