Elektrifikácia Slovenska 1960 – 1993

tester@tester.sk (R.F.K.) — Fri, 12 Apr 2019 09:50:57 +0200

Históriu elektrifikácie Slovenska môžeme zoradiť do štyroch období. Prvé obdobie približne do roku 1930 sa riešilo malými lokálnymi elektrárňami, ktoré vznikali primárne s podnikmi pre zabezpečenie ich výroby a elektrickú energiu poskytovali blízkemu okoliu. V druhom období (po roku 1930) sa začína z elektriny stávať obchodovateľná komodita a čoraz viac spoločností sa začína zapájať do obchodovania s týmto tovarom. Vznikajú špecializované elektrárenské spoločnosti. Organizačne sa výroba a distribúcia elektrickej energie sústreďuje do piatich regionálnych spoločností. Z nich v čase 2. svetovej vojny vznikajú Slovenské elektrárne (v roku 1942). Povojnové a socialistické obdobie Slovenska je charakteristické rozsiahlou industrializáciou na jednej strane, ale pomalým budovaním elektrárenských kapacít na strane druhej. Z elektriny sa stáva nedostatkový tovar a preto sa začína regulovať (preto si v prvých desiatich povojnových rokoch začína priemysel budovať svoje vlastné fabrické elektrárne). Za socializmu bolo bežnou súčasťou rozhlasového vysielania informačná správa o energetickej situácii na Slovensku v ktorej sa vyhlasovali takzvané regulačné stupne. Dodržiavanie regulačných stupňov bolo pre celý hospodársky sektor povinný. Pre uspokojenie rastúceho dopytu štát vybuduje tepelná elektráreň v Novákoch. Neskôr (koncom 50. rokov) sa začína i s budovaním prvej jadrovej elektrárne pri Jaslovských Bohuniciach (prvá Československá jadrová elektráreň A1). Elektráreň mala z dnešného pohľadu veľmi malý výkon, technológia výroby energie bola poruchová a preto bola bola v prevádzke len 5 rokov.

V 50. rokoch bolo postavených 12 hydroelektrární. V 60.rokoch sa stavia tepelná (čiernouhoľná) elektráreň (uhlie sa dovážalo po širokorozchodnej koľaji zo Sovietskeho zväzu) vo Vojanoch (vo Vojanoch sa postavilo namiesto plánovaných štyroch až šesť 110 megavatových blokov) a prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh. Na prelome 70. a 80. rokov boli do prevádzky uvedené dva bloky jadrovej elektrárne (V1) v Jaslovských Bohuniciach. O pár rokov neskôr je vybudovaná jadrová elektráreň v Mochovciach. Ďalšou etapou vývoja slovenskej energetiky nastáva procesom privatizácie. Prichádza na rad takzvaná kupónová privatizácia, kde štát vyčlenil na predaj 30% podiel. Privatizačnou metódou sa mali do energetiky naliať peniaze určená na reštrukturalizáciu. Ale reštrukturalizácia slovenskej energetiky bola už od samého začiatku odsúdená na neúspech. Nikto v podstate nemal skúsenosti s obchodovaním elektrickej energie na svetových trhoch a to z dôvodu, že na Slovensku chýbala dlhodobá vízia vývoja slovenskej energetiky, prísne regulované ceny energie a zastaralé technológie na modernizáciu ktorých nemal štát peniaze. V roku 1990 sa dovtedy existujúci Slovenský energetický podnik rozdelil na tri regionálne podniky. Západoslovenskú, Stredoslovenskú a Východoslovenskú energetiku. V roku 1994 sa všetky tieto podniky opäť zlučujú a menia sa na akciovú spoločnosť Slovenské elektrárne. V roku 2000 bol tento subjekt rozdelený na výrobcu elektrickej energie a prevádzkovateľa prenosovej sústavy - Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu. Všetky uvedené zmeny predznamenali úplnú privatizáciu celej slovenskej energetickej sústavy.

Potreba investícií do slovenskej energetiky bola už na začiatku 90. rokov. Dôvodov bolo niekoľko. Ale najpodstatnejším bola rozostavaná jadrová elektráreň v Mochovciach a rozostavené vodné dielo v Gabčíkove, na čo štát nemal finančné zdroje. 17.02.2005 podpísala slovenská vláda so spoločnosťou ENEL zmluvu o akvizícií, 66% podiel akcií Slovenských elektrární. V čase podpisu zmluvy bolo na Slovensku v majetku Slovenských elektrární vyše 30 vodných elektrární, prvý a druhý jadrový blok Mochovce, tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a tepelné elektrárne v Novákoch a Vojanoch.

ČR a SR v období privatizácií 1990 - 1999 - RetroMánia

Elektrifikácia Slovenska 1960 – 1993